Jonáš to pokladal za veľmi zlé a nahneval sa. Potom sa modlil k Hospodinovi: Ach, Hospodin, či som to nepovedal, kým som bol vo svojej krajine? Preto som chcel pred tým ujsť do Taršíša, lebo som vedel, že ty si Boh milostivý, ľútostivý, zhovievavý a bohatý v dobrote. Ty oľutuješ pohromu. Tak teda, Hospodin, vezmi mi život, lebo je pre mňa lepšie zomrieť ako žiť.
Jonáš 4:1-3
Jonáš má veľký evanjelizačný úspech. Na jeho kázeň sa obráti celé mesto. Ale tento mimoriadne úspešný evanjelista je zo svojho úspechu nešťastný. Dokonca taký nešťastný, že si radšej praje zomrieť, ako by sa mal prizerať svojmu úspechu. Prečo? Jonáš je síce Boží prorok, ale bez Božieho srdca. Je to kazateľ Božieho slova, ktorý však nedrží krok s Božím srdcom.
Aké je Božie srdce? Jonáš hovorí: Vedel som, že ty si Boh milostivý, ľútostivý, zhovievavý a bohatý v dobrote. Boh má ľútostivé srdce. To sa ukázalo i teraz na jeho vzťahu k Ninive, k nepriateľom Izraela. Jonáš tak zisťuje, že Boh miluje i tých, ktorých on nemiluje. A toto Jonáš nedokáže zniesť.
Áno, je možné byť veriacim, dokonca i Božím služobníkom, a pritom nedržať krok s Božím srdcom. Držať krok s Božím srdcom znamená držať krok s Božou láskou. Ale kto dokáže držať krok s Božou láskou? V plnosti to dokázal len jeden, Ježiš. Jonáš by radšej zomrel, ako by mal vidieť svojich nepriateľov zachránených. Ježiš radšej zomrel, ako by mal vidieť svojich nepriateľov zatratených.
My doprajeme Božiu lásku sebe, ale už ju natoľko nedoprajeme svojim nepriateľom. Pritom všetci sme zachránení láskou, ktorá je láskou k nepriateľom. Keď sme ešte boli nepriateľmi, boli sme smrťou jeho Syna zmierení s Bohom (Rim 5:10). Božie srdce je neporovnateľne širšie než naše. V ňom je miesto i pre tých, pre ktorých niet miesta v našom srdci. Je v ňom dokonca miesto i pre Jonáša.
Preto otázka neznie: Ako Boh môže milovať druhých? ale: Ako Boh môže milovať mňa? Keď si toto uvedomím, prežijem úžas z toho, že v Božom srdci je miesto i pre mňa.
Pane, odpusť nám, že nemilujeme tých, ktorých miluješ Ty!
