Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: Syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy!
Marek 2:5
Aký je rozdiel medzi chorobou a hriechom? Choroba je viditeľný a pocitmi vnímateľný deficit. Hriech nie. Choroba má dopad na kvalitu pozemského života človeka. Hriech má však dopad na večnosť človeka. Neraz nás k Ježišovi vedie bolesť, choroba, utrpenie či nešťastie. To všetko dáva Ježišovi príležitosť riešiť našu najväčšiu potrebu, nie uzdravenie tela, ale uzdravenie duše. Tak je to i v tomto prípade.
Pred Ježišom leží chudák, ubolený, strápený, ochrnutý človek. Muž, ktorý u Ježiša hľadá úľavu, pomoc v tom, čo pociťuje ako svoj najťaživejší problém. Ale Ježiš pred sebou nevidí v prvom rade trpiaceho, ale hriešneho. Preto s ním nehovorí o jeho chorobe, ale o jeho hriechoch. Ježiš začína problémom, ktorý síce vidieť alebo cítiť nemožno, ale ktorý je oveľa závažnejší a väčší než ten, ktorý sa vidieť a cítiť dá. Mohol ochrnutého muža uzdraviť a prepustiť ho s pomocou, ktorá by bola len dočasná, krátkodobá, no neurobil tak. Lebo On neprišiel v prvom rade riešiť kvalitu nášho pozemského života, ale kvalitu nášho večného života. Veď najväčšou hrozbou pre nás nie je choroba, ale Boh. Ak totiž nie sú naše hriechy odpustené, stojíme pod Božím odsúdením. Ak hriech nie je vyriešený, nič v našom živote nie je vyriešené. Preto skutočná pomoc, vtedy i dnes, spočíva v odpustení hriechov, ktoré nás zbavuje Božieho odsúdenia. Týmto Ježiš začína i v prípade chorého muža.
Pomoc, ktorú nám Ježiš ponúka, začína odkrytím našej viny. Odkrytím tej skutočnosti, že naše utrpenie nespočíva v tom, čo do nášho života prichádza zvonku v podobe chorôb, nešťastí, životných problémov, narušených vzťahov. Naše nešťastie spočíva v tom, čo má pôvod v nás, v našom vnútri. Čo je príčinou nášho narušeného vzťahu s Bohom. Tou je naša hlboká porušenosť, naša hriešnosť, ktorá spočíva v tom, že žijeme tak, ako keby Boha nebolo. O tejto porušenosti my sami od seba nič nevieme. Tú nám môže odkryť jedine Ježiš svojím slovom, keď s nami začne hovoriť o našej potrebe odpustenia. Odpustením hriechov sa tak deje to, čo je v živote človeka rozhodujúce. To, čo má presah i do večnosti. Nič iné sa tomu nevyrovná.
Pane, ďakujeme za tvoje riešenie našich problémov!
