Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Tí, čo sa od teba vzďaľujú, zahynú. Zničíš každého, kto sa ti spreneverí. Mňa však Božia blízkosť blaží. V Pánovi, Hospodinovi, mám útočisko, preto ohlasujem všetky tvoje skutky.
Žalm 73:27–28
Od chvíle, ako žalmista vošiel do Božej svätyne (Ž 73:17), pochopil, ako skončia bezbožní. Tí, ktorým závidel ich ľahký, bezstarostný život v hojnosti (Ž 73:3). Ako? Tí, čo sa od teba vzďaľujú, zahynú. Kto sa vzdiali od Boha, je na širokej ceste, ktorá vedie do zahynutia. (Mt 7:13) Zahynutie bezbožných však bude výsledkom Božieho súdu: Zničíš každého, kto sa ti spreneverí. Boh nenechá zlo nepotrestané. Niekedy sa stretneme s tvrdením, že Boh miluje hriešnika, ale nenávidí hriech. Na konci však Boh nepotrestá hriech, ale hriešnika za jeho hriech.
Ak byť vzdialený od Boha prináša smrť, byť v Božej blízkosti prináša blaženosť: Mňa však Božia blízkosť blaží. Alebo podľa iného prekladu: Ale mne je dobre blížiť sa Bohu (Roh). Kto v Bohu našiel svoje najväčšie dobro, vie, čo je pre neho dobré. Byť v Božej blízkosti. Veď čím je Hospodin pre žalmistu? V Pánovi, Hospodinovi, mám útočisko… Útočisko je miesto, kde sa v ťažkých časoch človek môže skryť. Preto nie je jedno, kto je naším útočiskom. Ku komu sa utečieme. Kto nám poskytne ochranu a bezpečie.
Ako žalmista našiel svoje útočisko práve v Bohu? Pána Hospodina som učinil svojím útočiskom… (Roh). Bola to žalmistova voľba, jeho rozhodnutie. Prečo? Lebo sa presvedčil, že Boh je naozaj dobrý k Izraelu, k tým, čo majú čisté srdce (v. 1). A ten, kto v Bohu našiel svoje útočisko, má o čom rozprávať, o čom svedčiť: … preto ohlasujem všetky tvoje skutky. Osobné skúsenosti s Bohom majú viesť k svedectvu o Bohu.
Vo chvíľach svojich pochybností bol žalmista v pokušení hovoriť o Bohu ako bezbožníci. (Ž 73:15). Ale neurobil tak. Slová, ktorými by mohol ublížiť viere svojich bratov, si nechal pre seba. Ale teraz otvoril svoje ústa, aby sa podelil s dobrým, ktoré Boh pre neho učinil. Jeho svedectvo o Božích skutkoch poslúži aj druhým. A nielen jeho. I naše. Čo by druhým neposlúžilo, si máme nechať pre seba. Ale čo môže poslúžiť druhým, nechať si pre seba by nebolo správne. Veď čie skutky sú hodné ohlasovania ak nie práve tie Božie?!
Pane, ďakujeme, že sme v Tebe našli útočisko, nad ktoré niet!
