Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Ježiš im odpovedal: Neblúdite preto, že nepoznáte Písmo, ani Božiu moc?… Pokiaľ ide o vzkriesenie, nečítali ste v Mojžišovej knihe o horiacom kre, ako povedal Boh Mojžišovi: Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba? Veď Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých! Veľmi blúdite!
Marek 12:24–27
Za Ježišom prídu saduceji, ktorí tvrdia, že vzkriesenie nejestvuje (v. 18). Prídu s historkou o žene, ktorá mala siedmich bratov za mužov, pričom každý z nich zomrel bezdetný. Ich otázka preto znie takto: Komu z nich bude patriť žena pri vzkriesení, keď vstanú? Veď siedmi ju mali za ženu! Podľa saducejov by vzkriesenie vytvorilo neriešiteľnú situáciu. S touto otázkou by však neprišli, keby poznali Písmo a nepodceňovali Božiu moc. Keďže Písmo nepoznali a Božiu moc podceňovali, na svoju adresu počujú: Neblúdite preto, že nepoznáte Písmo, ani Božiu moc?… A ešte raz na konci: Veľmi blúdite! Neznalosť Písma má za následok duchovné blúdenie. Platilo to vtedy a platí to aj dnes.
Preto Ježiš vysvetlí, že vzkriesenie prinesie úplne nové vzťahy, kde už manželstvo nebude mať miesto. Pozemské, telesné vzťahy budú ukončené smrťou. Ale duchovné vzťahy smrťou ukončené nebudú. (v. 25) Preto sa Ježiš vráti k samotnej otázke vzkriesenia, keď hovorí: Pokiaľ ide o vzkriesenie, nečítali ste v Mojžišovej knihe o horiacom kre…? Tam sa Hospodin predstavil Mojžišovi ako Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba. Hoci oni už dávno predtým zomreli, Boh hovorí, že On je stále ich Bohom. Ako je to možné? Len tak, že oni stále žijú, ale už vo večnosti, v zemi vzkriesenia. Lebo Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých.
Keď Boh vstúpi do vzťahu s človekom, dĺžka tohto vzťahu nie je daná dĺžkou ľudského života, ale dĺžkou Božieho života. A keďže Boh je večný, aj jeho vzťah s človekom je večný. Boh nehovorí: Si moje dieťa, ale len dovtedy, kým nás smrť nerozdelí. Nie! Si moje dieťa naveky. Ako? Vďaka vzkrieseniu. Preto Ježiš hovorí: …sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia (Lk 20:36). Kresťan nie je synom smrti, ale synom vzkriesenia. Lebo Boh nevytvára dočasné, ale večné vzťahy so svojimi deťmi, ktoré ani smrť nemôže ohroziť. Kto nepočíta s Bohom, pre toho je vzkriesenie holým nezmyslom. Ale kto s Bohom počíta, pre toho je vzkriesenie slávnou nádejou. Lebo vie, že ani smrť nemôže od Boha odlúčiť tých, ktorí sú jeho. Prečo nie? Lebo sú synmi vzkriesenia.
Pane, ďakujeme za nádej vzkriesenia, ktorá je založená na tvojom slove!
