Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Sedeli tam aj niektorí zákonníci a vo svojom vnútri uvažovali: Čo to tento človek hovorí? Rúha sa! Odpúšťať hriechy môže jedine Boh. Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že takto uvažujú a spýtal sa: Prečo takto uvažujete vo svojom vnútri? Čo je ľahšie? Povedať ochrnutému: Odpúšťajú sa ti hriechy – alebo povedať: Vstaň, vezmi si lôžko a choď! Aby ste však vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi, povedal ochrnutému: Hovorím ti, vstaň, vezmi si lôžko a choď domov! On vstal, vzal si lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci žasli, velebili Boha a hovorili: Čosi také sme ešte nikdy nevideli.
Marek 2:6–12
Niekto povedal, že ešte nebolo zhromaždenia, kde by nesedeli aj kritici. Ani Ježiš nebol ušetrený kritiky. O tom svedčí aj táto udalosť. Kritikmi sú židovskí teológovia, zákonníci. Ich teológia je v tomto prípade správna. Odpustiť nám môže jedine ten, voči komu sme sa previnili. A keďže hriech je previnením sa voči Bohu, odpustiť nám môže jedine Boh. Je to výlučne jeho právo, jeho právomoc. Preto zákonníci obvinia Ježiša z rúhania. Z toho, že si privlastnil právo, ktoré patrí jedine Bohu.
V prípade kohokoľvek iného by to naozaj bolo rúhaním sa, ale nie v prípade Ježiša. On si neprivlastňuje niečo, čo Mu nepatrí. On len uplatňuje právo, ktoré Mu patrí, a to z toho titulu, kým On je. Veď v Ježišovi prišiel na zem sám Boh. Ten, voči ktorému sme sa všetci previnili. Ten, ktorý ako jediný nám môže odpustiť. A práve preto prišiel na svet, aby odpustil a nie odsúdil. Veď o tom je evanjelium, ktoré zvestuje. Je o odpustení pre hriešnikov. O Božej amnestii, udelení milosti tým, ktorí stoja pod Božím odsúdením.
Ako však Ježiš dokáže, že naozaj má moc odpúšťať hriechy? Podľa jeho kritikov sa ľahko povie niekomu: Odpúšťajú sa ti hriechy. Lebo to sa nedá skontrolovať. Ale povedať ochrnutému: Vstaň, vezmi si lôžko a choď, je oveľa ťažšie, lebo to sa už skontrolovať dá. A tak Ježiš robí to, čo je zdanlivo ťažšie, aby tým dokázal pravdivosť toho, čo je zdanlivo ľahšie. Uzdraví chorého, aby viditeľný zázrak uzdravenia bol dôkazom neviditeľného zázraku odpustenia. Táto viditeľná pomoc znamená, že Ježiš pomáha aj vtedy, keď to nie je také viditeľné. Veď jeho skutočná pomoc nespočíva v tom, čo vidieť na tele, ale v tom, čo sa odohrá v duši. Keď uzdraví chorú dušu a privedie ju do Božieho náručia.
Pane, ďakujeme za tvoju odpúšťajúcu moc!
