Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Neskôr sa stalo, že čašník egyptského kráľa a pekár sa prehrešili proti svojmu pánovi. Faraón sa rozhneval na oboch týchto dvoranov, na hlavného čašníka i na hlavného pekára. Dal ich uväzniť v dome veliteľa telesnej stráže, pri žalári, v ktorom bol uväznený aj Jozef. Veliteľ telesnej stráže ich zveril Jozefovi, aby im posluhoval. Obaja väzni, čašník i pekár egyptského kráľa, mali sen. Jednej noci sa každému z nich prisnil sen zvláštneho významu. Keď k nim ráno prišiel Jozef, videl ich smutných. Spýtal sa pánových dvoranov: Prečo ste dnes takí skormútení? Oni mu odvetili: Mali sme sen, no nikto nám ho nevie vyložiť. Jozef im povedal: Či výklad snov nepatrí Bohu? Rozpovedzte mi ich.
Genezis 40: 1 – 8
Jozefov príbeh je na chvíľu prerušený krátkou správou z faraónovho dvora: Faraón sa rozhneval na hlavného čašníka i na hlavného pekára. Dvaja vysokí dvorania upadnú do nemilosti u faraóna a skončia vo väzení. V ktorom? V tom, v ktorom bol uväznený aj Jozef. Keďže ide o prominentných väzňov, aj tam im pridelia otroka, ktorý im má posluhovať. Koho im pridelia? Jozefa: Veliteľ telesnej stráže ich zveril Jozefovi… Náhoda? Nie. Tak ako všetko, čo sa doteraz stalo s Jozefom, náhoda nebola. Aj v tomto má „prsty“ Boh.
On predivne pripraví stretnutie týchto troch mužov vo väzení. Čo sa muselo stať, aby sa stretli? Aj Jozef musel upadnúť do nemilosti u svojho pána, aj oni museli upadnúť do nemilosti u faraóna. A výsledok? Nevinný Jozef slúži vinným faraónovým dvoranom. Tak si Boh pripravuje Jozefa na veľké poslanie; poníženou otrockou službou dvom väzňom. Keď Jozef nemôže robiť to, čo by chcel, robí aspoň to, čo môže. Verne slúži. Kto sa nenaučí robiť malé veci verne, nikdy nebude robiť veľké veci dobre. Preto Boh zverí veľké úlohy len tým, ktorí sa dokážu vernosťou v malých úlohách.
Jozef však robí nielen to, čo musí, ale i to, čo nemusí. Jedného rána vidí mrzutosť dvoranov, ich zachmúrené tváre a pýta sa: Prečo ste dnes takí skormútení? Nie každý zbadá smutnú tvár blížneho, lebo nie každého zaujíma bolesť druhého. Veď každý má dosť svojho trápenia. Preto nech sa každý stará sám o seba. Ale Jozef tak nerozmýšľa. Hoci je sám v biede, prejaví záujem o druhých. Neutápa sa v slzách sebaľútosti. Nežaluje sa, ako mu všetci ublížili a on musí nevinne trpieť. Nie. Jozefa stále zaujímajú ľudia okolo neho, ich bolesť, ich trápenie. Zistil totiž, že pomáhať druhým je neraz ten najúčinnejší liek na vlastnú bolesť.
Pane, otvor aj naše oči, aby sme videli bolesť a trápenie ľudí okolo seba!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
