Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Povedal som: Ty si môj Boh. V tvojej ruke je môj čas.
Žalm 31:15b
Opakovane by sme si mali pripomínať, že čas nášho života nie je v našich, ale v Božích rukách. A s časom aj všetky udalosti a okolnosti nášho života. Ako dobre! Veď v lepších rukách ani nemôže byť.
Ktoré časy poznáme? Minulý, prítomný a budúci. Každý z nich je v Božej ruke, i ten minulý. V akom zmysle je však naša minulosť v Božej ruke? Predstavte si, aké by to bolo, keby sme sa mohli vrátiť späť do minulosti a opraviť to, čo sme v nej pokazili! Ale my nemôžeme cestovať v čase ani smerom dopredu, ani smerom dozadu. Ale čo nemôžeme my, môže Boh.
On sa môže vrátiť späť i do našej minulosti. On môže očistiť našu minulosť i odpustiť naše hriechy minulosti. Ba dokonca On môže i pochovať našu minulosť. Prečo je dôležité, aby sa tak stalo? Vari na tom záleží? Veď či neplatí: Čo bolo, bolo? Veľmi na tom záleží, lebo nevyriešená, neodpustená minulosť nás raz nájde. Minulosť, ktorú Boh nepochoval, nás raz počká a bude nás súdiť.
My si myslíme, že keď je minulosť za nami, tak všetko prikryl prach zabudnutia a všetko odplávalo do stratena. Že so svojou minulosťou sa už nikdy nestretneme. Ale to je omyl. Len tá minulosť, ktorú Boh pochoval svojím odpustením, nás už nikdy nestretne, nikdy nebude na nás žalovať, nikdy nás neodsúdi. Preto zvesť, že v Božej ruke je i náš minulý čas, je evanjeliom, radostnou správou.
Nemusíme utekať pred svojou minulosťou. Naopak, môžeme s ňou utekať k tomu, ktorý je Bohom veľkej milosti a hojného odpustenia. On i s našou minulosťou môže urobiť to, čo my nemôžeme. On ju môže odpustiť a pochovať. A čo je Bohom pochované, už nikto nevzkriesi. Lebo je to pochované raz a navždy.
Pane, ďakujeme, že tvoje odpustenie nás oslobodzuje od bremena vín minulosti!
