Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Hospodin, tvoj Boh, ťa vedie do dobrej krajiny, do krajiny s potokmi bohatými na vodu… do krajiny pšenice, jačmeňa, viniča, figovníka… do krajiny, v ktorej budeš jesť chlieb dosýta, kde nebudeš trpieť nijakou núdzou… Keď sa dosýta naješ, dobroreč Hospodinovi, svojmu Bohu, za dobrú krajinu, ktorú ti dal. Dávaj si pozor, aby si nezabudol na Hospodina, svojho Boha, aby si nezanedbával jeho príkazy, právne predpisy a ustanovenia, ktoré ti dnes nariaďujem.
Deuteronómium 8:7 – 11
Ak skúšky, núdza a trápenie formujú náš charakter, bohatstvo a hojnosť ho neraz deformujú. Lebo človek sa rýchlo kazí v dobrých časoch. Preto na adresu Izraela zaznie varovanie: Dávaj si pozor… Je to Boží zdvihnutý prst, ktorým je Boží ľud varovaný pred pokušeniami hojnosti, ktorým bude v zasľúbenej krajine vystavený. Ako prvé je tu spomenutá nevďačnosť: Keď sa dosýta naješ, dobroreč Hospodinovi, svojmu Bohu, za dobrú krajinu, ktorú ti dal.
V hojnosti zabúdame ďakovať, dobrorečiť, hoci by to malo byť naopak. Ale to len potvrdzuje skutočnosť, že keď sa naša situácia zmení k lepšiemu, my sa zmeníme k horšiemu. Náš život je neraz zameraný na hľadanie pomoci u Boha. Potom tak ešte vieme prosiť o to, čo nemáme, ale už nevieme ďakovať za to, čo máme. Ešte tak bolesť, trápenie nás pohnú k prosbe, ale zdravie, požehnanie, pomoc nás už nepohnú k vďačnosti. Prosíme vtedy, keď máme prázdny žalúdok, ale už nedobrorečíme, keď ho máme plný. Komu viac záleží na daroch ako na Darcovi, ten zabúda ďakovať. Komu viac záleží na Darcovi ako na daroch, ten nezabúda ďakovať. Keď sa dosýta naješ, dobroreč Hospodinovi, svojmu Bohu…
Ďalším pokušením je zábudlivosť: Dávaj si pozor, aby si nezabudol na Hospodina, svojho Boha… Kedy bude hroziť Izraelu, že zabudne na Boha? Keď sa bude mať dobre: Hospodin, tvoj Boh, ťa vedie do krajiny, v ktorej budeš jesť chlieb dosýta, kde nebudeš trpieť nijakou núdzou… Zábudlivosť nie je problém pamäte, ale charakteru. Aj márnotratný syn si spomenul na otca až vtedy, keď doľahla na neho núdza. Zábudlivosť pritom ide ruka v ruke s neposlušnosťou: Dávaj si pozor, aby si nezabudol na Hospodina, svojho Boha, aby si nezanedbával jeho príkazy… Ak nás núdza priťahuje k Bohu, hojnosť nás od Neho vzďaľuje. Nie náhodou je na svete len malé percento bohatých, ktorí sú kresťanmi. Lebo mať sa dobre a byť poslušný Bohu, to je milosť, ktorú si treba vyprosiť.
Pane, nezabúdame reptať, keď je zle, ale zabúdame dobrorečiť, keď je dobre. Prosíme, odpusť nám!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
