Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Izraelitom povedz: Vezmite kozľa na obetu za hriech, teľa a ovcu, oboje jednoročné a bezchybné na spaľovanú obetu… lebo dnes sa vám zjaví Hospodin. Priviedli teda k vchodu stanu stretávania všetko, čo prikázal Mojžiš, a prišla celá pospolitosť. Zostali stáť pred Hospodinom. Mojžiš povedal: Urobte, čo prikázal Hospodin, a ukáže sa vám Hospodinova sláva. Potom Mojžiš povedal Áronovi: Pristúp k oltáru, podaj svoju obetu za hriech, ako aj spaľovanú obetu a vykonaj obrad zmierenia za seba i za ľud. Potom Áron prišiel k oltáru a zarezal svojho býčka ako obetu za hriech… Potom zarezal zviera určené na spaľovanú obetu… Keď Áron pozdvihol ruky nad ľud a požehnal ho, zostúpil z miesta, kde priniesol obetu za hriech…Vtedy sa všetkému ľudu zjavila Hospodinova sláva. Od Hospodina vyšľahol oheň a strávil na oltári spaľovanú obetu a tuk. Všetok ľud to videl, zajasal a padol na tvár.
Levitikus 9:3 – 24
Toto je veľký deň v dejinách Božieho ľudu! Jeho prvý vysvätený veľkňaz má prvýkrát vo svojej službe obetovať predpísané obete. K tejto mimoriadnej udalosti je zvolaný i ľud: … a prišla celá pospolitosť. Deň, keď Áron prvýkrát prinesie obeť za seba i za ľud, je spojený s veľkým zasľúbením: Mojžiš povedal: Urobte, čo prikázal Hospodin, a ukáže sa vám Hospodinova sláva. Božia sláva, čiže Božia viditeľná prítomnosť sa ukázala len pri mimoriadnych udalostiach. A toto je jedna z nich. Áron má najprv priniesť obeť za hriech: … vykonaj obrad zmierenia za seba i za ľud. Keď Áron dokončil obetný rituál, ako veľkňaz prvýkrát pozdvihol ruky nad ľud a požehnal ho. (pozri Nm 6:24-26)
A zasľúbenie sa naplnilo: Vtedy sa všetkému ľudu zjavila Hospodinova sláva. Akým spôsobom sa zjavila? V podobe spaľujúceho ohňa: Od Hospodina vyšľahol oheň a strávil na oltári spaľovanú obetu a tuk. Oheň na oltári znamená viditeľné potvrdenie, že obeť, ktorú Áron priniesol, Boh prijal. Lebo to je na obeti to najdôležitejšie. Či ju Boh prijme, alebo nie. Veď obetovali Kain aj Ábel. Ale Boh jednu obeť prijal a druhú nie. Nie kvôli obeti, ale kvôli obetujúcemu.
Na zjavenie Božej slávy ľud zareaguje dvojakým spôsobom: Všetok ľud to videl, zajasal a padol na tvár. Keď sa Boh zjavil v ohni na vrchu Sinaj, všetok ľud v tábore sa chvel strachom (Ex 19:16). Veď oheň môže nielen popáliť, ale aj spáliť. O čo viac oheň Božej svätosti! Teraz však ľud dostane názornú lekciu, že žiť v Božej blízkosti je možné, ale iba vďaka zástupnej obeti. Preto odozvou na takúto milosť je radostná vďačnosť. A úctivá bázeň pred Bohom, ktorý ma omilostil. Lebo radosť z Božieho požehnania a úcta k žehnajúcemu Bohu musia ísť vždy ruka v ruke. Kto vie len jasať, ale nevie i padnúť na tvár, nepochopil, s kým má v Bohu do činenia. Že bez úcty k Bohu niet pravého uctievania Boha.
Pane, ďakujeme, že pre tvoju obeť, prijatú Otcom, sme aj my prijatí na milosť!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
