Biblia a teológia

20. marec

Čakám na Hospodina. Moja duša čaká na jeho slovo. Moja duša čaká na Pána viac ako strážcovia na ráno, viac ako strážcovia na ráno.

Žalm 130:5-6

Pútnikovo volanie na Boha sa mení na čakanie na Boha. Volanie zdola čaká na odpoveď zhora. Volanie z hlbín čaká na odpoveď z výšin. Ak volanie prezrádza pútnikovu bezmocnosť, čakanie prezrádza pútnikovu nádej. Veď len ten čaká, kto má na čo čakať. A pútnik má. On už vie, že ten istý Boh, ktorý môže odsúdiť, je zároveň jediný, kto môže i odpustiť. Preto jediná cesta záchrany nie je utiecť pred Tým, pred ktorým nemôžem obstáť, ale utiecť sa k Tomu, ktorý jediný môže odpustiť. Pred Bohom ma môže zachrániť jedine Boh sám. Pred jeho odsúdením ma môže zachrániť jedine jeho odpustenie. Niet bezpečia pred Bohom, jedine v Bohu. To je ten paradox: Boh, ktorý je najväčšou hrozbou pre človeka, je zároveň jedinou nádejou človeka. Lebo u Neho – u nikoho iného, len u Neho je odpustenie. A ak toto viem, potom čakám.

Ľahšie sa však volá o pomoc, ako čaká na pomoc. Je ľahšie volať na Boha, ako čakať na Boha. K viere však nepatrí len volanie na Boha, ale i čakanie na Boha. Čakanie nie je rezignácia, je opakom rezignácie. Veď rezignácia znamená: Tu už niet na čo čakať. Ale čakanie sa rodí z istoty, že hlas volania našiel svojho adresáta. Na čo vlastne pútnik čaká? Moja duša čaká na jeho slovo. Veď všetko, čo vieme o Bohu, vieme len z jeho slova. Čakať na Boha znamená spoľahnúť sa na jeho slovo. Na slovo, v ktorom Boh zjavil sám seba. Na slovo, v ktorom zasľúbil svoje odpustenie. Čakať na jeho slovo znamená veriť, že Boh splní, čo sľúbil, že urobí, čo povedal. Sľúbil odpustenie? Sľúbil. Splní svoj sľub? Splní. Povedal, že daruje odpustenie kajúcnemu? Povedal. Daruje svoje odpustenie kajúcnemu? Daruje. V čakaní sa môžem oprieť o jeho slovo, o jeho sľub, ktorý platí pre časnosť i pre večnosť. Na nič iné sa neoplatí čakať tak ako na to, keď z Božích úst zaznie nad nami to slávne, milostivé a zvrchované: Synu, dcéra, odpustené sú ti tvoje hriechy. Pútnikovi toto slovo zaznie v chráme z úst kňaza. Nám toto slovo znie vo zvesti evanjelia. Čakanie na Boha, u ktorého je odpustenie, ktorý plní svoj sľub a vyslobodzuje mocou svojho slova, nikdy nie je márne čakanie.

Pane, ďakujeme, že tvoje slovo zvestuje odpustenie kajúcnym!

Rastislav Betina

je kazateľ a teológ, ktorý miluje a nasleduje Pána Ježiša Krista. Štúdiu a vyučovaniu jeho Slova zasvätil celý svoj život. Jeho poslucháči, alebo čitatelia jeho výkladov proroka Jonáša, Apokalypsy, či knihy Genezis vedia, že ich prednášal a písal učeň Slova (Biblie) a majster slova (komunikácie). K rovnakej vášni Rasťo každoročne povzbudzuje aj ostatných ohlasovateľov Slova na Seminároch o zvestovaní Písma.