Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Toto nech je pre vás trvalé ustanovenie: Desiaty deň siedmeho mesiaca budete sa kajať a nebudete konať nijakú prácu… V ten deň sa totiž budú za vás konať obrady zmierenia, aby vás očistili. Pred Hospodinom budete očistení od všetkých svojich hriechov. Bude to pre vás deň slávnostného odpočinku. Budete sa kajať. To je trvalé ustanovenie. Obrad zmierenia vykoná kňaz, ktorý bol pomazaný a uvedený do úradu, aby mohol konať kňazskú službu po svojom otcovi… To bude pre vás trvalým ustanovením; raz do roka sa za Izraelitov vykoná obrad zmierenia na odpustenie všetkých ich hriechov.
Levitikus 16:29 – 34
Každý národ má vo svojom kalendári dátumy, ktorými si pripomína významné udalosti svojich dejín. Desiaty deň siedmeho mesiaca v roku bol najvýznamnejší dátum v kalendári izraelského národa. Nebol to deň, ktorým si Izraeliti pripomínali niečo zo svojej minulosti. Bol to výročný sviatok, najväčší zo všetkých sviatkov v cirkevnom kalendári izraelského národa. Čo ho robilo takým mimoriadnym, jedinečným spomedzi všetkých ostatných sviatkov?
V strede izraelských sviatkov vždy stála obeť. A práve obeť, obetný rituál, ktorý sa mal v tento deň odohrať, ukazuje na jedinečnosť tohto sviatku. Zatiaľ čo všetky ostatné predpísané obete boli určené na každodenné a celoročné obetovanie, táto obeť bola výlučne určená len pre tento deň. Len pre tento sviatok a to len jedenkrát v roku. Zatiaľ čo ostatné obete riešili najmä previnenia jednotlivcov, táto obeť riešila previnenia celého ľudu, celého národa: … raz do roka sa za Izraelitov vykoná obrad zmierenia na odpustenie všetkých ich hriechov. Zatiaľ čo počas roka veľkňaz vchádzal s krvou obetovaných zvierat do svätyne, v tento jediný deň mohol s ňou vojsť za oponu do veľsvätyne. Na miesto, kde bol Boží trón. Kde Boh symbolicky prebýval. Čiže táto obeť bola prinesená len raz v roku. Len raz za celý národ. A len raz v roku umožnila veľkňazovi vstúpiť do Božej prítomnosti vo veľsvätyni. Naozaj mimoriadny deň a mimoriadny sviatok!
Ale čo bolo zmyslom obete, prinesenej tento deň? Prezrádza to samotný názov dňa, ktorý bol dňom národného očistenia, dňom zmierenia. Boh v tejto obeti pripravil pre svoj ľud odpustenie všetkých ich hriechov. Ale obeť, prinesená tento deň, ukazuje dopredu na iný deň a na inú obeť, ktorú Boh pripravil pre nás. Nie každoročnú, ale raz a navždy prinesenú. Nie veľkňazom z ľudu, ale Veľkňazom, poslaným od Boha. Veľký piatok je pre nás dňom zmierenia. Lebo na Golgote tiekla krv na odpustenie všetkých našich hriechov. Len vďaka nej môžeme byť zmierení s Bohom. Uistení o tom, že aj nám bolo odpustené. Že aj nás dokonale očistila: … a krv Ježiša, jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu (1Jn 1:7).
Pane, ďakujeme za tvoju obeť, ktorá platí raz a navždy aj pre nás!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
