Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Keď ľud videl, že Mojžiš dlho nezostupuje z vrchu, zhromaždil sa k Áronovi a povedal mu: Vstaň, urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami. Veď nevieme, čo je s Mojžišom, s mužom, ktorý nás vyviedol z Egypta.
Exodus 32:1
Keď ľud videl, že Mojžiš dlho nezostupuje z vrchu… Mojžiš je na vrchu už štyridsať dní. Jeho dlhšia neprítomnosť v Izraelitoch vyvolá obavy a pocit neistoty: Veď nevieme, čo je s Mojžišom… Nevieme, či sa mu niečo nestalo. Či sa ešte vôbec vráti z vrchu alebo nie. Čím je pre nich Mojžiš? … mužom, ktorý nás vyviedol z Egypta. Ľud opakovane počul Hospodinovo slovo: Ja som Hospodin, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otrokov (Ex 20:2). Aj Mojžiš ľudu pripomínal: … bol to Hospodin, ktorý vás vyviedol z Egypta (Ex 16:6). Ale ľud opakovane hovorí o Mojžišovi ako o tom, ktorý ho vyviedol z Egypta. (Ex 17:3; Ex 32:1) Prečo?
Mojžiš je človek, ktorý verí v Boha. Izrael je ľud, ktorý však verí v Mojžiša. Preto sa upne na neho, na svojho vodcu. V ňom hľadá viditeľnú oporu. Lenže keď tá zíde z očí, hľadá náhradnú oporu. Preto hovorí Áronovi: Vstaň, urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami. Neprítomného Mojžiša chce ľud nahradiť viditeľnými bohmi, o ktorých sa bude môcť oprieť.
To je tragédia, keď sa ľudia miesto Boha upnú na človeka. Potom s človekom stojí aj padá ich viera. Mnohí vodcovia vypestovali svoj kult osobnosti práve na tejto ľudskej slabosti viazať sa na človeka. Miesto toho, aby ľudí viedli k závislosti od Boha, vypestovali v nich závislosť od seba. Izrael síce verí v Boha, ale v závislosti od Mojžiša. Vo chvíli, keď načas príde o Mojžišovu prítomnosť, svoju vieru chce vložiť v dielo ľudských rúk. V bohov, ktorí pôjdu pred ním.
Pritom ľud má Boha, ktorý ho mocnou rukou vyviedol z Egypta i previedol cez Červené more. Aj cez púšť až k vrchu Sinaj, o ktorom Boh povedal Mojžišovi: … budete slúžiť Bohu na tomto vrchu (Ex 3:12). Majú z nich byť bohoslužobníci. Miesto toho sa z nich stanú modloslužobníci. Aká tragédia! Človek sa totiž mení na podobu toho, čo uctieva a čomu slúži. Uctievať a slúžiť Bohu znamená meniť sa na jeho obraz. Uctievať a slúžiť modlám znamená meniť sa na ich obraz. A nič tak nedeformuje človeka ako práve modlárstvo. Platilo to vtedy a platí to aj dnes.
Pane, prosíme, chráň nás pred závislosťou na človeku!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
