Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Dobroreč Hospodinovi, moja duša, nezabúdaj na nijaké z jeho dobrodení! On ti odpúšťa všetky previnenia, on ťa uzdravuje zo všetkých chorôb. Zachraňuje ti život zo záhuby, on ťa venčí milosťou a milosrdenstvom. Dobrom nasycuje tvoj život, mladosť sa ti obnovuje ako orlovi.
Žalm 103:1–5
Čo robí žalmista pre to, aby jeho duša nezabúdala na Božie dobrodenia? Pripomína ich svojej duši. Jedno dobrodenie za druhým. Nie všetky, ale aspoň niektoré. Vyberie tie najväčšie. Po odpustení vín a uzdravení chorôb prichádza na rad tretie dobrodenie. Svojej duši hovorí: Zachraňuje ti život zo záhuby… Nie náhodou sa záchrana zo záhuby dostala do Dávidovho „úzkeho“ výberu Božích dobrodení. Veď máloktorá biblická postava prežila taký dramatický život ako práve on. Opakovane mu hrozila záhuba života. Najskôr zo strany jeho úhlavného nepriateľa, kráľa Saula.
Neskôr, už ako izraelský kráľ, musel čeliť viacerým sprisahaniam, v ktorých mu šlo o život. A Dávid vie, komu má pripísať opakovanú záchranu svojho života. Vždy, keď volal k Bohu: Povstaň, Hospodin, zachráň ma, môj Boh (Ž 3: 8), Boh povstal na jeho ochranu a zachránil ho. Nedovolil, aby ho jeho nepriatelia pripravili o život. Ďalšie veľké Božie dobrodenie v jeho živote! Ďalší veľký dôvod k dobrorečeniu!
Náš život sa s veľkou pravdepodobnosťou zďaleka nepodobá tomu Dávidovmu. Možno až na niektoré dramatické situácie na cestách, pri práci alebo v prírode sme sa neocitli v ohrození života. A predsa aj my vieme niečo o Božej záchrane zo záhuby. Dokonca zo záhuby väčšej než bola tá, z ktorej bol Dávid zachránený. Lebo ak jeho život bol zachránený z telesnej záhuby, náš život bol zachránený z duchovnej záhuby. A tá nie je o nič menšia, než je telesná záhuba. Práve naopak. Ak záhuba tela človeka privedie do hrobu, záhuba duše ho privedie do pekla. Avšak ten istý Boh, ktorý zachránil Dávidov život zo záhuby, zachránil aj ten náš.
Ale na rozdiel od Dávida, ktorý volal k Bohu s prosbou o záchranu, Boh nečakal na naše volanie. On tú záchranu pre nás už vopred pripravil. Na kríži. Tam sa stalo to, čo umožnilo našu záchranu. Boh vstúpil do našej beznádejnej situácie a v obeti svojho Syna nám pripravil záchranu. Záchranu pred večnou záhubou. Prečo? Pretože nás miluje. Pretože On nemá záľubu v smrti hriešnika. Naozaj platí: Zachraňuje ti život zo záhuby… Nielen Dávidov, ale i náš.
Pane, ďakujeme, že si dodnes Bohom záchrany, ktorý zachraňuje zo záhuby!
