S priateľom sme mali dlhý rozhovor, typickú diskusiu, ktorá sa vedie, keď sa stretnú pastori. Skôr než sme vstali od stola, vyriešili sme všetky problémy v cirkvi a vo svete. Samozrejme, nič sa nezmenilo po tom, ako sme ukončili náš hlboký rozhovor.
Po dlhšej debate o prechode a nástupníctve sme uvažovali o našom budúcom odchode z pastoračnej služby, ak Boh dá. „Keď pôjdem do dôchodku, už nebudem chodiť do kostola,“ zažartoval môj priateľ. „Budem ako moji členovia, budem bohoslužby sledovať len cez livestream.“ Môj priateľ ma ubezpečil, že bude každý týždeň verne odvádzať desiatky. Ale bude to robiť z pohodlia svojej rybárskej lode. Zasmiali sme sa. Potom sa rozhovor posunul ďalej. Ale otázka, ktorú môj priateľ nastolil, vo mne stále hlodala.
Chodili by ste do kostola, keby ste neboli pastorom?
Sú chvíle, keď sa cítim ako ten muž, ktorý si v jedno nedeľné ráno pospal. Jeho žena trvala na tom, aby sa pripravil do kostola. „Povedz mi tri dôvody, prečo by som mal ísť dnes do kostola,“ zamrmlal.
Jeho žena mala pripravené tri odpovede. „Po prvé, je nedeľa a je tvojou kresťanskou povinnosťou uctievať Boha. Po druhé, Hospodin je dobrý a mali by sme ďakovať za jeho požehnania. Po tretie, si pastor zboru!“
Áno, som pastor, ktorý je platený za to, aby bol v nedeľu v kostole. Je mojou povinnosťou byť prítomný a pripravený. Tieto povinnosti beriem vážne. Služba pastora je dôležitou súčasťou Božieho posväcujúceho pôsobenia v mojom živote. Do kostola však nechodím len preto, že som pastor, ktorý tam musí byť. Do kostola by som chodil, aj keby som nebol pastor.
Chodil by som do kostola, aj keby som nebol pastorom, pretože by som stále bol kresťanom. Je na to veľa dobrých dôvodov. Najlepším dôvodom je, že Kristus je hlavou cirkvi a cirkev je Kristovým telom. Nemôžete mať vysokú mienku o Kristovi a nízku mienku o cirkvi.
Milujem Ježiša Krista. A milujem to, čo miluje Ježiš. Kristus miluje cirkev a vydal za ňu sámého seba (Ef 5:25). Kristus posväcuje cirkev, aby si ju predstavil bez poškvrny a vrásky. Medzitým „Venujme pozornosť jeden druhému, aby sme sa povzbudzovali k láske a dobrým skutkom. Neopúšťajme naše zhromaždenie, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým väčšmi, čím väčšmi vidíte, že sa blíži Kristov deň“ (Heb 10:24-25).
Stále nie ste presvedčení? Dobre, tu je ďalších 25 dôvodov, prečo by ste sa mali pravidelne zúčastňovať verejných a spoločných bohoslužieb:
1. Božie slovo to učí (Heb 10:24-25). Vysoká a správna mienka o Písme si vyžaduje pravidelnú účasť na bohoslužbách.
2. Spoločná bohoslužba je miestom, kde sa káže a vyučuje Božie slovo (2Tim 4:1-5).
3. Nasleduje príklad, ktorý dal Pán Ježiš Kristus (Lk 4:16).
4. Ctí si najlepší a najjasnejší deň v týždni – nedeľu, Pánov deň – deň, v ktorý Pán Ježiš vstal z mŕtvych.
5. Je to múdre a správne využitie výsady, ktorú máme na verejné a spoločné uctievanie Boha. Nie všetci kresťania v iných krajinách majú túto slobodu. Jediný spôsob, ako môžeme vyjadriť svoju vďačnosť za túto slobodu, je verne a vďačne ju využívať.
6. Vaše zanedbávanie spoločného uctievania zarmucuje Ducha Svätého, ktorý žije v jednotlivých veriacich a v cirkvi ako celku (Ef 4:30).
7. Prináša to radosť duchovným vodcom, ktorí bdejú nad vašou dušou a ktorí za vás musia skladať účty. Absencia ich zarmucuje a je pre vás neužitočná (Heb 13:17).
8. Dokazuje, že sa podieľate na poslaní a službe konkrétnej cirkevnej rodiny, ktorej ste členom.
9. Vaša neprítomnosť na bohoslužbách vám sťažuje a v niektorých prípadoch znemožňuje účasť na vzájomnej službe cirkvi voči sebe samej, najmä na príkazoch Novej zmluvy „jeden druhému“.
10. Potrebujete povzbudenie, ktoré prichádza zo zhromaždenia svätých (Heb 10:24-25). Čím sú dni horšie, tým viac toto povzbudenie potrebujete.
11. Boh si vyžaduje prvé miesto (Mt 6:33). Touto zásadou by sa mala riadiť naša prax.
12. Pripomína vám, že Boh má nové spoločenstvo ľudí skrze vieru v Ježiša Krista (Rim 12:5).
13. Je to spôsob, ako zachovať jednotu Ducha vo zväzku pokoja (Ef 4:3).
14. Verejné a spoločné uctievanie je ústredným miestom, kde uplatňujete svoje duchovné dary. Je to strategické miesto na službu iným veriacim (1Kor 14:12).
15. Vaša pravidelná účasť slúži ako pozitívny príklad a vplyv pre ostatných.
16. Ak sa podieľate na niektorej službe zboru – a mali by ste – vaša neprítomnosť môže brzdiť celkovú účinnosť skupiny a odrádzať ostatných členov.
17. Účasť na verejných a spoločných bohoslužbách pôsobí proti našej egocentrickosti.
18. Mali by ste si nájsť čas, aby ste sa zastavili a povedali Bohu „ďakujem“ za to, že vás previedol ďalším týždňom.
19. Absencia je zlým svedectvom pre neveriacich, ktorí vidia vašu nedôslednosť (Jn 13:34-35). Je to tiež zlé svedectvo pre naše deti, ktoré máme vychovávať v Pánovom učení a napomínaní.
20. Pravá a zachraňujúca viera bude podporovať lásku k tomu, čo miluje Kristus, k Cirkvi (Ef 5:25). Pravidelná účasť na bohoslužbách je základným spôsobom, ako preukázať svoju lásku ku Kristovej neveste.
21. Praktizovanie dobrých návykov, ako je pravidelná návšteva kostola, buduje duchovný charakter.
22. Nová zmluva nás učí, aby sme uznávali duchovných vodcov, ktorí nás učia Slovu, delili sa s nimi o všetky dobré veci, podriaďovali sa im a ctili si ich. Účasť na bohoslužbách je spôsob, ako to robiť. (Nezabúdajte, že sme zodpovední nielen voči Božiemu Slovu, ale aj voči tým, ktorých Boh používa, aby nás učili jeho Slovu.)
23. Účasť na verejných a spoločných bohoslužbách nás obnovuje a posilňuje do ďalších dní (Heb 10:24-25).
24. Spoločné uctievanie pomáha upevňovať pravdu, že uctievanie nie je o tom, aby sme od Boha niečo dostali. V podstate je kresťanské uctievanie o dávaní Bohu.
25. Verejné a spoločné bohoslužby sú oficiálne určeným miestom na vykonávanie cirkevných obradov – krstu a Večere Pánovej.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: 9 Marks
