Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Z Bétela potom šli ďalej. Zostával im ešte kúsok cesty do Efraty, keď Rácheľ začala rodiť. Mala veľmi ťažký pôrod. Keď ťažko rodila, pôrodná baba ju utešovala: Neboj sa, aj teraz budeš mať syna. Keď jej život vyhasínal a smrť sa približovala, dala svojmu synovi meno Ben_Oni; otec ho však nazval Benjamin. Ráchel zomrela a pochovali ju pri ceste do Efraty, teda do Betlehema. Nad jej hrob postavil Jákob pomník.
Genezis 35: 16 – 20
Zomrie nielen pestúnka Debora, ale aj Jákobova milovaná žena Ráchel. Utrpenie často mieri na tých, ktorých máme najradšej. Boh berie Jákobovi najväčšiu lásku jeho života, aby jeho srdce patrilo celé Bohu. Ráchelina smrť bezprostredne súvisí s naplnením jej túžby. Hoci milovaná, dlhé roky bola neplodná. Na rozdiel od svojej sestry a druhej Jákobovej ženy Lei, ktorá bola síce plodná, ale nemilovaná. Po rokoch aj Ráchel porodí syna. Vtedy vysloví túžbu, prianie, ktoré vloží aj do mena svojho prvého syna. Jozef znamená: Kiež by Boh pridal ešte. Jej túžba sa nakoniec splní. Ale za akú cenu! Za cenu vlastného života.
V živote máme rôzne túžby. To je normálne. Neraz však svoje šťastie spájame s ich naplnením. Keď sa nám neplnia, sme nešťastní. Ale netušíme, koľko je v tom Božej milosti, keď sa nám niektoré túžby nesplnia. Preto je nebezpečné si na Bohu niečo príliš vymáhať. Môže sa stať, že nám dá, po čom tak veľmi túžime a my to neskôr oľutujeme. Ráchel veľmi chcela mať druhé dieťa, že keď ju Boh nakoniec vypočul, neprinesie jej to radosť, ale bolesť. Tú bolesť vloží aj do mena svojho syna, keď ho pomenuje Ben-Oni, Syn bolesti.
Ale zrazu zasiahne otec Jákob a premenúva Syna bolesti na Benjamina, Syna pravice či šťastia. Prečo? Kde Rácheline oči vidia len bolesť a utrpenie, tam Jákobove oči vidia svetlo, nádej a požehnanie. Ak kríž v prítomnosti priniesol bolesť, v budúcnosti prinesie požehnanie, ktoré bude spojené aj s Benjaminom. A budúcnosť dá Jákobovi za pravdu.
Jákob je príkladom Božieho dieťaťa, ktoré síce prechádza údolím plaču, keď stráca milovanú Ráchel. Ale on týmto údolím prechádza ako muž viery, ktorý vidí nielen utrpenie kríža v prítomnosti, ale aj požehnanie kríža v budúcnosti. Lebo viera vidí nielen kríž, ale aj za kríž. Vidí, že Boh straty v prítomnosti neraz zmení na zisky v budúcnosti.
Pane, Ty neberieš bez toho, aby si zároveň niečo aj nedal. Ďakujeme Ti.
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
