Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Áron od pospolitosti Izraelitov dostane dva capy na obetu za hriech a jedného barana na spaľovanú obetu… Potom vezme obidvoch capov a postaví ich pred Hospodina k vchodu do stanu stretávania. Áron hodí lós o obidva capy, jeden lós pre Hospodina a druhý pre Azázela. Capa, na ktorého padol lós, privedie Áron pred Hospodina a pripraví ho na obetu za hriech. Capa, na ktorého padol lós pre Azázela, postaví živého pred Hospodina, aby na ňom vykonal obrad zmierenia a vyhnal ho k Azázelovi na púšť… Keď dokončí obrad zmierenia… položí obe ruky na hlavu živého capa; vyzná nad ním všetky viny Izraelitov, všetky ich priestupky a všetky ich hriechy a uvalí ich na hlavu capa. Cap na sebe odnesie všetky ich viny do odľahlého kraja.
Levitikus 16:5, 7 – 10, 20 – 22
Čo symbolicky znázorňovala obeť dvoch capov, naplnilo sa v obeti Božieho Syna. Aj obeť capa, ktorého krv symbolicky očistila ľud od jeho hriechov. Aj obeť capa, ktorého zahnanie na púšť symbolicky zbavilo ľud bremena hriechov. Lebo ako je vzdialený východ od západu, tak vzďaľuje od nás naše neprávosti (Ž 103:12). Ale toto naplnenie má ešte ďalší rozmer.
Dôležité je totiž nielen to, čo ich obeť symbolicky predstavuje, ale rovnako dôležité je aj miesto, kde sa to celé odohráva. Miesta, na ktorých sa títo dvaja capy nachádzajú, predstavujú dva extrémy. Krv prvého capa vnesie veľkňaz na to najsvätejšie miesto. Vnesie ho za oponu, do veľsvätyne, pred tvár svätého Boha. Druhého, živého capa, zaženie vybraný človek na púšť, na nehostinné miesto, obývané démonmi. Na jednej strane tu máme najsvätejšie miesto, kde prebýva sám Boh. Na druhej strane tu máme miesto opustenosti, oddelenosti a zavrhnutia, miesto obývané nečistými duchmi. Ako však tieto miesta súvisia s nami?
Krv zabitého capa je vnesená tam, kde síce chceme byť, ale nemôžeme. Chceme byť v Božej blízkosti, ale pre náš hriech tam máme vstup zakázaný. Len veľkňaz tam má vstup dovolený, ale tiež len jedenkrát v roku. Druhý cap je zahnaný na miesto, kde nechceme byť, ale kam právom patríme. Pre náš hriech patríme na miesto oddelenosti, opustenosti, zavrhnutia a smrti. Ďaleko od Boha.
Ale na kríži sa Kristus, obrazne povedané, stal prvým „capom“, aby zároveň ako Veľkňaz vniesol svoju vlastnú krv do nebeskej svätyne, do prítomnosti svätého Boha. (Heb 9:12, Heb 9:24) Vďaka tomu máme prístup k živému Bohu. A na kríži sa Kristus stal aj druhým „capom“, ktorý bol zahnaný na miesto opustenosti, zavrhnutia a smrti. Veď z kríža volá: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil (Mk 15:34)? A tak vďaka Kristovej obeti máme prístup na miesto, kde sme nemali právo vstúpiť, do svätyne Božej prítomnosti. A vďaka jeho obeti nemusíme ísť na miesto, kde by sme mali ísť plným právom, na miesto večnej oddelenosti od Boha.
Pane, ďakujeme za to, čo si nám daroval i za to, čoho si nás ušetril!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
