Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Učeníci si zabudli vziať chlieb. Na lodi mali so sebou iba jeden chlieb… Oni hovorili medzi sebou o tom, že nemajú chlieb. Ježiš si to všimol a povedal im: Prečo hovoríte, že nemáte chlieb? Stále nerozumiete a nechápete? Máte zatvrdnuté srdce? Máte oči a nevidíte? Máte uši a nepočujete? Nepamätáte sa, koľko plných košov zvyškov chleba ste pozbierali vtedy, keď som lámal päť chlebov piatim tisícom? Odpovedali mu: Dvanásť. A keď som rozdelil sedem chlebov štyrom tisícom, koľko plných košov zvyškov chleba ste nazbierali? Odpovedali: Sedem. Nakoniec dodal: Ešte stále nechápete?
Marek 8:14–21
Ešte stále nechápete? Učeníci v krátkom čase za sebou zažijú dve mimoriadne udalosti nasýtenia zástupov. Obidve im tu Ježiš pripomenie. Najprv prvú, keď lámal päť chlebov piatim tisícom. A potom i druhú,keď rozdelil sedem chlebov štyrom tisícom. Obidve si dobre pamätajú. Aj to, koľko košov zvyškov chleba po jednom i druhom nasýtení nazbierali.
Ale keď sa sami ocitnú v situácii nedostatku chleba, robia si starosti, že nemajú chlieb. Lebo na lodi mali so sebou iba jeden chlieb. Prečo iba jeden? Lebo si zabudli vziať chlieb. Ježiš sa ich však káravo pýta: Prečo hovoríte, že nemáte chlieb? Ako len svojou ustarostenosťou znevažujú svojho Pána! Vari On, ktorý z niekoľkých chlebov nasýtil raz päťtisíc a druhýkrát štyritisíc ľudí, by nemohol z jedného chleba nasýtiť dvanástich? Keď dokázal oveľa väčší zázrak, nedokázal by aj oveľa menší zázrak? Keď zaopatril mnohých, nemohol by i niekoľkých?
Niekedy ani veľké skúsenosti s Ježišom v minulosti ešte neznamenajú veľkú vieru v prítomnosti. Prečo nie? Ježiš sa pýta učeníkov:Stále nerozumiete a nechápete? Preto nie, lebo stále nechápu. Čo je to, čo už po toľkých skúsenostiach s Ježišom mali pochopiť? Že On stačí na všetko v našom živote. I na to, na čo my nestačíme. Preto aj nám hovorí:Nehovorte teda ustarostene: Čo budeme jesť? Čo budeme piť? Čo si oblečieme?… váš nebeský Otec predsa vie, že to všetko potrebujete (Mt 6:31-32).
Nikto nevidel to, čo videli učeníci, a predsa im Ježiš povie: Máte oči a nevidíte? Nikto nepočul to, čo počuli učeníci, a predsa im Ježiš povie: Máte uši a nepočujete? A čo je ešte horšie: Máte zatvrdnuté srdce? Takto boli na tom Ježišovi učeníci. Napriek všetkým výsadám Ježišových žiakov sa učili veľmi pomaly. Ale keď mal Ježiš s nimi takú trpezlivosť, potom je tu nádej aj pre nás.
Pane, chceme byť lepšími žiakmi v tvojej škole. Prosíme, nevzdaj sa nás!
