Keď sa vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, padol pred ním na kolená a pýtal sa ho: Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som získal podiel na večnom živote? Ježiš mu povedal: Prečo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jediný – Boh!
Marek 10:17-18
Niet dôležitejšej otázky, ako je otázka spasenia a večného života. Práve s touto otázkou prichádza za Ježišom bohatý mládenec. V skutočnosti je to bohatý chudobný mládenec. Bohatý na materiálne bohatstvo, ale chudobný na duchovné bohatstvo. Veď kto má všetko, no nemá večný život, nemá nič. Mládenec spoznáva svoju duchovnú chudobu. Preto s ňou ide k Ježišovi. Začína to veľmi sľubne. Zdanlivo má Ježiš do činenia s človekom, ktorý je zrelý prijať spasenie. Ľahšie sa pracuje s ľuďmi, ktorí sa pýtajú po spasení, ako s tými, ktorí sa o spasenie nezaujímajú. Dnes sa ľudia pýtajú ako byť šťastný, nie ako byť spasený. Kiež by bolo viac takých, ako je tento mládenec!
Spôsob, ktorým však Ježiš jedná s mládencom, je prekvapujúci. Takto si my rozhovor o spasení nepredstavujeme. Ježiš začína kategorickým prehlásením: Nikto nie je dobrý, nikto z ľudí, iba Boh! Prečo Ježiš začína práve takto? Preto, lebo mládenec prichádza s typicky ľudskou predstavou dobra, na základe ktorej delí ľudí na dobrých a zlých. On prichádza za Ježišom ako dobrý človek za dobrým učiteľom, aby sa s Ním poradil. Preto hneď na začiatku potrebuje počuť: Nikto nie je dobrý.
Naozaj nikto? Vari neplatí to rozdelenie ľudí na dobrých a zlých? Vari muž, ktorý sa stará o rodinu, je milujúci manžel a starostlivý otec, nie je lepší ako muž, ktorý sa o rodinu nestará, peniaze prepije a ženu i deti bije? Toto rozdelenie na dobrých a zlých platí, ale len v ľudskej rovine. Keď porovnávame človeka s človekom. Ale v rovine medzi Bohom a človekom platí: Nikto nie je dobrý, nikto z ľudí, nikto z nás. Lebo keď sa i dobrý človek postaví pred Boha, z jeho dobroty nezostane nič. Len Boh predstavuje absolútne dobro. Preto je pred Bohom všetko porovnávanie, kto je lepší a kto horší, nezmyselné. Pred Ním neobstojí žiadne ľudské dobro. A predsa to porovnávanie robíme. Potom sa postavíme pred Boha ako tí lepší. Ako tí, ktorým sa už stratilo vedomie chudoby ducha.
Pane, odpusť nám, keď prichádzame pred Teba ako tí dobrí!
