Po smrti Hospodinovho služobníka Mojžiša oslovil Hospodin Mojžišovho pomocníka Jozuu, syna Núna: Môj služobník Mojžiš zomrel. Vstaň teda, prejdi cez Jordán, ty i všetok tento ľud, do krajiny, ktorú dávam Izraelitom… Budem s tebou, ako som bol s Mojžišom. Nenechám ťa ani ťa neopustím. Buď silný a odvážny, lebo ty rozdelíš tomuto ľudu do vlastníctva krajinu, ktorú som prísažne sľúbil dať ich otcom.
Jozua 1:1-6
V Božom ľude nastáva výmena stráží. Jeden služobník odchádza a druhý prichádza. Mojžišovou smrťou definitívne končí jedna epocha v dejinách Izraela. Jozuovým nástupom začína nové obdobie. S novým vodcom nastáva i nová situácia. Mojžiš vyviedol ľud z Egypta, ale do zasľúbenej zeme ho už nedoviedol. Táto úloha čaká Jozuu. Spolu s ľudom má prejsť cez Jordán a vojsť do krajiny. Sú tu nové výzvy, nové úlohy, nové boje.
Ale dôležitejšie než to, čo sa mení, je to, čo sa nemení, čo zostáva i po Mojžišovej smrti nezmenené. Čo je to? Boh hovorí Jozuovi: …ty rozdelíš tomuto ľudu do vlastníctva krajinu, ktorú som prísažne sľúbil dať ich otcom. Boh prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi, že ich potomstvu dá zem Kanaána. Teraz, po smrti Hospodinovho služobníka Mojžiša, prišiel čas splniť svoj sľub. Čo urobil Boh s Mojžišom? Pochoval ho (Dt 34:5-6). A čo urobil Boh so svojím sľubom? Pochoval ho spolu s Mojžišom? Nie. Boh pochováva svojich služobníkov, ale nepochováva svoje sľuby. Služobníci prichádzajú a odchádzajú, ale Boh a jeho sľuby zostávajú.
Uprostred toho, čo sa v živote Božieho ľudu mení, je tu niečo, čo sa nemení. Božie sľuby sa nemenia. Ani čas, ani zmenená situácia, ani striedanie generácií či vodcov na nich nič nemení. Prečo nie? Lebo Boh, ktorý ich dal, sa nemení.
Aké je to povzbudenie pre odchádzajúcu generáciu! Ona síce odíde, ale Božie sľuby tu zostanú a pôjdu ďalej aj s ich deťmi. Aké je to povzbudenie pre prichádzajúcu generáciu! Aj keď rodičia raz odídu, Božie sľuby s nimi neodídu.
Pane, tak veľa vecí sa v živote mení! Ďakujeme, že tvoje sľuby medzi ne nepatria!