Odtiaľ odišiel na východ od Bételu a tam si rozložil stan.
Genezis 12:8
Tu vidíme Abráma ako staviteľa stanu. Oltár staval pre Boha. Stan staval pre seba. Oltár bola nehnuteľná stavba, ktorá svedčila o tom, že jediný pevný nehnuteľný bod jeho života bol pre neho Boh. Stan bola hnuteľná stavba. Jedného dňa ho postavil, aby ho po nejakom čase opäť zložil a šiel ďalej. Stan svedčil o Abrahámovi ako o pútnikovi a cudzincovi, ktorý týmto svetom len prechádza. Veď skutočným cieľom pre neho nebol Kaanán, ale lepšia vlasť, tá nebeská (Heb 11:16).
Čo platilo o Abrámovi, platí i o nás. Keď sme žili bez Boha, boli sme cudzincami vo vzťahu k nebeskej vlasti. (Ef 2,19) Ale keď nás Boh zavolal na cestu viery, stali sme sa cudzincami a pútnikmi vo vzťahu k pozemskej vlasti, lebo naše občianstvo, náš domov, naša vlasť je v nebesiach (Flp 3:20; 1Pt 2:11). Zem sa stala cudzinou, život sa stal púťou. Ale my na rozdiel od Abráma nebývame v stanoch. Máme svoje domy, byty. Ako si máme zachovať charakter pútnikov, ľudí, ktorí sú na ceste? Tým, že Abrám putoval z miesta na miesto, nemohol zapustiť korene na jednom mieste. Túto púť, ktorú on absolvoval v priestore, my máme absolvovať v čase. Je to vnútorná púť, na ktorej sa učíme nezapúšťať korene svojho života tu a teraz, v tomto svete, ale v tom budúcom. Učíme sa nebyť pripútaní k pozemským hodnotám, ale žiť pre večné hodnoty. Lebo čím hlbšie zrastieme s pozemskou existenciou, tým ťažšie sa nám bude odchádzať. Náš životný štýl neraz prezrádza, či žijeme ako pútnici na ceste k lepšiemu domovu alebo ako tí, ktorí nič lepšie ako tento svet a tento život nemajú a nepoznajú. Preto len ten, kto stavia oltáre, bude stavať i stany. Len ten, kto je oddaný Bohu, bude žiť slobodný od sveta.
Keby sme predsa zabudli, že sme tu len dočasne, pripomenie nám to (niekedy dosť bolestne!) naše telo, ktoré apoštol Pavol nazýva stanom (2Kor 5:1-4). Ako stan slúži len na dočasné bývanie, tak i naše telo. Ako dobre, že máme aj iné bývanie, večný príbytok v nebesiach!
Pane, pomôž nám nezabúdať, že sme cudzinci a pútnici, ale zároveň občania neba a domáci Boží.
