Kniha Amos je o zvrchovanom Bohu stvorenia a zmluvy, ktorý ohlasuje súd nad neposlušným Izraelom, a zároveň ohlasuje nádej na budúce kráľovstvo pre Boží ľud. V istom zmysle by sa takto dala opísať väčšina prorockých kníh Starej zmluvy. Amos čitateľov však nešetrí a zdôrazňuje tieto motívy niekoľkými výraznými spôsobmi.
Úvodný verš Amosa predstavuje historický kontext, v ktorom sa má kniha čítať. V Amosovi 1:1 sa prorok Amos identifikuje ako pastier z mesta v južnom kráľovstve (porov. Am 7:13-14). Tento judský prorok dostáva posolstvo „o Izraeli“ (o rozdelenom kráľovstve pozri 1Krľ 12:1-20).
Dvaja králi spomínaní v nadpise, judský kráľ Uzzija a izraelský kráľ Jerobeám (II.), ukotvujú Amosove pôsobenie v 8. storočí pred Kr. Okrem úvodného verša sa jediná ďalšia známa životopisná informácia o prorokovi Amosovi vyskytuje v Amosovi 7:10-15, kde Amos popiera, že by bol profesionálnym prorokom (t. j. neživil sa prorokovaním). Predtým, ako ho Boh povolal za proroka, bol Amos pravdepodobne bohatým pastierom a poľnohospodárom (Am 7:14).
Úvodné verše tejto knihy prinášajú oveľa viac než len všeobecné informácie o Amosovej osobe a dobe. Tieto verše upozorňujú čitateľov na zásadnú skutočnosť, že všetko, čo nasleduje, je Božie zjavenie („Slová Amosa… o tom, čo videl“, Am 1:1).
Hoci Amos bol poslom, posolstvo bolo niečo, čo dostal od Boha, ktorý hlasne kričí zo Siona (Am 1:2). Inými slovami, toto proroctvo Písma nevzniklo z vôle človeka, ale Amos hovoril od Boha, keď ho viedol Svätý Duch (2Pt 1:21). Kniha Amos je predovšetkým o trojjedinom Bohu našej dvoj-zmluvnej Biblie.
Boh stvorenia
Amos zdôrazňuje dva aspekty Boha, ktoré sú pre túto knihu podstatné. Po prvé, hovorí, že Boh je Stvoriteľ. Túto charakteristiku ozrejmujú tri hymnické výroky v celej knihe (Am 4:13; Am 5:8-9; Am 9:5-6). Tieto hymny spoločne ohlasujú majestátnosť a zvrchovanosť Boha nad celým stvorením. On je ten, kto utvára vrchy (Am 4:13) a určuje rytmus pohybu planét a hydrologický cyklus (Am 5:8). Najvyššie miesta zeme sú pod jeho nohami (Am 4:13). Stručne povedané, všetky veci boli stvorené ním a pre neho (porov. Rim 11:36; 1Kor 8:6; Kol 1:16).
To čitateľom dáva veľmi potrebnú perspektívu. Kniha Amos je plná hrubého zneužívania moci (porov. Am 2:7; Am 4:1; Am 5:11; Am 8:4, 6). Vo svete, kde mocní utláčajú slabých a slabí utláčajú tých, ktorí sú ešte slabší, je dôležité pamätať na to, kto má skutočnú moc. Boh zvrchovaný nad celým stvorením stavia všetko ľudské konanie do správnej perspektívy. V Amosovi je príznačné, že Boh, ktorý má všetku moc, prejavuje aj láskavosť voči slabším.
Boh zmluvy
Druhým aspektom Boha, ktorý je podstatný pre Amosovo posolstvo, je to, že Boh je Bohom zmluvy. V Amosovi 3:1-2 Boh upozorňuje na svoj jedinečný zmluvný vzťah s Izraelom. Namiesto toho, aby toto zmluvné postavenie zabezpečovalo nezrušiteľný blahobyt, prinieslo väčšiu zodpovednosť. Podľa zákona mal Izrael žiť tak, aby zvestoval Božiu veľkosť a blízkosť (porov. Dt 4:5-7), ako aj sprostredkovať svetu požehnanie (Ex 19:5-6).
Namiesto predstavovania Boha sa však Boží ľud podobal skôr svojim zlým susedom (Am 1:3–Am 2:12). V knihe Amos sa Boh zjavuje ako verný zmluve, keď ohlasuje podmienky a súdy podľa zmluvy, najmä čo sa týka vzájomného správania sa národov. Táto posledná myšlienka je dôležitá pre spôsob, akým Amos vykresľuje ústrednú teologickú tému knihy.
Hriech modloslužby je jadrom nevernosti Izraelitov v Starej zmluve, najmä u prorokov (porov. Jer 1:16; Ez 8:10; Iz 2:8; Iz 42:8; Oz 3:1; Mich 1:7; Zach 10:2). V Amosovi sa však iní bohovia spomínajú veľmi zriedkavo (napr. Am 5:26; Am 8:14). Ide skôr o horizontálny rozmer zmluvného života ľudu.
Namiesto starostlivosti o chudobných sa tí, čo mali moc, na úkor chudobných obohacovali (Am 2:6; Am 8:5-6). To bolo v príkrom rozpore s Božím charakterom, ktorý sa ukázal v Exode. Staral sa o ľud, keď bol slabý, porazil jeho nepriateľov, usídlil ho v krajine a dal mu vodcov (Am 2:9-10). Vzhľadom na Božiu láskavosť bol Boží ľud vyzývaný k tomu, aby robil iným to, čo Boh robil im. Pozornosť dejín bola skutočne sústredená na Izrael. Ale tam, kde mali spravodlivosť a právo prúdiť ako voda (Am 5:24), zaplavila krajinu krutosť a nespravodlivosť.
Napriek tomu ľudia neboli menej aktívni v náboženskom živote (Am 4:4-5). V skutočnosti tvrdili, že Jahve je s nimi (Am 5:14). Ich vzájomné zaobchádzanie jasne ukazovalo, že slúžia úplne inému bohu. Boh, ktorý dovoľuje zbožnosť popri nespravodlivosti, nie je Bohom Biblie. Písmo jasne hovorí, že nikdy nemôžeme oddeliť to, o čom hovoríme, že tomu veríme, od toho, ako žijeme (porov. Jk 2:18). Zlá teológia prináša zlé ovocie a zlé ovocie svedčí o zlej teológii.
Jedinou odpoveďou verného Boha voči jeho zmluvne nevernému ľudu bol súd. Ten mal prísť prostredníctvom budúceho vyhnanstva z krajiny (Am 3:11; Am 7:11-17; porov. Lv 26:33). Boh oznamuje, že s týmto súdom „prišiel koniec na môj izraelský ľud“ (Am 8:2).
Nádej pre národy
Prevládajúcim tónom knihy Amos je tón súdu. V knihe je skutočne len niekoľko zábleskov nádeje (Am 5:4-6; Am 5:14-15). Hoci to čitateľov môže dezorientovať, je to dôležité pripomenutie, že hriech, vertikálny aj horizontálny, nie je pre Boha stvorenia a zmluvy žiadnou maličkosťou. A hoci súd je prvoradý, záver Amosa jasne ukazuje, že existuje nádej, ktorá siaha za súd (Am 9:11-15).
Po vynesenom súde (Am 9:9-10) Boh oznamuje, že „v ten deň postavím rozpadnutý stan Dávida“ (Am 9:11). Toto označenie môže naznačovať nielen to, že sa tu nemyslí čisto politický útvar, ale môže vyvolať aj očakávanie nového exodu (porov. Lv 23:42-43) v súlade s Božou zmluvou s Dávidom (2Sam 7).
Jedným z cieľov tejto obnovy je, aby „zaujali zvyšok Edómu a všetkých národov, nad ktorými znie moje meno,’ znie výrok Hospodina, ktorý to vykoná“ (Am 9:12). Skutočnosť, že Edóm a národy sú nazývané menom YHWH, podľa mňa naznačuje, že sú tu pripojené k Božiemu ľudu.
Tento úryvok sa cituje v 15. kapitole Skutkov apoštolov ako podpora pre začlenenie pohanov do kresťanskej cirkvi. V súlade so sľubom Abrahámovi sú všetky národy zeme požehnané cez Krista, pravý Izrael (Gn 12:3; Ga 3:8Gal 3:8). Hoci je to len v zárodku, kniha Amos signalizuje Boží vykupiteľský zámer, ktorý vidno v celom Písme. Od začiatku do konca sa ukazuje, že trojjediný Boh stvorenia a zmluvy je verný v súde a spáse pre slávu svojho mena.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
