Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
Raz, keď šli po ceste, ktosi mu povedal: Pôjdem za tebou, kamkoľvek pôjdeš. Ježiš mu odpovedal: Líšky majú svoje brlohy a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde skloniť hlavu. Iného zas vyzval: Poď za mnou! On odpovedal: Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca. Ale Ježiš mu povedal: Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ale ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo! A iný zas hovoril: Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou. Ježiš odpovedal: Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.
Lukáš 9: 57 – 62
Traja nádejní nasledovníci Ježiša, tri krátke rozhovory a tri lekcie z nasledovania. Prvý sa hlási sám: Pôjdem za tebou, kamkoľvek pôjdeš. Všetkým tým, čo Ježiš hovoril a činil, sa pre tohto muža stal natoľko príťažlivým, že je ochotný celú svoju budúcnosť vsadiť na Neho. Ježiš mu odpovedal: Líšky majú svoje brlohy a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde skloniť hlavu. Ježišova zdržanlivá reakcia prezrádza niečo o cene nasledovania. Zaplatiť túto cenu znamená vzdať sa všetkej vonkajšej zaistenosti a zabezpečenosti, aj pohodlia. Ale na to nie je tento muž pripravený. S tým nepočíta. Preto je vopred varovaný, aby raz nebol sklamaný. Práve sklamania ho chce Ježiš ušetriť.
Druhého vyzve Ježiš: Poď za mnou! Ježiš neverbuje, ale pozýva. Zdanlivo je muž pripravený ísť za Ježišom. Ale len zdanlivo: Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca. To slovo najprv ho prezradí. Najprv otec, potom Ježiš. Ale nasledovanie Ježiša znamená nové poradie záväzkov. Najprv Ježiš a potom rodina. Preto mu Ježiš hovorí: Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ale ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo! Úlohu hrobárov môžeme prenechať duchovne mŕtvym. Ale Ježišov nasledovník si má plniť úlohu zvestovať Božie kráľovstvo.
Tretí sa hlási sám, ale s podmienkou: Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou. Ach, to nešťastné ale! Pane, pôjdem, ale! Keď je Ježiš Pán, potom žiadne ale nemá miesto. Lebo je to buď – alebo. Buď celé srdce, alebo žiadne. Tu sa nejedná o nevinnú rozlúčku, ale o problém rozdeleného srdca. Preto Ježiš hovorí: Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo. Kto sa nepozerá do budúcnosti, ale do minulosti, je nepoužiteľný pre Božie kráľovstvo. Lebo vyorie krivú brázdu. Kto orie, musí mať pred očami cieľ.
Pane, Ty vieš, kde leží to naše ale, ktoré nám prekáža Ťa cele nasledovať. Prosíme, vysloboď nás z každej našej poviazanosti!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
