... a začali sa radovať

Kto sa už vopred uzavrie voči pravde, odsúdi sa na nevedomosť. Ježiš má odpoveď len pre toho, kto je pripravený prijať pravdu a skloniť sa pred jeho autoritou, pred autoritou Božieho Syna.

Hranica medzi službou Bohu a službou sebe je veľmi tenká. A prevrátené srdce človeka túto hranicu ľahko prekročí, či posunie.

Ježiš sa nenechá oklamať zdaním zbožnosti. To len človek klame sám seba, ale Boha neoklame.

Preto Ježiš plače nad mestom, ktoré neplače nad sebou. Prípadom na zaplakanie sa tak stáva každý, kto neplače nad sebou.

Prináša víťazstvo, ktoré nevydobyje mocou meča, ale mocou lásky na kríži. A ktorým nás zachráni z moci hriechu, diabla a smrti.

Ježiš chce byť naším Kráľom, ale keď my nechceme, nemá inú možnosť ako na naše odmietnutie odpovedať svojím odsúdením.

Lebo každému, kto má, bude pridané, ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. Kto je ten, kto nemá?

Veď služba nie je súťaž, ale výsada. Cení sa vernosť, nie výsledok.

Zavolal si desať sluhov, dal im desať hrivien... Sluhom je ten, kto stojí v Ježišových službách, pričom si verne plní zverenú úlohu: Obchodujte s nimi, kým neprídem.

Ježišova neprítomnosť je len dočasná. Preto našou úlohou je zúročiť „hrivnu“, dar spásy, ktorý sme prijali. Ako?

Ale Ježiš neprišiel len hľadať, ale aj spasiť, čo zahynulo. Zachrániť nás z duchovnej smrti, v ktorej sa nachádzame.

Čo treba k tomu, aby sa zmenilo srdce lakomca, zlodeja, klamára, ktorého srdce je prirastené k hmote?Moc spasenia, moc Kristovej odpúšťajúcej lásky.

Prirodzený človek totiž nemôže chápať Boha. Nemôže rozumieť Božiemu záujmu o hriešnikov. ... takých, ako sme my.

Zachej nehľadá Ježiša, ale je nájdený Ježišom. Všetka iniciatíva je na Ježišovej strane. Ako dobre, že je to tak! Lebo v tom je naša nádej.

Veď koľko slepých miest je aj v našom živote! Pane, Ty môžeš aj slepé oči otvoriť tak, aby videli.

Volanie o milosť Ježiš nikdy nenechá bez povšimnutia. Lebo On nikdy neprejde okolo volajúcich ľudí bez toho, aby sa pri nich nepristavil.

Ježišova zdanlivá porážka sa zmení na jeho skutočné víťazstvo. Posledné slovo nebude mať svet a smrť, ale Boh a život.

Vďaka obeti Ježiša Krista aj to, čo je nemožné ľuďom, aby bol hriešny človek zachránený pre večnosť, je možné u Boha.

Buď poklady na nebi, alebo na zemi. Nedá sa nasledovať Ježiša s rozdeleným srdcom.

Riešiť si otázku spasenia znamená riešiť si otázku hriechu vo svojom živote. A ten spočíva v tom, že miesto, ktoré v našom živote má patriť Bohu, patrí niekomu alebo niečomu inému.

Najprv musím byť odsúdený, aby som mohol byť omilostený. Najprv musím spoznať svoj hriech, svoju vinu, svoju porušenosť, aby som začal prosiť o milosť.

Nikto nie je dobrý, nikto z ľudí, nikto z nás. Lebo keď sa aj dobrý človek postaví pred Boha, z jeho dobroty nezostane nič. Lebo Boh predstavuje absolútne dobro.

Sme v pozícii tých, ktorí všetko môžu prijať len ako dar. Lebo Božie kráľovstvo patrí tým, ktorí k Ježišovi prichádzajú s prázdnymi rukami, tak ako dieťa.

Lebo taký je Boh. Zmiluje sa a zachraňuje kajúcneho hriešnika. Prepúšťa ho na slobodu s tým, že jeho vina je odpustená.

Pre človeka, ktorý je spokojný so sebou, Boh nič nemá. Taký odíde od Neho prázdny a naprázdno. Vedomie vlastnej dobroty ho diskvalifikuje pred Bohom.

Kto prišiel ako nevinný vo vlastných očiach, odišiel ako vinný v Božích očiach. Kto prišiel vinný vo vlastných očiach, odišiel ako nevinný v Božích očiach.

My sa nemodlíme preto, aby sme boli vypočutí, ale preto, že budeme vypočutí. Kde zlyhá viera, tam umĺkne modlitba. Len kto verí, ten sa aj modlí.

Svet ide v ústrety poslednému dňu, ktorý bude dňom súdu. Nič však tomu nenasvedčuje. Lebo súd príde náhle, nečakane. Preto záleží jedine na tom, aby sme boli pripravení a neboli odsúdení.

Božia vláda je dnes prítomná v živote tých, ktorí sú poddaní Božiemu Kráľovi. Ale Ježišov druhý príchod bude verejný, viditeľný, lebo príde v moci a sláve.

Veľa prijali, ale neďakovali. Milosť im zovšednela.

Ale už nie je v poriadku, keď Bohu prinášame len naše hriechy, aby ich odpustil, a nie aj náš život, aby ho použil. V tom je naša nevďačnosť, že očistený život nedávame Bohu, ale si ho nechávame pre...

Na malomocných vidíme, že utrpenie nás naučí veciam, ktoré sa v zdraví nikdy nenaučíme. Trápenie polámalo týchto mužov telesne aj vnútorne, takže sa naučili prosiť. A nielen prosiť, ale aj poslúchať.

Ale kto hľadá pomoc len pre seba, môže ju hľadať aj u Boha, stále len hľadá svoje vlastné veci. Vtedy sa mu Boh nestáva cieľom, ale len prostriedkom k dosiahnutiu pomoci.

V službe Pánovi sú akékoľvek zásluhy vylúčené. Aj akákoľvek pýcha na svoj výkon či službu. Lebo On nám nie je nič dlžný. My sme všetko dlžní Jemu.

... aj tá najmenšia viera stačí na veľké veci. Prečo? Pretože nezáleží na veľkosti viery, ale na veľkosti Boha, v ktorého viera verí. Viera horčičného zrnka je totiž vierou, že Boh stačí na všetko.

Existuje nejaká hranica, za ktorou už odpustiť nemusíme? Nie. Keď my žijeme z Božieho odpustenia, potom nemôžeme svoje odpustenie odoprieť ani svojmu bratovi.

Viera učeníkov bude zo strany sveta znovu a znovu skúšaná, napádaná a ohrozovaná pohoršeniami. Našou zodpovednosťou je chrániť sa. Potom môžeme počítať aj s Ježišovou ochranou.

Komu nestačí Božie slovo, nič ho neprivedie k pokániu a viere. Pred nami môže stáť viditeľný dôkaz a my sa radšej rozhodneme odstrániť dôkaz, ako by sme mali uveriť.

Budú nás spomienky na minulosť sprevádzať aj na druhom brehu, na brehu večnosti? Pane, pomôž nám žiť tak, aby sme raz netúžili na všetko zabudnúť!

Kto však nechá bez pomoci druhých, nakoniec sám zostane bez pomoci. Pane, ukáž nám ľudí, ktorých prehliadame, aby sme im mohli slúžiť!

Čas milosti nám je daný ako lehota, ktorú nesmieme premrhať. Lebo táto lehota má svoj koniec.

Žiadna nádej na zmenu údelu za hrobom, vo večnosti neexistuje. Ten stav je spečatený, konečný, nemenný.

Vina bohatého nie je v tom, že je bohatý, ale že je bezbožný. Pri jeho dverách leží žobrák, ktorého necháva bez pomoci.

Láska k Bohu vylučuje lásku k mamone a láska k mamone zas vylučuje lásku k Bohu. Je to buď-alebo.

V živote je veľmi dôležité učiť sa vernosti v malých veciach. Lebo kto sa naučí malé veci robiť dobre, bude aj veľké veci robiť verne, svedomite.

Kresťan ako múdry správca má myslieť na to, že raz odíde na večnosť, do večných príbytkov. Preto seberovným, veriacim, máme slúžiť zvereným majetkom teraz, tu na zemi, aby potom, v nebi, nás...

Nič z toho, čo máme, nepatrí nám, lebo všetko, čo máme, máme od Boha. Sme len správcovia, nie majitelia.

Spravodlivosť hovorí: Dostaneš, čo si zaslúžiš. Milosť však hovorí: Dostaneš, čo si nezaslúžiš.

Stratenosť mladšieho syna bola zreteľná, viditeľná. Stratenosť staršieho syna je skrytá. Až návrat mladšieho brata ju odhalí. A odhalí ju v plnej nahote.

Náš hriech nás nemôže urobiť menej hodnými práve tak, ako náš dobrý život nás nemôže urobiť viac hodnými. Lebo to nie je o našej hodnosti či nehodnosti, ale o Božej milosti. O láske, ktorá je láskou...

Dvere na otcovom dome sú otvorené. Lebo otec prijíma späť synov (i dcéry), ktorí sa v pokání vrátia domov. Aká to milosť! Aká to láska!

Ten, ktorý pohŕdol otcom, obrátil sa chrbtom k jeho láske, premrhal jeho majetok, sa vracia ako kajúcny hriešnik. Preto je to slávny návrat.

Čo nájde syn v ďalekej krajine? Nie plnosť života, ale prázdnotu, núdzu, hlad. Lebo Boh nás stvoril s prázdnotou v duši, ktorú len On môže naplniť.

Otec nenechá syna odísť preto, že ho nemiluje, ale práve preto, že ho miluje. Láska je láskou len vtedy, keď dá druhému slobodu odísť, keď mu dá slobodu obrátiť sa chrbtom k láske.

Bez Neho vám bude lepšie ako s Ním. Autor tejto lži je diabol. On s ňou prišiel už za našimi prarodičmi v raji: Boh je prekážkou vášho šťastia.

Božou bolesťou je stratený človek. A Božou radosťou je kajúci človek. Pokánie jedného na zemi vyvolá neopísateľnú radosť v nebi.

To je nádej pre strateného človeka, že je tu hľadajúci Boh, ktorý sa ho nevzdá. Lebo Bohu záleží na všetkých a na každom.

Cena, ktorú treba zaplatiť za nasledovanie Ježiša, je vysoká. Ale cena, ktorú človek zaplatí za to, že odmietne nasledovať Ježiša, je oveľa vyššia.

Cena, ktorú On zaplatil za našu záchranu, bola nekonečne vyššia ako cena, ktorú máme my zaplatiť za jeho nasledovanie. Bez tejto ceny však platí, že nemôžeme byť jeho učeníkmi.

Ježiš nám však už dopredu hovorí, že kto nedá prednosť Jemu pred všetkými ostatnými vzťahmi a láskami jeho života, nemôže byť jeho učeníkom.

Miesto pri stole nie je odmenou, ale darom. A za dar sa neplatí. Na nás je len jedno: Prijať pozvanie na večeru v Božom kráľovstve.

Lebo pravá pohostinnosť a štedrosť je zameraná na tých, od ktorých nemôžeme nič čakať. Na tých, ktorí nám nemajú čím odplatiť. Vtedy je to nezištná služba, ...

Ten, kto vie, že všetko je to len o milosti, si pokorne vyberie posledné miesto. Lebo vie, že iné, lepšie miesto si ani nezaslúži.

Veď žiaden skutok milosrdenstva sa nemôže dostať do rozporu s Božím zákonom. Lebo Boží zákon nebol daný preto, aby bránil činom lásky, ale práve naopak, aby k nim viedol.

Dnes tí prví sme my, príslušníci kresťanských cirkví. I obyvatelia takzvaných kresťanských krajín. Dnes Ježiš učí na našich uliciach. Len aby sme sa i my nestali poslednými!

Mnohí nebudú spasení, ale mnohí budú spasení. Nebo nebude zívať prázdnotou. Žiaľ, že ani peklo.

Brať Ježiša vážne až keď sa dvere zatvoria, je neprávosť. A páchatelia neprávosti nemajú miesto v Božom kráľovstve.

Evanjelium je zvesť, ktorá hovorí: Je najvyšší čas vstúpiť dnu. Lebo dnes je deň spasenia. Zajtra už môže byť pre teba neskoro!

My považujeme otvorené dvere za samozrejmosť. Ale samozrejmosťou sú zatvorené dvere. Otvorené dvere, to je tá najmenej samozrejmá vec. To je zázrak Božej lásky.

Keď počujeme zvesť Božieho slova, nemáme zaujať postoj nestranných divákov, ktorí sa zaoberajú údelom druhých, keď si pritom máme riešiť svoj vlastný údel. Nemáme sa pýtať na druhých, čo bude s nimi...

Ale či práve sobota nemá slúžiť k Božej oslave? Či práve vyslobodenie človeka z pút satana nie je najlepší spôsob, ako osláviť Boha?

On prišiel vyslobodiť tých, ktorých satan poviazal. On prišiel rozviazať putá zotročenému, spútanému Božiemu stvoreniu. Lebo len On môže vyslobodiť.

Žijeme v nadstavenom čase, ktorý je nám daný na to, aby sme priniesli ovocie pokánia, plody zmeneného života. Čo ak nie?

Láska k Ježišovi nám môže priniesť stratu lásky tých, ktorých najviac milujeme. To je cena za nasledovanie Ježiša, ktorú prinášajú mnohí aj dnes.

Hriech z neposlušnosti bude prísnejšie potrestaný ako hriech z nevedomosti. Lebo čím väčšie výsady, tým väčšia zodpovednosť: Od každého, kto mnoho dostal, bude sa mnoho žiadať.

Máme žiť tak, aby sme boli vždy pripravení stretnúť sa s naším Pánom. On môže prísť kedykoľvek.

Na čom sa najviac ukáže náš strach? Na našom dávaní. Lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce.

Čo nás má teda oslobodiť od ustarostenosti o pokrm a nápoj? Jedno uistenie: Váš Otec predsa vie, že to potrebujete.

Dajte pozor a vyvarujte sa akejkoľvek chamtivosti po nadbytku! Buď je Boh naším bohatstvom, alebo je bohatstvo naším bohom.

Lebo náš postoj k Ježišovi pred ľuďmi rozhodne o jeho postoji k nám pred Božími anjelmi na poslednom súde. Keď sa my priznáme k Nemu na zemi, On sa prizná k nám v nebi.

Preto sa Ježišovi priatelia nemusia báť ani človeka, ani diabla, ani pekla. Majú sa báť Toho, kto rozhoduje o večnom údele človeka.

Keď zistíme, že nie sme schopní splniť to, čo sa od nás očakáva, sme v pokušení nasadiť si masku zbožnosti. Ježiš nás však upozorňuje, že raz opona padne, naše predstavenie skončí, masky budú zložené...

Tretie beda je varovné aj pre dnešných teológov, kazateľov, farárov: Beda vám, zákonníci, pretože ste prevzali kľúč poznania; sami ste nevošli a tým, čo chceli vojsť, ste v tom zabránili. Aká veľká...

Zápas, ktorý cirkev zvádza so zákonníctvom, sa odohráva už vyše dvetisíc rokov. Preto Ježišovo beda je dnes práve také aktuálne ako na začiatku.

Veľmi dôslední, extrémne pedantní, ale v nepodstatných veciach. To bol spôsob, ako sa vyhnúť tomu podstatnému, láske k Bohu a k ľuďom. Viac im záležalo na ich povesti ako na ich charaktere.

Vonkajšok je možné očistiť zvonka, ale nie vnútro. ...naše vnútro je nečisté a potrebuje očistenie, ktoré môže vykonať len Boh.

Toto pokolenie je zlé pokolenie. Veľa počulo aj videlo, ale pokánie nečinilo. Bude odsúdené. Ak toto platí o Izraeli v čase Ježiša, čo bude platiť o tzv. kresťanskej Európe dneška?!

Poslušnosť Božiemu slovu je viac ako obdiv k Ježišovi. Lebo na nej sa ukáže, čím je pre nás Ježiš.

Ak sa Ježiš nestane novým obyvateľom v srdci človeka, srdce sa stane príbytkom pre moc zla. Preto je neutralita vo vzťahu k Ježišovi nemožná. Ak nepatrím Ježišovi, patrím satanovi.

Ty aj ja, ktorí sme boli satanovou korisťou, teraz sme Ježišovou korisťou. A už ňou zostaneme na veky!

Na vytrvalosti sa ukáže, či nám záleží na vypočutí. Keď verím, že Boh vypočuje, vytrvalo klopem, lebo viem, že nestojím pred navždy zatvorenými dverami.

Pokušenie nie je hriech, ale môže k nemu viesť. Preto pre veriaceho predstavuje veľkú hrozbu.

Veď neraz sme my sami pre seba tou najväčšou hrozbou! Ako dobre, že do tejto situácie môžeme prizvať nášho nebeského Otca!

Posledná prosba modlitby Otčenáš však bude v plnosti vypočutá až vo večnosti. Všetko zlo, ktoré poznáme v tomto živote, bude minulosťou. Ale dovtedy sa ešte musíme modliť: A neuveď nás do pokušenia...

Nemôžeme prosiť len o odpustenie toho, čo je za nami. Musíme prosiť i o zmocnenie pre to, čo je ešte len pred nami. Je tu totiž nový, dennodenný, neustály zápas s pokušením a pokušiteľom.

Všetko, čo nás chce vzdialiť od Boha, čo nás zvádza k nevere, k neposlušnosti, do hriechu, sa pre nás stáva pokušením. Preto prosíme: Nevydaj nás napospas moci pokušenia.

Aj pre najväčšie hrozby je nám zasľúbená pomoc. Lebo Božia moc stačí i na príťažlivú silu pokušenia i na zvádzajúcu moc pokušiteľa.

Nemôžeme odpustenie len prijímať a sami ho druhému odopierať. Prijatie odpustenia musí ísť ruka v ruke s udelením odpustenia.

Ak má platiť: ... odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom, potom musí platiť aj opačne: My odpúšťame svojim vinníkom, ako aj Ty odpúšťaš nám, svojim vinníkom.

Lebo celý ich dlh bol splatený na kríži. Veď zázrak odpustenia je možný len vďaka tomu, že niekto iný vzal na seba náš dlh a splatil ho do posledného centu.

Chlieb nie je len dar, ale aj skúška. Na chlebe nás Boh skúša, či vieme nielen prijímať, ale aj dávať.

Áno, i Božie dieťa má byť závislé od svojho chlebodarcu. Ním je však Otec v nebi, nie človek na zemi.

Touto prosbou nás Ježiš nechce zbaviť zodpovednosti za chlieb. Touto prosbou nás však Ježiš chce zbaviť ustarostenosti o chlieb: Obráť svoju ustarostenosť o chlieb na prosbu o chlieb.

A nemáme nič, čo by nám nebolo darované. Preto prosiť o chlieb znamená i ďakovať za chlieb.

Existenčná otázka nás zamestnáva skoro celý život. Nie div, že v modlitbe Otčenáš má táto otázka tiež svoje miesto.

Pre prítomnosť prosíme o chlieb, pre minulosť prosíme o odpustenie a pre budúcnosť prosíme o vyslobodenie z pokušenia. Z hľadiska obsahového zahŕňajú tieto prosby oblasť telesnú, duchovnú i morálnu...

Sme vyslancami neba na zemi, ktorí zastupujú záujmy svojej „krajiny“. Ktorí hodnoty Božieho kráľovstva ako láska, dobro, radosť, pokoj, pravda a čistota vnášajú do všetkých oblastí života na zemi.

Nech sa Božia vôľa stane mojou, nie moja vôľa Božou. Povedať Božej vôli áno teda znamená povedať svojej vôli nie.

Keď sa modlíme: Príď tvoje kráľovstvo, tak prosíme: Otče, príď so svojím kráľovstvom lásky do sŕdc ľudí. Zároveň prosíme: Otče, príď so svojím kráľovstvom moci na túto zem. A raz sa tak aj stane.

Ak Bohu poviem svoje áno, do môjho srdca vstúpi Božie kráľovstvo, Božia vláda. Tá je na rozdiel od Božej vlády moci Božou vládou lásky, milosti a spásy. Ona už prišla na zem v osobe Božieho Syna.

Kto prosí o posvätenie Božieho mena, musí začať od seba. Božie dieťa je zodpovedné za posväcovanie Božieho mena vo vlastnom živote aj v prostredí, v ktorom žije.

Pre Božie dieťa je charakteristické aj to, že nie je citlivé na svoje meno, ale na Otcovo meno. Nie je citlivé na to, keď je jeho meno potupované, ale keď je znesväcované Otcovo meno.

Ježiš nás modlitbou Otčenáš učí, čo majú byť modlitebné priority Božieho dieťaťa. Sú to Otcove záujmy, ktoré sa týkajú jeho mena, jeho kráľovstva a jeho vôle.

Oslovenie Otče náš hovorí o Božom sklonení sa k nám. Vďaka tomu môžeme mať dôverný prístup k Bohu ako deti k Otcovi.

Ak oslovenie Otče nás vovádza do dôverného vzťahu s Bohom ako Otcom, tak oslovenie Otče náš nás vovádza do spoločenstva všetkých Božích detí. Do spoločenstva cirkvi, celej Božej rodiny.

Boh sa v Kristovi stal naším Otcom. A my sme sa skrze Krista stali Božími deťmi. Preto oslovenie Otče z modlitby Božieho Syna prechádza aj do modlitby vykúpených Božích synov a dcér v podobe...

Komunikácii s Bohom sa však musíme učiť. Učiť nás to môže len jeden, Boží Syn. Ten, ktorý dôverne pozná Boha aj nás.

Môžeme viac milovať to, čo robíme pre Pána, ako Pána, pre ktorého to robíme. A tak sa naša služba Pánovi stáva náhradou za naše spoločenstvo s Pánom.

Pre Máriu podielom je Ježiš, spoločenstvo s Ním. Kto si Ježiša vyberie za svoj podiel, má zasľúbené, že o tento podiel nikdy nepríde.

Nie som to ja, kto Ho pozýva ku svojmu stolu. Je to Pán, kto ma pozýva ku svojmu stolu, aby ma sýtil chlebom života, svojím slovom.

Len keď si najprv necháme poslúžiť Ježišom, budeme môcť slúžiť Jemu aj druhým. Najprv musíme sami prijať od Neho, aby sme potom mali čo dávať iným.

Zákonník nepotrebuje novú informáciu, ale nové srdce, ktoré môže dať len Kristus. A On ho dá tomu, kto oň prosí.

Nejde o to mať blížneho, ale byť blížnym. Milovať láskou, ktorá prekračuje všetky hranice, sociálne, rasové aj náboženské.

Ale služba Bohu bez služby blížnym je duchovná schizofrénia, ktorou trpia mnohí veriaci. Kto sa tu vyhne zraneným, núdznym, ten sa nevyhne Ježišovmu obvineniu na poslednom súde.

Veď kto vie dobre robiť a nerobí, má hriech. Nielen učinené zlo, ale aj neučinené dobro raz bude predmetom Božieho súdu.

Pre lásku k blížnemu platí: Ako seba, tak aj teba. Ako mi záleží na sebe, tak mi má záležať aj na tebe.

Pravé poznanie Boha je úplne závislé od milostivej a slobodnej vôle Syna. Preto poznanie Otca a Syna je nesmiernym darom milosti Syna človeku. Bez tohto poznania niet spásy, niet večného života.

Ale Ježiš nám ponúka radosť, ktorá je nezávislá od úspechu v službe. Nič nám nesmie zatieniť veľkosť milosti spasenia, to, že naše mená sú zapísané v knihe života.

Ježiš nám zasľúbil ochranu pre našu dušu. Lebo satanova moc nad Božími deťmi je zlomená. Vlk, ktorý chytá a rozháňa ovce, už nad stádom nemá žiadnu moc.

V slove viditeľného posla ľudia počujú neviditeľného Ježiša. Preto odmietnuť slovo posla znamená odmietnuť slovo Posielajúceho. Neprijať slovo znamená pohrdnúť Ježišom aj samotným Bohom.

A tak zvesť, ktorá sa mohla pre nich stať záchranou, keby ju prijali, stane sa pre nich záhubou, keďže ju odmietli. Lebo počuť a neprijať je väčšie previnenie, než akým sa previnili tí, ktorí...

Ježiš obstál medzi vlkmi ako Baránok, ktorý svojou láskou a obeťou premáhal nenávisť vlkov, aby sa raz aj z nich stali jeho ovečky. Len tak obstojíme medzi vlkmi, keď zostaneme Božími ovečkami.

On je Ten, ktorý posiela. My máme byť tými, ktorí prosia.

Traja nádejní nasledovníci Ježiša, tri krátke rozhovory a tri lekcie z nasledovania.

Ale kto horlí za Božiu vec bez lásky k ľuďom, stáva sa fanatikom, ktorý je v Božom mene schopný i zabíjať. Avšak stáť v službách toho, kto neprišiel ľudí zahubiť, ale zachrániť, znamená stáť v...

Náš vzťah k ľuďom má byť totiž odrazom Kristovho vzťahu k nám. Teda nie tým, kto a akí sú oni, ale kto a aký je On, ktorý neprišiel ľudí zahubiť, ale zachrániť. Neprišiel súdiť, ale spasiť.

Božie cesty nikdy nie sú očividné. Božia moc je na zemi zahalená do slabosti. Ale v skutočnosti kríž je najväčším prejavom Božej moci v dejinách.

Rozhodujúcim kritériom nie je cirkevná príslušnosť. Rozhodujúcim kritériom je správny postoj k Ježišovi. Kto ho nezaujme, neutralita je nemožná.

Také je Ježišovo sebaponíženie. Ponížil sa na úroveň tých najmenších, najslabších, najbezvýznamnejších. V prijatí bezvýznamného dieťaťa tak človek prijme poníženého Ježiša.

Kto chce byť veľkým, musí sa stať malým. Kto chce byť prvý, musí sa stať posledným. Náš postoj k bezvýznamným je zároveň postojom k Ježišovi a jeho Otcovi.

Boh si použije to najhoršie, čoho je človek schopný, zabiť Božieho Syna, aby to obrátil na to najlepšie, čoho je len On schopný, zachrániť hriešnika.

To je naša úloha, keď sa ľudia obrátia na nás s prosbou o pomoc; priviesť ich k Ježišovi. Odkázať ich od seba na Neho. On môže pomôcť tam, kde my stojíme úplne bezmocne...

Neraz sa ľudia sveta obrátia na cirkev s prosbou o pomoc v nádeji, že im bude schopná pomôcť vyriešiť ich problémy. Ale keď sa sklamú v Ježišových učeníkoch, zanevrú aj na samotného Ježiša.

Veď to, čo verím o budúcnosti, rozhodne o tom, ako prežijem svoju prítomnosť. Ak nemám žiť pre veci časné, musím byť ovládaný hodnotami, ktoré sú večné.

Cirkev nemôže urobiť nič lepšie ako počúvať Syna. My nemáme videnie, aké mali učeníci. Máme však slovo.

Kto chce obstáť v rôznych zápasoch, skúškach a pochybnostiach viery, potrebuje vidieť Ježiša takého, aký v skutočnosti je. Vidieť Ho v jeho moci a sláve.

Keď odchádzame z miesta modlitby, má byť na nás vidieť, že sme boli v Božej prítomnosti, v spoločenstve s Ním. Že sa s nami niečo stalo. A to ešte skôr, než Boh „stihol“ odpovedať na naše prosby.

Sláva Ježišovho božstva na chvíľu prežiari jeho poníženosť, v ktorej prišiel na svet. A ktorá je len dočasná. Lebo keď opäť príde na svet, príde v sláve svojej i Otcovej a svätých anjelov.

Preto je Ježiš v pravom slova zmysle mimozemšťan, ktorý sa na chvíľu stal pozemšťanom, aby nám zjavil ten Boží svet, skrytý za závojom času. A nielen to. Ale aby nám, pozemšťanom, svojou smrťou...

Cena nasledovania je veľká. Ale ešte väčšia je cena nenasledovania.

Vždy, keď sa naša vôľa skríži s Božou vôľou, máme povedať nie svojej vôli a áno Božej vôli. Lebo len ten, kto zomiera sebe, môže žiť pre Krista.

Najväčší problém sveta a človeka totiž neleží okolo nás, ale v nás. Je ním hriech. Preto najväčšia potreba nie je riešenie problémov okolo nás, ale v nás. Je ňou riešenie hriechu, ktoré prináša len...

Boh vo svojej zvrchovanej milosti aj to najväčšie zlo človeka, ukrižovanie svojho Syna, obráti na to najväčšie dobro pre človeka, na jeho záchranu. Na našu záchranu.

Ježiš však berie do rúk to málo, čo majú, aby sa to v jeho rukách rozmnožilo na hojnosť pre všetkých. On aj s málom dokáže veľa.

Hlásať Božie kráľovstvo znamená hlásať evanjelium, radostnú zvesť o príchode Božej vlády. Lebo jej príchod znamená porážku všetkých mocí zla. Lepšiu správu, než akou je evanjelium, tento svet nemá.

Každý nemôže stáť v prvej línii Božieho kráľovstva. Ale naše domy môžeme otvoriť dokorán, aby mohli do nich vojsť tí, ktorí nemajú ani kapsu, ani chlieb, ani peniaze, ani dvoje šiat.

Preto nemusíme smútiť ako tí, ktorí nemajú nádej. Lebo vieme, že nie smrť, ale Ježiš bude mať posledné slovo v živote našich drahých. Veď smrť nie je bodka za životom, ale len dvojbodka pred tým, čo...

Z očakávaného uzdravenia sa stalo nečakané a oveľa slávnejšie privedenie späť k životu zo spánku smrti. Lebo Ježiš je vždy väčší, než sú akékoľvek naše predstavy o Ňom.

Už je neskoro! Všetko je už zbytočné! Nie je, keď ide o Ježiša. Lebo On je ten, ktorého moc siaha nielen po hrob, ale aj za hrob.

Veriť znamená nielen sa spoliehať na Ježišovu pomoc, ale znamená byť aj vyslobodený zo strachu. Znamená prestať sa báť.

Nie je to zástup okolo Ježiša, kto udá smer Ježišovej cesty. Je to tento jednotlivec pri Ježišových nohách. Zástup síce ide s Ježišom, ale Ježiš nejde so zástupom.

Priznať sa pred všetkými ľuďmi je niekedy ťažké, pokorujúce, ale zároveň veľmi oslobodzujúce. Ježiš sa k viere, ktorá vyšla z anonymity, slávne priznáva.

Jedna z najväčších prekážok viery v Ježiša je viera v seba. Pokiaľ je človek silný, zdravý, úspešný sebestačný, nevidí dôvod, prečo by mal veriť niekomu inému okrem seba.

Pokiaľ neprídeme na koniec svojich síl, neskončíme pri Ježišových nohách. Naša sila nás totiž od Ježiša vzďaľuje. Stojí medzi Ním a nami. Pokiaľ ešte vládzeme bojovať, sme stále príliš silní na to...

Kto sa stal trofejou Božej milosti, nemôže mlčať. Lebo mlčať o tom by bola nevďačnosť. Veď aj druhí potrebujú počuť, že je tu Pán, ktorý vyslobodzuje z moci zlého, rozväzuje putá hriechu a z ľudí...

To sú znaky zachráneného človeka. Chce počuť Ježišovo slovo, preto sedáva pri jeho nohách. Chce patriť Ježišovi, preto chce byť s Ním. Lebo je nielen zachránený od diabla, ale je aj zachránený pre...

Keď sa ľudské ja stretne s Bohom, vie, že má len dve možnosti, kapitulovať pred Ním, alebo Ho odmietnuť. Démoni kapitulovali, ale ľudské ja obyvateľov kraja nekapitulovalo. Démoni pochopili, že oni...

Človeka, z ktorého vyšli zlí duchovia, našli pri Ježišových nohách oblečeného a pri zdravom rozume. Neprehliadnuteľná zmena. Lebo to robí Ježiš s človekom, keď ho vyslobodí. Zmení ho na nepoznanie...

Ježišovo vylodenie sa na breh je ako invázia na územie obsadené nepriateľom. A naozaj. Hneď dochádza ku konfrontácii s mocou temnosti: Keď vystúpil na breh, vyšiel oproti nemu nejaký muž z mesta...

Kto je to, že rozkazuje i vetrom, i moru a poslúchajú ho? Kto? Stvoriteľ sveta, Pán všetkých búrok, vonkajších aj vnútorných. Preto len z pohľadu na Neho sa rodí viera, ktorá neverí v malého, ale vo...

Nemusíme byť ľuďmi veľkej viery, aby sme mohli volať k Ježišovi. On počuje aj volanie bojazlivých, aj volanie ľudí malej viery. Lebo dôležité nie je to, kto volá, ale na koho volá. Adresátom tohto...

My si v živote často zamieňame dve veci, sebadôveru a vieru. To, čo nazývame vierou, je v skutočnosti sebadôvera. Hovoríme, že veríme, ale je to viac viera v seba ako v Ježiša. Preto majú búrky veľký...

Nasledovať Ježiša ešte neznamená byť ušetrený búrok. To zisťujú aj jeho učeníci. Sú však dvojaké  búrky; také, ktoré nás stihnú na našich vlastných cestách. A potom také, ktoré nás stihnú na Božích...

Existuje vyššia hodnota než je rodina a tou je Božie kráľovstvo. A vo chvíli, keď sa zrazia záujmy Božieho kráľovstva so záujmami rodiny, Božie kráľovstvo má vždy prednosť.

Ježiš sa vtedy priznal k svojim učeníkom ako k svojim bratom v prítomnosti ľudí tu na zemi. Dnes sa priznáva k nám v prítomnosti svojho Otca v nebi, keď hovorí: Otče, hľa, moji bratia a moje sestry...

Ježiš preto hovorí nie svojim najbližším, aby mohol povedať svoje áno všetkým ostatným. On hovorí nie tým, ktorí si robia na Neho nárok z titulu pokrvného príbuzenstva, aby tak mohol povedať svoje...

Žiadna pôda ľudského srdca nie je dobrá sama od seba. Aby bola úrodnou pôdou, musí sa najprv stať dobrou pôdou. Čo ju však urobí dobrou pôdou? Práve to zrno, ktoré je do nej zasiate. Lebo to zrno...

Evanjelium, radostná zvesť spôsobuje rozdelenie. Radosť prináša tým, ktorí ju prijmú. Odsúdenie tým, ktorí ju neprijmú, odmietnu. Na toto rozdelenie ukazuje aj Ježišovo podobenstvo o štvorakej pôde.

Ako sa slovo proroka odrážalo od tvrdého srdca ľudu, tak sa Ježišovo slovo odrážalo od tvrdého srdca jeho poslucháčov. K Ježišovi ich priviedli falošné očakávania. Preto od Neho odídu sklamaní...

Problém je v pôde. Nie v zrne. V poslucháčoch, nie v rozsievačovi. Veď preto je to podobenstvo o štyroch druhoch pôdy. Nemôžeme sa vyhovoriť na rozsievača, ani na zrno. Ježišovo podobenstvo tak...

Rozsievanie zrna Božieho slova sa stalo najefektívnejšou metódou budovania a šírenia Božieho kráľovstva až dodnes. Veď či aj my nevďačíme nejakému rozsievačovi slova za to, že sme spoznali Ježiša? Na...

Boh ako Stvoriteľ síce vládne svojou mocou nad celým svetom. Ale Boh ako Spasiteľ vládne svojou láskou len v živote tých, ktorí prijali jeho vládu nad sebou. A v Ježišovej zvesti ide práve o túto...

Kto si myslí, že mu zanikol len malý dlh viny, ten potom prežíva len malý dlh lásky. Toto je Šimonov problém. A nielen jeho. Je to problém každého, kto sa cíti byť len päťdesiat denárovým dlžníkom...

Náš dlh viny vznikol naším pričinením, tým, čo zlé sme my urobili. Náš nový dlh lásky vznikol Božím pričinením, tým, čo dobré On urobil pre nás. My máme splácať svoj dlh lásky z vďačnosti za milosť...

Pred Bohom sme na tom všetci rovnako, rovnako zle. Len keď upadneme do pokušenia porovnávania sa s druhými, začneme robiť rozdiely. V porovnaní s nimi sa cítime byť lepší, než sú oni. To je pasca, do...

Všetko, čo v našom živote nie je v súlade s Bohom, stáva sa naším dlhom voči Bohu. A náš dlh voči Bohu rastie geometrickým radom. Všetky naše myšlienky, slová, skutky, ktoré myslíme, hovoríme...

Na Jánovi im vadilo, že bol príliš asketický. Na Ježišovi im vadilo, že bol príliš svetský. Nevera si vždy nájde zámienku, aby nemusela uveriť. Lebo uveriť znamená dať Bohu vo všetkom za pravdu. Ale...

Ján sa neprispôsobil duchu času v zmysle slova: Kade vietor, tade plášť (alebo trstina). Ani na jeho zovňajšku nebolo nič príťažlivé. Zástupy priťahovalo Jánovo slovo. Ježiš potvrdí Jánovu identitu...

Ani Ján Krstiteľ nebol ušetrený pochybností! On s príchodom Mesiáša čakal súd nad hriešnikmi. Ježiš však priniesol spásu pre hriešnikov. Súd príde, ale až pri jeho druhom príchode.

To, čo sa odohralo pred bránou mesta Naim, má význam nielen pre jednu vdovu a jej syna, ale pre všetky vdovy a pre všetkých synov všetkých čias. Ba ešte viac. Má význam pre všetkých ľudí všetkých...

Ježiš zastaví pohrebný sprievod a prednesie svoju pohrebnú kázeň. Lenže jeho kázeň je iná než všetky pohrebné kázne predtým i potom. My kážeme živým, ale On tu osloví mŕtveho.

V Ježišovej blízkosti môže stíchnuť každý plač. Lebo kde je On, tam sa aj uprostred žiaľu rodí viera, viera aj na území smrti, viera aj nad hrobom, že nie smrť, ale Pán bude mať posledné slovo.

Pred bránou mesta Naim sa stretnú dva zástupy. Jeden zástup má namierené von z mesta, druhý má namierené do mesta. Zástup, ktorý vychádza z mesta, je pohrebný sprievod, ktorý vyprevádza mŕtveho...

Veľká viera je tá, ktorej stačí len slovo, Ježišovo slovo. Tí, ktorí prišli za Ježišom predtým i potom, prišli so žiadosťou o dotyk, o zloženie rúk, o osobnú návštevu pri lôžku chorého. Žeby Ježiš...

My sme občas nezdravo závislí od mienky druhých ľudí. Z ich hodnotenia tak odvodzujeme svoju hodnotu, už či hodnosť alebo nehodnosť. Ale tu je človek, ktorý je slobodný od mienky ľudí aj od ich...

Opakom súcitu je ľahostajnosť. Vtedy pre tvoju bolesť niet miesta v mojom srdci. A pre moju bolesť niet miesta v tvojom srdci. Skutočne mať rád znamená mať miesto v srdci pre bolesť toho druhého...

Vyznávať Ježiša ako Pána je jedna vec. Poslúchať Ho ako Pána je však druhá vec. Niekto vyznáva, ale neposlúcha. Iný vyznáva a aj poslúcha. Pre jedného je vyznanie náhradou za poslušnosť. Pre druhého...

Čo je v nás, časom sa ukáže aj na nás. Ak má strom nášho života rodiť dobré ovocie, ovocie Ducha, potom aj samotný strom musí byť dobrý. Veď ovocie sa rodí zvnútra. Nemôžeme sa ním len zvonku ozdobiť.

Nekajúcnosť prehliadne brvno vo svojom oku, ale neprehliadne smietku v oku druhého. Má jeden meter na seba a iný na druhého. Je zhovievavá k sebe a prísne odsudzujúca druhého.

Oproti mentalite, kde nič nie je zadarmo, máme šíriť mentalitu dávania. Lebo milosrdenstvo nie je len pasívny súcit, ale aktívna služba, keď druhému dávam seba, svoj čas, svoju lásku, peniaze...

Človek ani netuší, za čo všetko vďačí Božej dobrote. Ale Boh sa vďačnosti od človeka nedočká. Hoci by si ju zaslúžil tak ako nikto iný. Napriek tomu sa nenechá ľudskou nevďačnosťou odradiť od činenia...

Pomsta je sladká! V duchu tohto hesla žije ľudstvo už celé tisícročia. Celé národy aj jednotlivci. Na krivdu sa odpovedá ešte väčšou krivdou, na nespravodlivosť ešte väčšou nespravodlivosťou. Zlo...

Kríž je mocnejší než akákoľvek moc tohto sveta. Kríž je víťazstvo lásky nad zlom. A k tomu sme volaní. Kráčať spolu s Ježišom cestou kríža.

Milovať nepriateľa neznamená mať ho rád. Znamená správať sa k nemu tak, ako sa správam k tým, ktorých mám rád. Lebo nejde o to, čo k nemu cítim, ale ako sa k nemu správam. Tento príkaz milovať...

Blahoslavený je ten, kto prítomnosť obetuje kvôli budúcnosti. Lebo jeho časné straty sa zmenia na večné zisky. Kto však budúcnosť obetuje na oltári prítomnosti, jeho časné zisky sa zmenia na večné...

Apoštolské následníctvo nespočíva  v úrade, ale v učení. Len natoľko je cirkev apoštolská, nakoľko je verná učeniu apoštolov. Preto Nová zmluva je pre cirkev jediné záväzné meradlo učenia a života...

Pýtam sa vás, je v sobotu dovolené dobre robiť, alebo zle? Majstrovsky položená otázka! Pre Ježišových protivníkov znie otázka úplne opačne. Nie čo je, ale čo nie je v sobotu dovolené. Čo je zakázané...

Konflikt Ježiša s farizejmi o sobotu je vlastne konfliktom Písma s tradíciou. Pre farizejov bola normou tradícia. Pre nás je normou Písmo, čiže Ježišov výklad Písma. On ako Pán nad sobotou je...

Ježiš v dvoch krátkych podobenstvách o odeve a o víne ukazuje na kontrast medzi starým a novým. To staré predstavuje židovské náboženstvo, ktoré reprezentujú farizeji. To nové predstavuje evanjelium...

Má ešte pôst miesto v kresťanovom živote? Áno, veď Ježiš neruší pôst, ale ani ho neprikazuje. Pôst je možnosť, nie povinnosť. Nemá byť bremenom, ale radosťou. Preto sa nemáme pri ňom tváriť kyslo.

Náš hriech nie je pre Ježiša dôvodom, aby od nás bočil, ale práve naopak. Je dôvodom, aby nás liečil. Preto sa stal priateľom hriešnikom. Nie aby schvaľoval náš hriech, ale aby liečil náš hriech.

Vstať a ísť za Ježišom je čin pokánia, lebo znamená rozchod s minulosťou, opustenie lukratívneho zamestnania a začiatok života, ktorý odteraz bude plne v Ježišovej réžii. Bývalý mýtnik Lévi, čiže...

Ježišova uzdravujúca moc je veľká. Preto všetci, ktorí videli uzdravenie ochrnutého, žasli a oslavovali Boha. Ježišova odpúšťajúca moc je však oveľa väčšia. Veď odpustenie rieši náš najväčší problém...

Ľahko sa povie niekomu: Odpustené sú tvoje hriechy. Lebo to sa nedá skontrolovať. Ale povedať ochrnutému: Vstaň a choď, je oveľa ťažšie, lebo to sa už skontrolovať dá. A tak Ježiš robí to, čo je...

Pomoc, ktorú nám Ježiš ponúka, začína odkrytím našej viny. Odkrytím tej skutočnosti, že naše utrpenie nespočíva v tom, čo do nášho života prichádza zvonku v podobe chorôb, nešťastí, životných...

Ochrnutého pri stretnutí s Ježišom čaká sklamanie. Miesto uzdravenia mu Ježiš zvestuje odpustenie. Čo ho najviac trápi, sužuje, bolí, jeho ochrnutie, ktoré ho priviedlo k Ježišovi, o tom sa tu vôbec...

Ako je možné vidieť vieru? Nie je viera niečo neviditeľné, skryté v srdci človeka? Niečo, čo je len medzi mnou a Bohom? Nie. Pravú vieru vždy vidieť. Vidieť ju na činoch, ktoré sa z nej rodia.

Ježiš môže pomôcť, Ježiš chce pomôcť. Sú takí, ktorí môžu, ale nechcú. A sú takí, ktorí chcú, ale nemôžu. Ježiš však môže, lebo je mocný. A On aj chce, lebo je milujúci. Ktorý to, čo vtedy urobil...

Peter spolu s ďalšími opúšťa svoje civilné zamestnanie, aby vstúpil do Ježišových služieb „na plný úväzok“. Toto je však výnimka, nie pravidlo. Pravidlom je, že kresťan má slúžiť Bohu vo svojom...

Cirkev nie je výletná loď, na palube ktorej sa vezú šťastní pasažieri. Cirkev je rybárska loď. Tí, ktorí sú na palube, hádžu do mora sieť, aby chytili topiacich sa ľudí a vytiahli ich k sebe na...

Hrôza, ktorú Peter prežije pri pohľade na zázračný úlovok, ho vedie k poznaniu a k vyznaniu: ... som hriešny človek. Pri stretnutí s Ježišovou mocou Petra neobjíme radosť, ale hrôza.

Hriešny človek sa necíti dobre v prítomnosti svätého Boha. Tak, ako sa zlodej necíti dobre v prítomnosti policajta či kriminálnik v prítomnosti sudcu. Veď svätosť a hriešnosť sa vzájomne neznesú.

Ježiš nás nevolá k viere, ktorá si zatvára oči pred skutočnosťou. Ktorá predstiera, že veci v skutočnosti nie sú také zlé, ako vyzerajú. Vtedy, keď vedľa nás stojí Ježiš, môžeme pohliadnuť veciam do...

Každodenné zamyslenia z evanjelia podľa Lukáša.

Ježiš káže zástupom, ale s výzvou sa obráti na Šimona. Lebo pred Bohom nestojíme ako anonymný dav ľudí, ale ako jednotlivci, ktorí sú volaní ku konkrétnej poslušnosti. Tak, ako je k nej volaný Šimon.

Ako sa z rybára Šimona stane rybár ľudí? Z Ježišovho poslucháča Ježišov učeník? To nám Lukáš prezradí v tomto príbehu. Všetko to začne jedným neúspešným lovom, z ktorého sa Šimon a jeho spoločníci...

Západ slnka je pre zástupy znamením, že sobota skončila a oni môžu privádzať k Ježišovi chorých bez toho, aby porušili nariadenia o sobote. A tak sme svedkami neobyčajnej procesie ľudskej bolesti...

Niektorí nechávajú Ježiša v zhromaždení, ale domov už idú bez Neho. Ježiš však nepatrí len do zhromaždenia, ale aj do našich rodín.

Ježiš začína napĺňať svoj vládny program. Zvestuje evanjelium a zajatým oznamuje prepustenie na slobodu. Milostivý rok Pánov je tu!

Obyvatelia Nazareta stáli príliš blízko Ježiša, aby videli jeho pravú veľkosť. Ježiš bol pre nich len Jozefov syn, tesársky učeň. On však nie je ani prvý, ani posledný, ktorého stihol údel proroka vo...

Predsudky aj dnes mnohým bránia vidieť v Ježišovi viac ako len človeka. Človek si totiž vopred vytvorí svoj úsudok o Ježišovi. Vysloví o Ňom súd ešte skôr, ako si Ho poriadne vypočuje a skúma jeho...

Na púšti Ježiš odmietne satanove ponuky. On má svoju „agendu“, svoje poslanie, ktoré Mu zveril Otec. Aké, to sa dozvieme pri jeho návšteve Nazareta. Čítame, že podľa zvyku v sobotu vošiel do synagógy...

Ježiš sa vrátil od Jordánu... Tam prijal Otcovo poslanie stať sa Spasiteľom hriešnikov. Ale na púšti za Ním prichádza diabol so svojou „agendou“.

Božie zasľúbenia sú strážené Božími prikázaniami. Neplatia pre každú situáciu. Nemôžeme sa na ne odvolávať za akýchkoľvek okolností. Lebo Božie sľuby platia pre Božie cesty, nie pre tie naše.

Doteraz Ježiš citoval Písmo. Teraz ho cituje aj diabol. Ale nie je jedno, kto ho cituje. Lebo nestačí citovať Písmo. Treba rozumieť duchu Písma. Veď Bibliou sa dá všetko dokázať. Aj sväté Písmo môže...

Ježiš sa nepokloní satanovi ani za cenu celého sveta. Veď strata by bola oveľa väčšia ako zisk. Svet by síce v Ježišovi získal svojho vládcu, ale stratil by v Ňom svojho Spasiteľa. Toho, ktorý...

Ježišov hlad je tým miestom, na ktoré diabol nadviaže svojím pokušením. Pritom to pokušenie nie je len v duchovnej rovine. Ono neraz zasahuje to, čo je každodenné, praktické, telesné. Tak ako aj...

Ten, ktorý na púšti odmietol pomôcť sebe od hladu, na kríži odmietne pomôcť sebe v utrpení. Poslušnosťou Otcovi na púšti začal a poslušnosťou Otcovi na kríži skončil. Synovej poslušnosti tak vďačíme...

Diabol siahne po pokušeniach najťažšieho kalibru. Trúfa si zviesť Božieho Syna z cesty poslušnosti. To je ľudsky nemožné, ale diabol si trúfa. Nič iné mu nakoniec nezostáva, len sa o to pokúsiť.

Tu sa staneme svedkami boja, aký ešte nikto doteraz nezviedol a aký ešte nikto doteraz nevyhral. Čo je tu v stávke? Všetko. Ježišovo poslanie a tým aj naše spasenie. Ide tu o to, či Ježiš z Nazareta...

Niektoré rodokmene slúžia na to, aby priniesli slávu ľuďom. Najmä, keď sa v nich nachádzajú slávne osobnosti. Biblické rodokmene však slúžia na to, aby priniesli slávu Bohu. Lebo vydávajú svedectvo...

Doteraz Boh márne hľadal toho, v ktorom by mohol nájsť zaľúbenie. Až teraz! Otec nachádza zaľúbenie v Synovi, ktorý prišiel poslušne vykonať Otcovu vôľu. V tom, kto sa poslušne stavia na stranu...

Načo nám je dobrá správa, ak niet zlej správy? Načo nám je zvesť, že môžeme byť zachránení, ak nám nič nehrozí? Prijať Ježiša znamená stať sa pšenicou. Odmietnuť Ježiša znamená byť plevou. A pre...

Ján nevyzýva svojich poslucháčov k tomu, aby podávali nejaký mimoriadny zbožný výkon. Lebo ovocím pokánia nie sú vonkajšie prejavy zbožnosti. Je ním zmenený život. Preto ich vyzýva k správnemu...

Jánovi poslucháči sa v ničom nelíšili od mnohých nábožných ľudí dnes. Myslia si, že ich spasí náboženstvo so svojimi obradmi. Že sa pred Bohom majú na čo odvolať. Ako veľmi sa mýlia!

Každý potrebuje byť spasený. A každý aj môže byť spasený. Ale žiaľ, že nie každý aj bude spasený. Lebo nie každý chce byť spasený. Môcť a nechcieť, to je veľká tragédia. Môcť a chcieť, to je veľká...

Krst pokánia, ktorý Ján kázal, bol na odpustenie hriechov. To neznamená, že kto bol pokrstený, tomu bolo odpustené. Veď žiadny krst, ani ten kresťanský nezbaví človeka hriechov. Krst však slúžil ako...

Lukáš zvestuje Boha, ktorý nemlčí, ale hovorí. To znamená, že my nežijeme v nemom vesmíre a v nemom svete. Prečo potom mnohí nepočujú Boha? Problém nie je na strane Boha, ale na strane človeka. Nie...

V mene svojej poslušnosti Otcovi Ježiš neprestane byť poslušný svojim rodičom. Práve naopak. Veď duchovné vzťahy nemajú byť prekážkou vzťahom v pokrvnej rodine. Lebo o čo lepší vzťah máme s Bohom...

Tak, ako pre Ježiša, aj pre nás platí, že musíme byť vo veciach nášho nebeského Otca. Plniť jeho vôľu, ktorá je pre nás rovnako záväzná, ako bola pre Ježiša.

Mária bude trpieť protivenstvom, ktoré vyvolá Ježiš. Ale najväčšia bolesť ju čaká, keď bude vidieť svojho syna na kríži. Ježiš naozaj prinesie ľuďom spásu. Ale za akú cenu!

Táto spása však prinesie aj slávu pre tvoj ľud Izrael, hovorí Simeon Bohu. Význam Izraela ako vyvoleného národa je v tom, že sa stal pôdou zjavenia. Na pôde tohto národa sa Boh zjavil ako jediný...

Kto má Simeonovu vieru, ten tvárou v tvár smrti môže mať aj Simeonov pokoj. Lebo spasenie prináša pokoj, zmierenie s Bohom, odpustenie hriechov. Prináša istotu, že Boh už nič proti mne nemá. Lebo...

Simeon sa dožil narodenia Spasiteľa, v ktorom Boh pripravil spásu pre človeka. Dnes tú spásu môžeme vidieť na kríži, v ukrižovanom Kristovi. A nielen vidieť, ale ju aj vierou prijať. O čo ľahšie sa...

V pastieroch sa Ježišovi poklonil ľud zeme, jednoduchí obyvatelia Palestíny. V mudrcoch sa Mu poklonili predstavitelia pohanstva. Ale kde je očakávajúca cirkev, tí tichí v zemi?

Narodený Spasiteľ priťahuje ľudí, ktorí sa odmietajú zmieriť s tým, že zmysel života je len jesť, piť a zabávať sa. Priťahuje ľudí, ktorí odmietajú umelé náhrady šťastia a hľadajú niečo, čo je pravé...

Udalosť narodenia betlehemského dieťaťa potrebuje vysvetlenie. Inak by táto udalosť zostala tajomstvom. Veď kto by v narodenom dieťati spoznal Božieho Syna, toho zasľúbeného Kráľa?! Preto keď Boh...

Proroci snívali sen o kráľovstve, ktorého Kráľ nebude žiť z obetí svojich poddaných, ale ktorého poddaní budú žiť z obeti svojho Kráľa. Snívali sen o kráľovstve, ktorého Kráľ nebude prelievať cudziu...

Pre náš hriech sme ako väzni, na ktorých dopadá tieň smrti. Ale s Ježišom a v Ježišovi prichádza svetlo, ktoré prežiari tmu a zachraňuje pred smrťou. On otvára dvere väzenia, vyvádza na slobodu, aby...

Sú krajiny, ktoré sú politicky neutrálne. Ale srdce človeka nemôže byť duchovne neutrálne. Buď patrím Bohu alebo diablovi. Nemôžem nepatriť nikomu. Ak nepatrím Bohu, patrím diablovi. Ak neslúžim Bohu...

Nielen Mária vyspievala svoj chválospev. Robí tak aj starý kňaz Zachariáš. Ona uverila, čo jej oznámil anjel. Preto tak robí ešte pred narodením svojho syna. On neuveril, čo mu oznámil anjel. Preto...

Zachariášove prvé slová nepatria Alžbete, ani narodenému synovi, ale Bohu. Všetko ostatné počká, ale oslava Boha nie. Veď na to majú slúžiť naše ústa aj náš jazyk, na oslavu Boha. Na nič lepšie...

Každý kresťan je ovocím sľubu, ktorý dal Boh Abrahámovi. Je dôkazom, že Boh pamätá na  milosrdenstvo. Len vďaka tomu sa ujal aj nás.

Boh v dejinách buduje svoje kráľovstvo. A toto kráľovstvo je výsledkom Božej revolúcie, ktorá prevracia staré poriadky a obracia všetko naruby. Božia revolúcia vytvára novú spoločenskú triedu, triedu...

Mária sa od svojej osobnej skúsenosti s Bohom obracia k všeobecnej skúsenosti Božieho ľudu v dejinách. Lebo jej skúsenosť je na jednej strane výnimočná, na strane druhej je typická pre všetkých...

Mária pri návšteve Alžbety dostane uistenie, že jej telo sa stane bránou, cez ktorú na javisko ľudských dejín vystúpi Boží Syn. Preto nemôže mlčať.

Alžbeta je priam vo vytržení z toho, že dávny Boží sľub o príchode Kráľa a Vykupiteľa sveta sa plní priamo pred jej očami. Radosť, ktorú ona prežíva navonok, prežíva aj jej dieťa v skrytosti.

V Zachariášovom dome nedôjde len k stretnutiu dvoch budúcich matiek, ale aj k stretnutiu ich budúcich synov, Ježiša a Jána, Kráľa a jeho posla. Je to stretnutie zasľúbenia s naplnením. Zasľúbenie...

V stretnutí Alžbety s Máriou sa stretáva Advent s Vianocami. Alžbeta so svojím synom Jánom predstavuje Advent. Mária so svojím synom Ježišom predstavuje Vianoce. Na toto stretnutie sa však môžeme...

Alžbeta hovorí: Blahoslavená, ktorá uverila, lebo sa splní, čo jej oznámil Pán. Splnenie toho, čo jej oznámil Pán, bude pre Máriu znamenať veľké požehnanie. Ale rovnako splnenie toho, čo nám Pán...

Mária ako zbožná Židovka určite počítala vo svojom živote s Bohom. Ale na svoje veľké prekvapenie sa dozvie, že je to Boh, kto s ňou počíta vo svojich plánoch. A to je oveľa väčšie a slávnejšie.

V prípade Márie sa tak ako v prípade Alžbety ukazuje na ľudské nemožnosti čímkoľvek prispieť k naplneniu Božích plánov. Jedna je panna, druhá je stará a neplodná. Ale zároveň sa tu poukazuje na Božie...

Ako Máriin syn je Ježiš pravý človek, ktorým sa stal svojím narodením. Vďaka svojmu božskému pôvodu môže Ježiš dokonale zastupovať Boha na zemi. A vďaka svojmu ľudskému pôvodu nás môže dokonale...

V minulosti Boh zasľúbil izraelskému kráľovi Dávidovi, že jedného dňa sa na jeho trón posadí Kráľ, ktorý založí večné kráľovstvo. Kráľ, ktorý už nebude vystriedaný iným kráľom. Odvtedy prešli celé...

Čo Mária prežila jedinečným, historicky neopakovateľným spôsobom na fyzickej rovine, keď v nej vznikol zárodok nového, Kristovho života, to na rovine duchovnej prežije každý, kto sa stane kresťanom...

Žiadna žena v dejinách ľudstva nebola taká poctená ako Mária. Veď len jedna žena spomedzi mnohých sa mohla stať matkou nášho Pána. A bola to práve Mária, ktorá sa ňou stala. Prečo práve ona?

Dve návštevy anjela Gabriela a dve oznámenia o narodení synov. Ale aký to kontrast medzi jednou a druhou návštevou!

Niekedy nestačí ani videnie anjela, aby človek uveril. To je prípad Zachariáša, zbožného kňaza Izraela. Anjel mu práve oznámi, že jeho manželka Alžbeta porodí syna, ale on pochybuje a pýta si...

Na našej strane nikdy nie sú vytvorené predpoklady pre to, aby Boh mohol konať svoje dielo v našom živote. On nemá na čo pri nás nadviazať, lebo my Mu nemáme čo ponúknuť. Jedine „našu starobu a...