... a začali sa radovať

16. júl

Vonkajšok je možné očistiť zvonka, ale nie vnútro. ...naše vnútro je nečisté a potrebuje očistenie, ktoré môže vykonať len Boh.

15. júl

Toto pokolenie je zlé pokolenie. Veľa počulo aj videlo, ale pokánie nečinilo. Bude odsúdené. Ak toto platí o Izraeli v čase Ježiša, čo bude platiť o tzv. kresťanskej Európe dneška?!

14. júl

Poslušnosť Božiemu slovu je viac ako obdiv k Ježišovi. Lebo na nej sa ukáže, čím je pre nás Ježiš.

13. júl

Ak sa Ježiš nestane novým obyvateľom v srdci človeka, srdce sa stane príbytkom pre moc zla. Preto je neutralita vo vzťahu k Ježišovi nemožná. Ak nepatrím Ježišovi, patrím satanovi.

12. júl

Ty aj ja, ktorí sme boli satanovou korisťou, teraz sme Ježišovou korisťou. A už ňou zostaneme na veky!

11. júl

Na vytrvalosti sa ukáže, či nám záleží na vypočutí. Keď verím, že Boh vypočuje, vytrvalo klopem, lebo viem, že nestojím pred navždy zatvorenými dverami.

10. júl

Pokušenie nie je hriech, ale môže k nemu viesť. Preto pre veriaceho predstavuje veľkú hrozbu.

9. júl

Veď neraz sme my sami pre seba tou najväčšou hrozbou! Ako dobre, že do tejto situácie môžeme prizvať nášho nebeského Otca!

8. júl

Posledná prosba modlitby Otčenáš však bude v plnosti vypočutá až vo večnosti. Všetko zlo, ktoré poznáme v tomto živote, bude minulosťou. Ale dovtedy sa ešte musíme modliť: A neuveď nás do pokušenia...

7. júl

Nemôžeme prosiť len o odpustenie toho, čo je za nami. Musíme prosiť i o zmocnenie pre to, čo je ešte len pred nami. Je tu totiž nový, dennodenný, neustály zápas s pokušením a pokušiteľom.

6. júl

Všetko, čo nás chce vzdialiť od Boha, čo nás zvádza k nevere, k neposlušnosti, do hriechu, sa pre nás stáva pokušením. Preto prosíme: Nevydaj nás napospas moci pokušenia.

5. júl

Aj pre najväčšie hrozby je nám zasľúbená pomoc. Lebo Božia moc stačí i na príťažlivú silu pokušenia i na zvádzajúcu moc pokušiteľa.

4. júl

Nemôžeme odpustenie len prijímať a sami ho druhému odopierať. Prijatie odpustenia musí ísť ruka v ruke s udelením odpustenia.

3. júl

Ak má platiť: ... odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom, potom musí platiť aj opačne: My odpúšťame svojim vinníkom, ako aj Ty odpúšťaš nám, svojim vinníkom.

2. júl

Lebo celý ich dlh bol splatený na kríži. Veď zázrak odpustenia je možný len vďaka tomu, že niekto iný vzal na seba náš dlh a splatil ho do posledného centu.

1. júl

Chlieb nie je len dar, ale aj skúška. Na chlebe nás Boh skúša, či vieme nielen prijímať, ale aj dávať.

30. jún

Áno, i Božie dieťa má byť závislé od svojho chlebodarcu. Ním je však Otec v nebi, nie človek na zemi.

29. jún

Touto prosbou nás Ježiš nechce zbaviť zodpovednosti za chlieb. Touto prosbou nás však Ježiš chce zbaviť ustarostenosti o chlieb: Obráť svoju ustarostenosť o chlieb na prosbu o chlieb.

28. jún

A nemáme nič, čo by nám nebolo darované. Preto prosiť o chlieb znamená i ďakovať za chlieb.

27. jún

Existenčná otázka nás zamestnáva skoro celý život. Nie div, že v modlitbe Otčenáš má táto otázka tiež svoje miesto.

26. jún

Pre prítomnosť prosíme o chlieb, pre minulosť prosíme o odpustenie a pre budúcnosť prosíme o vyslobodenie z pokušenia. Z hľadiska obsahového zahŕňajú tieto prosby oblasť telesnú, duchovnú i morálnu...

25. jún

Sme vyslancami neba na zemi, ktorí zastupujú záujmy svojej „krajiny“. Ktorí hodnoty Božieho kráľovstva ako láska, dobro, radosť, pokoj, pravda a čistota vnášajú do všetkých oblastí života na zemi.

24. jún

Nech sa Božia vôľa stane mojou, nie moja vôľa Božou. Povedať Božej vôli áno teda znamená povedať svojej vôli nie.

23. jún

Keď sa modlíme: Príď tvoje kráľovstvo, tak prosíme: Otče, príď so svojím kráľovstvom lásky do sŕdc ľudí. Zároveň prosíme: Otče, príď so svojím kráľovstvom moci na túto zem. A raz sa tak aj stane.

22. jún

Ak Bohu poviem svoje áno, do môjho srdca vstúpi Božie kráľovstvo, Božia vláda. Tá je na rozdiel od Božej vlády moci Božou vládou lásky, milosti a spásy. Ona už prišla na zem v osobe Božieho Syna.

21. jún

Kto prosí o posvätenie Božieho mena, musí začať od seba. Božie dieťa je zodpovedné za posväcovanie Božieho mena vo vlastnom živote aj v prostredí, v ktorom žije.

20. jún

Pre Božie dieťa je charakteristické aj to, že nie je citlivé na svoje meno, ale na Otcovo meno. Nie je citlivé na to, keď je jeho meno potupované, ale keď je znesväcované Otcovo meno.

19. jún

Ježiš nás modlitbou Otčenáš učí, čo majú byť modlitebné priority Božieho dieťaťa. Sú to Otcove záujmy, ktoré sa týkajú jeho mena, jeho kráľovstva a jeho vôle.

18. jún

Oslovenie Otče náš hovorí o Božom sklonení sa k nám. Vďaka tomu môžeme mať dôverný prístup k Bohu ako deti k Otcovi.

17. jún

Ak oslovenie Otče nás vovádza do dôverného vzťahu s Bohom ako Otcom, tak oslovenie Otče náš nás vovádza do spoločenstva všetkých Božích detí. Do spoločenstva cirkvi, celej Božej rodiny.

16. jún

Boh sa v Kristovi stal naším Otcom. A my sme sa skrze Krista stali Božími deťmi. Preto oslovenie Otče z modlitby Božieho Syna prechádza aj do modlitby vykúpených Božích synov a dcér v podobe...

15. jún

Komunikácii s Bohom sa však musíme učiť. Učiť nás to môže len jeden, Boží Syn. Ten, ktorý dôverne pozná Boha aj nás.

14. jún

Môžeme viac milovať to, čo robíme pre Pána, ako Pána, pre ktorého to robíme. A tak sa naša služba Pánovi stáva náhradou za naše spoločenstvo s Pánom.

13. jún

Pre Máriu podielom je Ježiš, spoločenstvo s Ním. Kto si Ježiša vyberie za svoj podiel, má zasľúbené, že o tento podiel nikdy nepríde.

12. jún

Nie som to ja, kto Ho pozýva ku svojmu stolu. Je to Pán, kto ma pozýva ku svojmu stolu, aby ma sýtil chlebom života, svojím slovom.

11. jún

Len keď si najprv necháme poslúžiť Ježišom, budeme môcť slúžiť Jemu aj druhým. Najprv musíme sami prijať od Neho, aby sme potom mali čo dávať iným.

10. jún

Zákonník nepotrebuje novú informáciu, ale nové srdce, ktoré môže dať len Kristus. A On ho dá tomu, kto oň prosí.

9. jún

Nejde o to mať blížneho, ale byť blížnym. Milovať láskou, ktorá prekračuje všetky hranice, sociálne, rasové aj náboženské.

8. jún

Ale služba Bohu bez služby blížnym je duchovná schizofrénia, ktorou trpia mnohí veriaci. Kto sa tu vyhne zraneným, núdznym, ten sa nevyhne Ježišovmu obvineniu na poslednom súde.

7. jún

Veď kto vie dobre robiť a nerobí, má hriech. Nielen učinené zlo, ale aj neučinené dobro raz bude predmetom Božieho súdu.

6. jún

Pre lásku k blížnemu platí: Ako seba, tak aj teba. Ako mi záleží na sebe, tak mi má záležať aj na tebe.

5. jún

Pravé poznanie Boha je úplne závislé od milostivej a slobodnej vôle Syna. Preto poznanie Otca a Syna je nesmiernym darom milosti Syna človeku. Bez tohto poznania niet spásy, niet večného života.

4. jún

Ale Ježiš nám ponúka radosť, ktorá je nezávislá od úspechu v službe. Nič nám nesmie zatieniť veľkosť milosti spasenia, to, že naše mená sú zapísané v knihe života.

3. jún

Ježiš nám zasľúbil ochranu pre našu dušu. Lebo satanova moc nad Božími deťmi je zlomená. Vlk, ktorý chytá a rozháňa ovce, už nad stádom nemá žiadnu moc.

2. jún

V slove viditeľného posla ľudia počujú neviditeľného Ježiša. Preto odmietnuť slovo posla znamená odmietnuť slovo Posielajúceho. Neprijať slovo znamená pohrdnúť Ježišom aj samotným Bohom.

1. jún

A tak zvesť, ktorá sa mohla pre nich stať záchranou, keby ju prijali, stane sa pre nich záhubou, keďže ju odmietli. Lebo počuť a neprijať je väčšie previnenie, než akým sa previnili tí, ktorí...

31. máj

Ježiš obstál medzi vlkmi ako Baránok, ktorý svojou láskou a obeťou premáhal nenávisť vlkov, aby sa raz aj z nich stali jeho ovečky. Len tak obstojíme medzi vlkmi, keď zostaneme Božími ovečkami.

28. máj

Ale kto horlí za Božiu vec bez lásky k ľuďom, stáva sa fanatikom, ktorý je v Božom mene schopný i zabíjať. Avšak stáť v službách toho, kto neprišiel ľudí zahubiť, ale zachrániť, znamená stáť v...

27. máj

Náš vzťah k ľuďom má byť totiž odrazom Kristovho vzťahu k nám. Teda nie tým, kto a akí sú oni, ale kto a aký je On, ktorý neprišiel ľudí zahubiť, ale zachrániť. Neprišiel súdiť, ale spasiť.

26. máj

Božie cesty nikdy nie sú očividné. Božia moc je na zemi zahalená do slabosti. Ale v skutočnosti kríž je najväčším prejavom Božej moci v dejinách.

25. máj

Rozhodujúcim kritériom nie je cirkevná príslušnosť. Rozhodujúcim kritériom je správny postoj k Ježišovi. Kto ho nezaujme, neutralita je nemožná.

24. máj

Také je Ježišovo sebaponíženie. Ponížil sa na úroveň tých najmenších, najslabších, najbezvýznamnejších. V prijatí bezvýznamného dieťaťa tak človek prijme poníženého Ježiša.

23. máj

Kto chce byť veľkým, musí sa stať malým. Kto chce byť prvý, musí sa stať posledným. Náš postoj k bezvýznamným je zároveň postojom k Ježišovi a jeho Otcovi.

22. máj

Boh si použije to najhoršie, čoho je človek schopný, zabiť Božieho Syna, aby to obrátil na to najlepšie, čoho je len On schopný, zachrániť hriešnika.

21. máj

To je naša úloha, keď sa ľudia obrátia na nás s prosbou o pomoc; priviesť ich k Ježišovi. Odkázať ich od seba na Neho. On môže pomôcť tam, kde my stojíme úplne bezmocne...

20. máj

Neraz sa ľudia sveta obrátia na cirkev s prosbou o pomoc v nádeji, že im bude schopná pomôcť vyriešiť ich problémy. Ale keď sa sklamú v Ježišových učeníkoch, zanevrú aj na samotného Ježiša.

19. máj

Veď to, čo verím o budúcnosti, rozhodne o tom, ako prežijem svoju prítomnosť. Ak nemám žiť pre veci časné, musím byť ovládaný hodnotami, ktoré sú večné.

18. máj

Cirkev nemôže urobiť nič lepšie ako počúvať Syna. My nemáme videnie, aké mali učeníci. Máme však slovo.

17. máj

Kto chce obstáť v rôznych zápasoch, skúškach a pochybnostiach viery, potrebuje vidieť Ježiša takého, aký v skutočnosti je. Vidieť Ho v jeho moci a sláve.

16. máj

Keď odchádzame z miesta modlitby, má byť na nás vidieť, že sme boli v Božej prítomnosti, v spoločenstve s Ním. Že sa s nami niečo stalo. A to ešte skôr, než Boh „stihol“ odpovedať na naše prosby.

15. máj

Sláva Ježišovho božstva na chvíľu prežiari jeho poníženosť, v ktorej prišiel na svet. A ktorá je len dočasná. Lebo keď opäť príde na svet, príde v sláve svojej i Otcovej a svätých anjelov.

14. máj

Preto je Ježiš v pravom slova zmysle mimozemšťan, ktorý sa na chvíľu stal pozemšťanom, aby nám zjavil ten Boží svet, skrytý za závojom času. A nielen to. Ale aby nám, pozemšťanom, svojou smrťou...

12. máj

Vždy, keď sa naša vôľa skríži s Božou vôľou, máme povedať nie svojej vôli a áno Božej vôli. Lebo len ten, kto zomiera sebe, môže žiť pre Krista.

11. máj

Najväčší problém sveta a človeka totiž neleží okolo nás, ale v nás. Je ním hriech. Preto najväčšia potreba nie je riešenie problémov okolo nás, ale v nás. Je ňou riešenie hriechu, ktoré prináša len...

10. máj

Boh vo svojej zvrchovanej milosti aj to najväčšie zlo človeka, ukrižovanie svojho Syna, obráti na to najväčšie dobro pre človeka, na jeho záchranu. Na našu záchranu.

9. máj

Ježiš však berie do rúk to málo, čo majú, aby sa to v jeho rukách rozmnožilo na hojnosť pre všetkých. On aj s málom dokáže veľa.

8. máj

Hlásať Božie kráľovstvo znamená hlásať evanjelium, radostnú zvesť o príchode Božej vlády. Lebo jej príchod znamená porážku všetkých mocí zla. Lepšiu správu, než akou je evanjelium, tento svet nemá.

7. máj

Každý nemôže stáť v prvej línii Božieho kráľovstva. Ale naše domy môžeme otvoriť dokorán, aby mohli do nich vojsť tí, ktorí nemajú ani kapsu, ani chlieb, ani peniaze, ani dvoje šiat.

6. máj

Preto nemusíme smútiť ako tí, ktorí nemajú nádej. Lebo vieme, že nie smrť, ale Ježiš bude mať posledné slovo v živote našich drahých. Veď smrť nie je bodka za životom, ale len dvojbodka pred tým, čo...

5. máj

Z očakávaného uzdravenia sa stalo nečakané a oveľa slávnejšie privedenie späť k životu zo spánku smrti. Lebo Ježiš je vždy väčší, než sú akékoľvek naše predstavy o Ňom.

4. máj

Už je neskoro! Všetko je už zbytočné! Nie je, keď ide o Ježiša. Lebo On je ten, ktorého moc siaha nielen po hrob, ale aj za hrob.

3. máj

Veriť znamená nielen sa spoliehať na Ježišovu pomoc, ale znamená byť aj vyslobodený zo strachu. Znamená prestať sa báť.

2. máj

Nie je to zástup okolo Ježiša, kto udá smer Ježišovej cesty. Je to tento jednotlivec pri Ježišových nohách. Zástup síce ide s Ježišom, ale Ježiš nejde so zástupom.

1. máj

Priznať sa pred všetkými ľuďmi je niekedy ťažké, pokorujúce, ale zároveň veľmi oslobodzujúce. Ježiš sa k viere, ktorá vyšla z anonymity, slávne priznáva.

30. apríl

Jedna z najväčších prekážok viery v Ježiša je viera v seba. Pokiaľ je človek silný, zdravý, úspešný sebestačný, nevidí dôvod, prečo by mal veriť niekomu inému okrem seba.

29. apríl

Pokiaľ neprídeme na koniec svojich síl, neskončíme pri Ježišových nohách. Naša sila nás totiž od Ježiša vzďaľuje. Stojí medzi Ním a nami. Pokiaľ ešte vládzeme bojovať, sme stále príliš silní na to...

28. apríl

Kto sa stal trofejou Božej milosti, nemôže mlčať. Lebo mlčať o tom by bola nevďačnosť. Veď aj druhí potrebujú počuť, že je tu Pán, ktorý vyslobodzuje z moci zlého, rozväzuje putá hriechu a z ľudí...

27. apríl

To sú znaky zachráneného človeka. Chce počuť Ježišovo slovo, preto sedáva pri jeho nohách. Chce patriť Ježišovi, preto chce byť s Ním. Lebo je nielen zachránený od diabla, ale je aj zachránený pre...

26. apríl

Keď sa ľudské ja stretne s Bohom, vie, že má len dve možnosti, kapitulovať pred Ním, alebo Ho odmietnuť. Démoni kapitulovali, ale ľudské ja obyvateľov kraja nekapitulovalo. Démoni pochopili, že oni...

25. apríl

Človeka, z ktorého vyšli zlí duchovia, našli pri Ježišových nohách oblečeného a pri zdravom rozume. Neprehliadnuteľná zmena. Lebo to robí Ježiš s človekom, keď ho vyslobodí. Zmení ho na nepoznanie...

24. apríl

Ježišovo vylodenie sa na breh je ako invázia na územie obsadené nepriateľom. A naozaj. Hneď dochádza ku konfrontácii s mocou temnosti: Keď vystúpil na breh, vyšiel oproti nemu nejaký muž z mesta...

23. apríl

Kto je to, že rozkazuje i vetrom, i moru a poslúchajú ho? Kto? Stvoriteľ sveta, Pán všetkých búrok, vonkajších aj vnútorných. Preto len z pohľadu na Neho sa rodí viera, ktorá neverí v malého, ale vo...

22. apríl

Nemusíme byť ľuďmi veľkej viery, aby sme mohli volať k Ježišovi. On počuje aj volanie bojazlivých, aj volanie ľudí malej viery. Lebo dôležité nie je to, kto volá, ale na koho volá. Adresátom tohto...

21. apríl

My si v živote často zamieňame dve veci, sebadôveru a vieru. To, čo nazývame vierou, je v skutočnosti sebadôvera. Hovoríme, že veríme, ale je to viac viera v seba ako v Ježiša. Preto majú búrky veľký...

20. apríl

Nasledovať Ježiša ešte neznamená byť ušetrený búrok. To zisťujú aj jeho učeníci. Sú však dvojaké  búrky; také, ktoré nás stihnú na našich vlastných cestách. A potom také, ktoré nás stihnú na Božích...

19. apríl

Existuje vyššia hodnota než je rodina a tou je Božie kráľovstvo. A vo chvíli, keď sa zrazia záujmy Božieho kráľovstva so záujmami rodiny, Božie kráľovstvo má vždy prednosť.

18. apríl

Ježiš sa vtedy priznal k svojim učeníkom ako k svojim bratom v prítomnosti ľudí tu na zemi. Dnes sa priznáva k nám v prítomnosti svojho Otca v nebi, keď hovorí: Otče, hľa, moji bratia a moje sestry...

17. apríl

Ježiš preto hovorí nie svojim najbližším, aby mohol povedať svoje áno všetkým ostatným. On hovorí nie tým, ktorí si robia na Neho nárok z titulu pokrvného príbuzenstva, aby tak mohol povedať svoje...

16. apríl

Žiadna pôda ľudského srdca nie je dobrá sama od seba. Aby bola úrodnou pôdou, musí sa najprv stať dobrou pôdou. Čo ju však urobí dobrou pôdou? Práve to zrno, ktoré je do nej zasiate. Lebo to zrno...

15. apríl

Evanjelium, radostná zvesť spôsobuje rozdelenie. Radosť prináša tým, ktorí ju prijmú. Odsúdenie tým, ktorí ju neprijmú, odmietnu. Na toto rozdelenie ukazuje aj Ježišovo podobenstvo o štvorakej pôde.

14. apríl

Ako sa slovo proroka odrážalo od tvrdého srdca ľudu, tak sa Ježišovo slovo odrážalo od tvrdého srdca jeho poslucháčov. K Ježišovi ich priviedli falošné očakávania. Preto od Neho odídu sklamaní...

13. apríl

Problém je v pôde. Nie v zrne. V poslucháčoch, nie v rozsievačovi. Veď preto je to podobenstvo o štyroch druhoch pôdy. Nemôžeme sa vyhovoriť na rozsievača, ani na zrno. Ježišovo podobenstvo tak...

12. apríl

Rozsievanie zrna Božieho slova sa stalo najefektívnejšou metódou budovania a šírenia Božieho kráľovstva až dodnes. Veď či aj my nevďačíme nejakému rozsievačovi slova za to, že sme spoznali Ježiša? Na...

11. apríl

Boh ako Stvoriteľ síce vládne svojou mocou nad celým svetom. Ale Boh ako Spasiteľ vládne svojou láskou len v živote tých, ktorí prijali jeho vládu nad sebou. A v Ježišovej zvesti ide práve o túto...

10. apríl

Kto si myslí, že mu zanikol len malý dlh viny, ten potom prežíva len malý dlh lásky. Toto je Šimonov problém. A nielen jeho. Je to problém každého, kto sa cíti byť len päťdesiat denárovým dlžníkom...

9. apríl

Náš dlh viny vznikol naším pričinením, tým, čo zlé sme my urobili. Náš nový dlh lásky vznikol Božím pričinením, tým, čo dobré On urobil pre nás. My máme splácať svoj dlh lásky z vďačnosti za milosť...

8. apríl

Pred Bohom sme na tom všetci rovnako, rovnako zle. Len keď upadneme do pokušenia porovnávania sa s druhými, začneme robiť rozdiely. V porovnaní s nimi sa cítime byť lepší, než sú oni. To je pasca, do...

7. apríl

Všetko, čo v našom živote nie je v súlade s Bohom, stáva sa naším dlhom voči Bohu. A náš dlh voči Bohu rastie geometrickým radom. Všetky naše myšlienky, slová, skutky, ktoré myslíme, hovoríme...

6. apríl

Na Jánovi im vadilo, že bol príliš asketický. Na Ježišovi im vadilo, že bol príliš svetský. Nevera si vždy nájde zámienku, aby nemusela uveriť. Lebo uveriť znamená dať Bohu vo všetkom za pravdu. Ale...

5. apríl

Ján sa neprispôsobil duchu času v zmysle slova: Kade vietor, tade plášť (alebo trstina). Ani na jeho zovňajšku nebolo nič príťažlivé. Zástupy priťahovalo Jánovo slovo. Ježiš potvrdí Jánovu identitu...

4. apríl

Ani Ján Krstiteľ nebol ušetrený pochybností! On s príchodom Mesiáša čakal súd nad hriešnikmi. Ježiš však priniesol spásu pre hriešnikov. Súd príde, ale až pri jeho druhom príchode.

3. apríl

To, čo sa odohralo pred bránou mesta Naim, má význam nielen pre jednu vdovu a jej syna, ale pre všetky vdovy a pre všetkých synov všetkých čias. Ba ešte viac. Má význam pre všetkých ľudí všetkých...

2. apríl

Ježiš zastaví pohrebný sprievod a prednesie svoju pohrebnú kázeň. Lenže jeho kázeň je iná než všetky pohrebné kázne predtým i potom. My kážeme živým, ale On tu osloví mŕtveho.

1. apríl

V Ježišovej blízkosti môže stíchnuť každý plač. Lebo kde je On, tam sa aj uprostred žiaľu rodí viera, viera aj na území smrti, viera aj nad hrobom, že nie smrť, ale Pán bude mať posledné slovo.

31. marec

Pred bránou mesta Naim sa stretnú dva zástupy. Jeden zástup má namierené von z mesta, druhý má namierené do mesta. Zástup, ktorý vychádza z mesta, je pohrebný sprievod, ktorý vyprevádza mŕtveho...

30. marec

Veľká viera je tá, ktorej stačí len slovo, Ježišovo slovo. Tí, ktorí prišli za Ježišom predtým i potom, prišli so žiadosťou o dotyk, o zloženie rúk, o osobnú návštevu pri lôžku chorého. Žeby Ježiš...

29. marec

My sme občas nezdravo závislí od mienky druhých ľudí. Z ich hodnotenia tak odvodzujeme svoju hodnotu, už či hodnosť alebo nehodnosť. Ale tu je človek, ktorý je slobodný od mienky ľudí aj od ich...

28. marec

Opakom súcitu je ľahostajnosť. Vtedy pre tvoju bolesť niet miesta v mojom srdci. A pre moju bolesť niet miesta v tvojom srdci. Skutočne mať rád znamená mať miesto v srdci pre bolesť toho druhého...

27. marec

Vyznávať Ježiša ako Pána je jedna vec. Poslúchať Ho ako Pána je však druhá vec. Niekto vyznáva, ale neposlúcha. Iný vyznáva a aj poslúcha. Pre jedného je vyznanie náhradou za poslušnosť. Pre druhého...

26. marec

Čo je v nás, časom sa ukáže aj na nás. Ak má strom nášho života rodiť dobré ovocie, ovocie Ducha, potom aj samotný strom musí byť dobrý. Veď ovocie sa rodí zvnútra. Nemôžeme sa ním len zvonku ozdobiť.

25. marec

Nekajúcnosť prehliadne brvno vo svojom oku, ale neprehliadne smietku v oku druhého. Má jeden meter na seba a iný na druhého. Je zhovievavá k sebe a prísne odsudzujúca druhého.

24. marec

Oproti mentalite, kde nič nie je zadarmo, máme šíriť mentalitu dávania. Lebo milosrdenstvo nie je len pasívny súcit, ale aktívna služba, keď druhému dávam seba, svoj čas, svoju lásku, peniaze...

23. marec

Človek ani netuší, za čo všetko vďačí Božej dobrote. Ale Boh sa vďačnosti od človeka nedočká. Hoci by si ju zaslúžil tak ako nikto iný. Napriek tomu sa nenechá ľudskou nevďačnosťou odradiť od činenia...

22. marec

Pomsta je sladká! V duchu tohto hesla žije ľudstvo už celé tisícročia. Celé národy aj jednotlivci. Na krivdu sa odpovedá ešte väčšou krivdou, na nespravodlivosť ešte väčšou nespravodlivosťou. Zlo...

21. marec

Kríž je mocnejší než akákoľvek moc tohto sveta. Kríž je víťazstvo lásky nad zlom. A k tomu sme volaní. Kráčať spolu s Ježišom cestou kríža.

20. marec

Milovať nepriateľa neznamená mať ho rád. Znamená správať sa k nemu tak, ako sa správam k tým, ktorých mám rád. Lebo nejde o to, čo k nemu cítim, ale ako sa k nemu správam. Tento príkaz milovať...

19. marec

Blahoslavený je ten, kto prítomnosť obetuje kvôli budúcnosti. Lebo jeho časné straty sa zmenia na večné zisky. Kto však budúcnosť obetuje na oltári prítomnosti, jeho časné zisky sa zmenia na večné...

18. marec

Apoštolské následníctvo nespočíva  v úrade, ale v učení. Len natoľko je cirkev apoštolská, nakoľko je verná učeniu apoštolov. Preto Nová zmluva je pre cirkev jediné záväzné meradlo učenia a života...

17. marec

Pýtam sa vás, je v sobotu dovolené dobre robiť, alebo zle? Majstrovsky položená otázka! Pre Ježišových protivníkov znie otázka úplne opačne. Nie čo je, ale čo nie je v sobotu dovolené. Čo je zakázané...

16. marec

Konflikt Ježiša s farizejmi o sobotu je vlastne konfliktom Písma s tradíciou. Pre farizejov bola normou tradícia. Pre nás je normou Písmo, čiže Ježišov výklad Písma. On ako Pán nad sobotou je...

15. marec

Ježiš v dvoch krátkych podobenstvách o odeve a o víne ukazuje na kontrast medzi starým a novým. To staré predstavuje židovské náboženstvo, ktoré reprezentujú farizeji. To nové predstavuje evanjelium...

14. marec

Má ešte pôst miesto v kresťanovom živote? Áno, veď Ježiš neruší pôst, ale ani ho neprikazuje. Pôst je možnosť, nie povinnosť. Nemá byť bremenom, ale radosťou. Preto sa nemáme pri ňom tváriť kyslo.

13. marec

Náš hriech nie je pre Ježiša dôvodom, aby od nás bočil, ale práve naopak. Je dôvodom, aby nás liečil. Preto sa stal priateľom hriešnikom. Nie aby schvaľoval náš hriech, ale aby liečil náš hriech.

12. marec

Vstať a ísť za Ježišom je čin pokánia, lebo znamená rozchod s minulosťou, opustenie lukratívneho zamestnania a začiatok života, ktorý odteraz bude plne v Ježišovej réžii. Bývalý mýtnik Lévi, čiže...

11. marec

Ježišova uzdravujúca moc je veľká. Preto všetci, ktorí videli uzdravenie ochrnutého, žasli a oslavovali Boha. Ježišova odpúšťajúca moc je však oveľa väčšia. Veď odpustenie rieši náš najväčší problém...

10. marec

Ľahko sa povie niekomu: Odpustené sú tvoje hriechy. Lebo to sa nedá skontrolovať. Ale povedať ochrnutému: Vstaň a choď, je oveľa ťažšie, lebo to sa už skontrolovať dá. A tak Ježiš robí to, čo je...

9. marec

Pomoc, ktorú nám Ježiš ponúka, začína odkrytím našej viny. Odkrytím tej skutočnosti, že naše utrpenie nespočíva v tom, čo do nášho života prichádza zvonku v podobe chorôb, nešťastí, životných...

8. marec

Ochrnutého pri stretnutí s Ježišom čaká sklamanie. Miesto uzdravenia mu Ježiš zvestuje odpustenie. Čo ho najviac trápi, sužuje, bolí, jeho ochrnutie, ktoré ho priviedlo k Ježišovi, o tom sa tu vôbec...

7. marec

Ako je možné vidieť vieru? Nie je viera niečo neviditeľné, skryté v srdci človeka? Niečo, čo je len medzi mnou a Bohom? Nie. Pravú vieru vždy vidieť. Vidieť ju na činoch, ktoré sa z nej rodia.

6. marec

Ježiš môže pomôcť, Ježiš chce pomôcť. Sú takí, ktorí môžu, ale nechcú. A sú takí, ktorí chcú, ale nemôžu. Ježiš však môže, lebo je mocný. A On aj chce, lebo je milujúci. Ktorý to, čo vtedy urobil...

5. marec

Peter spolu s ďalšími opúšťa svoje civilné zamestnanie, aby vstúpil do Ježišových služieb „na plný úväzok“. Toto je však výnimka, nie pravidlo. Pravidlom je, že kresťan má slúžiť Bohu vo svojom...

4. marec

Cirkev nie je výletná loď, na palube ktorej sa vezú šťastní pasažieri. Cirkev je rybárska loď. Tí, ktorí sú na palube, hádžu do mora sieť, aby chytili topiacich sa ľudí a vytiahli ich k sebe na...

3. marec

Hrôza, ktorú Peter prežije pri pohľade na zázračný úlovok, ho vedie k poznaniu a k vyznaniu: ... som hriešny človek. Pri stretnutí s Ježišovou mocou Petra neobjíme radosť, ale hrôza.

2. marec

Hriešny človek sa necíti dobre v prítomnosti svätého Boha. Tak, ako sa zlodej necíti dobre v prítomnosti policajta či kriminálnik v prítomnosti sudcu. Veď svätosť a hriešnosť sa vzájomne neznesú.

1. marec

Ježiš nás nevolá k viere, ktorá si zatvára oči pred skutočnosťou. Ktorá predstiera, že veci v skutočnosti nie sú také zlé, ako vyzerajú. Vtedy, keď vedľa nás stojí Ježiš, môžeme pohliadnuť veciam do...

28. február

Ježiš káže zástupom, ale s výzvou sa obráti na Šimona. Lebo pred Bohom nestojíme ako anonymný dav ľudí, ale ako jednotlivci, ktorí sú volaní ku konkrétnej poslušnosti. Tak, ako je k nej volaný Šimon.

27. február

Ako sa z rybára Šimona stane rybár ľudí? Z Ježišovho poslucháča Ježišov učeník? To nám Lukáš prezradí v tomto príbehu. Všetko to začne jedným neúspešným lovom, z ktorého sa Šimon a jeho spoločníci...

26. február

Západ slnka je pre zástupy znamením, že sobota skončila a oni môžu privádzať k Ježišovi chorých bez toho, aby porušili nariadenia o sobote. A tak sme svedkami neobyčajnej procesie ľudskej bolesti...

25. február

Niektorí nechávajú Ježiša v zhromaždení, ale domov už idú bez Neho. Ježiš však nepatrí len do zhromaždenia, ale aj do našich rodín.

24. február

Ježiš začína napĺňať svoj vládny program. Zvestuje evanjelium a zajatým oznamuje prepustenie na slobodu. Milostivý rok Pánov je tu!

23. február

Obyvatelia Nazareta stáli príliš blízko Ježiša, aby videli jeho pravú veľkosť. Ježiš bol pre nich len Jozefov syn, tesársky učeň. On však nie je ani prvý, ani posledný, ktorého stihol údel proroka vo...

22. február

Predsudky aj dnes mnohým bránia vidieť v Ježišovi viac ako len človeka. Človek si totiž vopred vytvorí svoj úsudok o Ježišovi. Vysloví o Ňom súd ešte skôr, ako si Ho poriadne vypočuje a skúma jeho...

21. február

Na púšti Ježiš odmietne satanove ponuky. On má svoju „agendu“, svoje poslanie, ktoré Mu zveril Otec. Aké, to sa dozvieme pri jeho návšteve Nazareta. Čítame, že podľa zvyku v sobotu vošiel do synagógy...

20. február

Ježiš sa vrátil od Jordánu... Tam prijal Otcovo poslanie stať sa Spasiteľom hriešnikov. Ale na púšti za Ním prichádza diabol so svojou „agendou“.

19. február

Božie zasľúbenia sú strážené Božími prikázaniami. Neplatia pre každú situáciu. Nemôžeme sa na ne odvolávať za akýchkoľvek okolností. Lebo Božie sľuby platia pre Božie cesty, nie pre tie naše.

18. február

Doteraz Ježiš citoval Písmo. Teraz ho cituje aj diabol. Ale nie je jedno, kto ho cituje. Lebo nestačí citovať Písmo. Treba rozumieť duchu Písma. Veď Bibliou sa dá všetko dokázať. Aj sväté Písmo môže...

17. február

Ježiš sa nepokloní satanovi ani za cenu celého sveta. Veď strata by bola oveľa väčšia ako zisk. Svet by síce v Ježišovi získal svojho vládcu, ale stratil by v Ňom svojho Spasiteľa. Toho, ktorý...

16. február

Ježišov hlad je tým miestom, na ktoré diabol nadviaže svojím pokušením. Pritom to pokušenie nie je len v duchovnej rovine. Ono neraz zasahuje to, čo je každodenné, praktické, telesné. Tak ako aj...

15. február

Ten, ktorý na púšti odmietol pomôcť sebe od hladu, na kríži odmietne pomôcť sebe v utrpení. Poslušnosťou Otcovi na púšti začal a poslušnosťou Otcovi na kríži skončil. Synovej poslušnosti tak vďačíme...

14. február

Diabol siahne po pokušeniach najťažšieho kalibru. Trúfa si zviesť Božieho Syna z cesty poslušnosti. To je ľudsky nemožné, ale diabol si trúfa. Nič iné mu nakoniec nezostáva, len sa o to pokúsiť.

13. február

Tu sa staneme svedkami boja, aký ešte nikto doteraz nezviedol a aký ešte nikto doteraz nevyhral. Čo je tu v stávke? Všetko. Ježišovo poslanie a tým aj naše spasenie. Ide tu o to, či Ježiš z Nazareta...

12. február

Niektoré rodokmene slúžia na to, aby priniesli slávu ľuďom. Najmä, keď sa v nich nachádzajú slávne osobnosti. Biblické rodokmene však slúžia na to, aby priniesli slávu Bohu. Lebo vydávajú svedectvo...

11. február

Doteraz Boh márne hľadal toho, v ktorom by mohol nájsť zaľúbenie. Až teraz! Otec nachádza zaľúbenie v Synovi, ktorý prišiel poslušne vykonať Otcovu vôľu. V tom, kto sa poslušne stavia na stranu...

10. február

Načo nám je dobrá správa, ak niet zlej správy? Načo nám je zvesť, že môžeme byť zachránení, ak nám nič nehrozí? Prijať Ježiša znamená stať sa pšenicou. Odmietnuť Ježiša znamená byť plevou. A pre...

9. február

Ján nevyzýva svojich poslucháčov k tomu, aby podávali nejaký mimoriadny zbožný výkon. Lebo ovocím pokánia nie sú vonkajšie prejavy zbožnosti. Je ním zmenený život. Preto ich vyzýva k správnemu...

8. február

Jánovi poslucháči sa v ničom nelíšili od mnohých nábožných ľudí dnes. Myslia si, že ich spasí náboženstvo so svojimi obradmi. Že sa pred Bohom majú na čo odvolať. Ako veľmi sa mýlia!

7. február

Každý potrebuje byť spasený. A každý aj môže byť spasený. Ale žiaľ, že nie každý aj bude spasený. Lebo nie každý chce byť spasený. Môcť a nechcieť, to je veľká tragédia. Môcť a chcieť, to je veľká...

6. február

Krst pokánia, ktorý Ján kázal, bol na odpustenie hriechov. To neznamená, že kto bol pokrstený, tomu bolo odpustené. Veď žiadny krst, ani ten kresťanský nezbaví človeka hriechov. Krst však slúžil ako...

5. február

Lukáš zvestuje Boha, ktorý nemlčí, ale hovorí. To znamená, že my nežijeme v nemom vesmíre a v nemom svete. Prečo potom mnohí nepočujú Boha? Problém nie je na strane Boha, ale na strane človeka. Nie...

4. február

V mene svojej poslušnosti Otcovi Ježiš neprestane byť poslušný svojim rodičom. Práve naopak. Veď duchovné vzťahy nemajú byť prekážkou vzťahom v pokrvnej rodine. Lebo o čo lepší vzťah máme s Bohom...

3. február

Tak, ako pre Ježiša, aj pre nás platí, že musíme byť vo veciach nášho nebeského Otca. Plniť jeho vôľu, ktorá je pre nás rovnako záväzná, ako bola pre Ježiša.

2. február

Mária bude trpieť protivenstvom, ktoré vyvolá Ježiš. Ale najväčšia bolesť ju čaká, keď bude vidieť svojho syna na kríži. Ježiš naozaj prinesie ľuďom spásu. Ale za akú cenu!

1. február

Táto spása však prinesie aj slávu pre tvoj ľud Izrael, hovorí Simeon Bohu. Význam Izraela ako vyvoleného národa je v tom, že sa stal pôdou zjavenia. Na pôde tohto národa sa Boh zjavil ako jediný...

31. január

Kto má Simeonovu vieru, ten tvárou v tvár smrti môže mať aj Simeonov pokoj. Lebo spasenie prináša pokoj, zmierenie s Bohom, odpustenie hriechov. Prináša istotu, že Boh už nič proti mne nemá. Lebo...

30. január

Simeon sa dožil narodenia Spasiteľa, v ktorom Boh pripravil spásu pre človeka. Dnes tú spásu môžeme vidieť na kríži, v ukrižovanom Kristovi. A nielen vidieť, ale ju aj vierou prijať. O čo ľahšie sa...

29. január

V pastieroch sa Ježišovi poklonil ľud zeme, jednoduchí obyvatelia Palestíny. V mudrcoch sa Mu poklonili predstavitelia pohanstva. Ale kde je očakávajúca cirkev, tí tichí v zemi?

28. január

Narodený Spasiteľ priťahuje ľudí, ktorí sa odmietajú zmieriť s tým, že zmysel života je len jesť, piť a zabávať sa. Priťahuje ľudí, ktorí odmietajú umelé náhrady šťastia a hľadajú niečo, čo je pravé...

27. január

Udalosť narodenia betlehemského dieťaťa potrebuje vysvetlenie. Inak by táto udalosť zostala tajomstvom. Veď kto by v narodenom dieťati spoznal Božieho Syna, toho zasľúbeného Kráľa?! Preto keď Boh...

26. január

Proroci snívali sen o kráľovstve, ktorého Kráľ nebude žiť z obetí svojich poddaných, ale ktorého poddaní budú žiť z obeti svojho Kráľa. Snívali sen o kráľovstve, ktorého Kráľ nebude prelievať cudziu...

25. január

Pre náš hriech sme ako väzni, na ktorých dopadá tieň smrti. Ale s Ježišom a v Ježišovi prichádza svetlo, ktoré prežiari tmu a zachraňuje pred smrťou. On otvára dvere väzenia, vyvádza na slobodu, aby...

24. január

Sú krajiny, ktoré sú politicky neutrálne. Ale srdce človeka nemôže byť duchovne neutrálne. Buď patrím Bohu alebo diablovi. Nemôžem nepatriť nikomu. Ak nepatrím Bohu, patrím diablovi. Ak neslúžim Bohu...

23. január

Nielen Mária vyspievala svoj chválospev. Robí tak aj starý kňaz Zachariáš. Ona uverila, čo jej oznámil anjel. Preto tak robí ešte pred narodením svojho syna. On neuveril, čo mu oznámil anjel. Preto...

22. január

Zachariášove prvé slová nepatria Alžbete, ani narodenému synovi, ale Bohu. Všetko ostatné počká, ale oslava Boha nie. Veď na to majú slúžiť naše ústa aj náš jazyk, na oslavu Boha. Na nič lepšie...

21. január

Každý kresťan je ovocím sľubu, ktorý dal Boh Abrahámovi. Je dôkazom, že Boh pamätá na  milosrdenstvo. Len vďaka tomu sa ujal aj nás.

20. január

Boh v dejinách buduje svoje kráľovstvo. A toto kráľovstvo je výsledkom Božej revolúcie, ktorá prevracia staré poriadky a obracia všetko naruby. Božia revolúcia vytvára novú spoločenskú triedu, triedu...

19. január

Mária sa od svojej osobnej skúsenosti s Bohom obracia k všeobecnej skúsenosti Božieho ľudu v dejinách. Lebo jej skúsenosť je na jednej strane výnimočná, na strane druhej je typická pre všetkých...

18. január

Mária pri návšteve Alžbety dostane uistenie, že jej telo sa stane bránou, cez ktorú na javisko ľudských dejín vystúpi Boží Syn. Preto nemôže mlčať.

17. január

Alžbeta je priam vo vytržení z toho, že dávny Boží sľub o príchode Kráľa a Vykupiteľa sveta sa plní priamo pred jej očami. Radosť, ktorú ona prežíva navonok, prežíva aj jej dieťa v skrytosti.

16. január

V Zachariášovom dome nedôjde len k stretnutiu dvoch budúcich matiek, ale aj k stretnutiu ich budúcich synov, Ježiša a Jána, Kráľa a jeho posla. Je to stretnutie zasľúbenia s naplnením. Zasľúbenie...

15. január

V stretnutí Alžbety s Máriou sa stretáva Advent s Vianocami. Alžbeta so svojím synom Jánom predstavuje Advent. Mária so svojím synom Ježišom predstavuje Vianoce. Na toto stretnutie sa však môžeme...

14. január

Alžbeta hovorí: Blahoslavená, ktorá uverila, lebo sa splní, čo jej oznámil Pán. Splnenie toho, čo jej oznámil Pán, bude pre Máriu znamenať veľké požehnanie. Ale rovnako splnenie toho, čo nám Pán...

13. január

Mária ako zbožná Židovka určite počítala vo svojom živote s Bohom. Ale na svoje veľké prekvapenie sa dozvie, že je to Boh, kto s ňou počíta vo svojich plánoch. A to je oveľa väčšie a slávnejšie.

12. január

V prípade Márie sa tak ako v prípade Alžbety ukazuje na ľudské nemožnosti čímkoľvek prispieť k naplneniu Božích plánov. Jedna je panna, druhá je stará a neplodná. Ale zároveň sa tu poukazuje na Božie...

11. január

Ako Máriin syn je Ježiš pravý človek, ktorým sa stal svojím narodením. Vďaka svojmu božskému pôvodu môže Ježiš dokonale zastupovať Boha na zemi. A vďaka svojmu ľudskému pôvodu nás môže dokonale...

10. január

V minulosti Boh zasľúbil izraelskému kráľovi Dávidovi, že jedného dňa sa na jeho trón posadí Kráľ, ktorý založí večné kráľovstvo. Kráľ, ktorý už nebude vystriedaný iným kráľom. Odvtedy prešli celé...

9. január

Čo Mária prežila jedinečným, historicky neopakovateľným spôsobom na fyzickej rovine, keď v nej vznikol zárodok nového, Kristovho života, to na rovine duchovnej prežije každý, kto sa stane kresťanom...

8. január

Žiadna žena v dejinách ľudstva nebola taká poctená ako Mária. Veď len jedna žena spomedzi mnohých sa mohla stať matkou nášho Pána. A bola to práve Mária, ktorá sa ňou stala. Prečo práve ona?

7. január

Dve návštevy anjela Gabriela a dve oznámenia o narodení synov. Ale aký to kontrast medzi jednou a druhou návštevou!

6. január

Niekedy nestačí ani videnie anjela, aby človek uveril. To je prípad Zachariáša, zbožného kňaza Izraela. Anjel mu práve oznámi, že jeho manželka Alžbeta porodí syna, ale on pochybuje a pýta si...

5. január

Na našej strane nikdy nie sú vytvorené predpoklady pre to, aby Boh mohol konať svoje dielo v našom živote. On nemá na čo pri nás nadviazať, lebo my Mu nemáme čo ponúknuť. Jedine „našu starobu a...

4. január

Tak to robí Boh, že jeho vypočutie neraz prevýši to, o čo Ho prosíme. Prosíme o niečo pre seba a On nám dá to, čo prinesie požehnanie nielen nám, ale aj druhým. Veď On je Ten, ktorý môže urobiť...

3. január

Boh svojím mlčaním pripravil Zachariáša a Alžbetu na vypočutie ich prosby: Zachariáš, tvoja prosba bola vypočutá. Čo to hovorí o modlitbe? Že hoci všetko v živote starne – starnú knihy, šaty, ľudia...

2. január

Keď nám Boh naloží kríž, robí to nielen preto, aby nás vychovával, ale aj preto, aby nás požehnal. Veď to najväčšie požehnanie prišlo na svet tiež cez kríž, cez Kristov kríž. Inak to nebude ani v...

1. január

Mnohé veci v živote s istotou vedieť nemusíme. Ale potrebujeme mať istotu v tom, čo sa týka nielen našej časnosti, ale aj večnosti. A aj vďaka Lukášovmu spisu ju môžeme mať. Ako dobre, že ho napísal!