Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Mojžiš sa obrátil a zostúpil z vrchu s dvoma tabuľami svedectva v ruke. Tabule boli popísané z jednej i druhej strany. Tie tabule boli Božím dielom, aj písmo, vyryté na tabuliach, bolo Božie. Keď Jozua počul veľký krik ľudu, povedal Mojžišovi: V tábore je vojnový pokrik. On však odpovedal: To nie je pokrik víťazov, to nie je pokrik porazených, ja počujem hlas spevu. Keď sa priblížil k táboru a uvidel teľa a tance, Mojžiš sa rozhneval, odhodil tabule a rozbil ich na úpätí vrchu. Potom vzal teľa, ktoré si zhotovili, spálil ho v ohni, zomlel na prach, nasypal do vody a dal Izraelitom piť.
Exodus 32:15 – 20
Boh najprv zavolá Mojžiša k sebe na vrch: Vystúp ku mne na vrch a zostaň tam. Dám ti kamenné tabule, zákon a prikázania, ktoré som napísal, aby si podľa nich učil (Ex 24:12). Keď dokončí svoj rozhovor s Mojžišom, dá mu dve tabule svedectva, kamenné tabule písané Božím prstom (Ex 31:18). A tak Mojžiš schádza z vrchu s dvoma tabuľami svedectva v ruke. Prečo sú nazvané tabuľami svedectva? Lebo o niečom vydávajú svedectvo. O zmluve medzi Bohom a ľudom. Sú viditeľným svedectvom zmluvného vzťahu i sľubu, ktorý ľud dal Hospodinovi: Poslušne splníme všetko, čo povedal Hospodin (Ex 24:7). Na znak úplnosti tabúľ boli popísané z jednej i druhej strany. Nedalo sa k nim už nič dopísať, nič pridať. A ich božský pôvod je zdôraznený nielen tým, že tabule boli Božím dielom, ale i tým, že aj písmo, vyryté na tabuliach, bolo Božie. Aký vzácny dar prináša z vrchu Mojžiš, prostredník medzi Bohom a ľudom!
Aký smutný údel však stihne tento Boží dar! Dve kamenné tabule, vlastnoručne vyrobené Bohom i popísané Bohom! Keď sa priblížil k táboru a uvidel teľa a tance, Mojžiš sa rozhneval, odhodil tabule a rozbil ich na úpätí vrchu. Na mieste, kde Boh uzavrel zmluvu s Izraelitmi. (Ex 24:4) Mojžiš ich rozbíja na znamenie, že ľud porušil zmluvu s Bohom a tým upadol pod Boží súd. Ten najťažší, lebo trest za porušenie zmluvy bola smrť. (Jer 34:18)
Súd nad ľudom môže vykonať len Boh. Mojžiš však vykoná súd nad symbolom odpadnutia: Potom vzal teľa, ktoré si zhotovili, spálil ho v ohni, zomlel na prach, nasypal do vody a dal Izraelitom piť. Všetko, čo zvádza k hriechu, musí byť odstránené. Nedá sa prosiť o odpustenie a modly si ponechať. Radikálne zničenie zlatého teľaťa znamená, že v boji s hriechom musí byť človek rozhodný. Radšej prísť o oko alebo o ruku ako prísť o večný život. (Mt 5:29-30) Ľud vie, ako chutí voda, ktorú im Boh vyviedol zo skaly. (Ex 17:6) Teraz však ochutná vodu, „nápoj“, ktorý im Mojžiš namieša z popola a prachu ich modly. Tá prvá voda im priniesla život (znamenala). Táto však prinesie smrť. Tak ako každá modla.
Pane, odpusť nám všetko naše slabošstvo a nerozhodnosť v zápase s hriechom!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
