Dnes pijem juhoafrický nápoj s názvom rooibos. Ako vám mám vysvetliť, čo je to rooibos, ak ste ho nikdy neochutnali? Môžem povedať, že je to ako čaj, ale to ho úplne nevystihuje. Môžem vám povedať, že má červenohnedú farbu, ale to vám nepovie jeho chuť. Slová a prirovnania nám pomáhajú len do určitej miery.
Podobný problém máme, keď postkresťanským priateľom rozprávame o evanjeliu. Môžeme používať štandardné kresťanské pojmy ako hriech, vina, peklo, zmierenie a spasenie – pojmy, ktoré sú pre posolstvo evanjelia podstatné. Je však väčšia šanca, že pochopia „rooibos“. Veď mnohé biblické slová majú v súčasnosti iný význam. „Hriech“ je chichotavé potešenie ako čokoláda alebo zmrzlina. „Vykúpenie“ (pozn. prekl.: anglicky redemption) je to, čo sa stane športovému hrdinovi, ktorý sa vráti späť.
Zároveň existujú príležitosti, ako postkresťanským priateľom povedať evanjelium. Prídu do zboru na kurz rodičovstva alebo tam budú hľadať oslobodenie od úzkosti. Ako však môžeme prejsť od pociťovaných potrieb k evanjeliu? Ako môžeme postkresťanským priateľom povedať o ich ultimátnej potrebe odpustenia, zmierenia a spasenia, keď im tieto pojmy nedávajú zmysel? Tu je len niekoľko spôsobov.
1. Pozvite priateľov, aby si s vami čítali Bibliu.
Priatelia a spolupracovníci sú prekvapivo otvorení čítaniu Biblie, ak sa ich spýtate: „Chceš si so mnou prečítať Bibliu?“. Možno si myslíme, že v našom postkresťanskom svete nikto nechce čítať Božie Slovo, ale Word121 zistil, že 20 % ľudí na pozvanie čítať Bibliu odpovie áno. Keby nám banka poskytla takýto výnos, prijali by sme ho! A som si istý, že toto číslo sa zvyšuje, keď máte s priateľom sociálny kapitál.
Takisto odpoveď „nie“ neznamená „nikdy“. Ak niekto odmietne vaše pozvanie, neznamená to, že nikdy nebude chcieť čítať Bibliu. Prijmite toto „nie“ ako „teraz nie“. Naša služba v City Bible Forum má príbehy o priateľoch, ktorí začali čítať Bibliu 18 rokov po tom, čo boli prvýkrát k tomu pozvaní. Existuje priateľ, ktorého by ste dnes mohli pozvať, aby s vami čítal Bibliu?
2. Nepodceňujte silu príbehu.
Verím v silu príbehu, ktorý dokáže sprostredkovať zložité myšlienky bez presných slov. Vezmite si mytologický príbeh o Ikarovi: Ikarov otec mu dal krídla z peria a vosku, ale varoval ho, aby nelietal príliš blízko k slnku. Ikar neposlúchol. Lietal stále vyššie a vyššie, až kým mu slnko neroztopilo krídla a Ikarov pád mu priniesol smrť.
O čom je tento príbeh? Poviete, že je o pýche. Ale všimnite si, že som pri rozprávaní príbehu nepoužil slovo „pýcha“. Príbeh nepriamo učí o pýche bez toho, aby sme toto slovo použili.
Keď postkresťanskí ľudia čítajú Bibliu, objavujú nespočetné množstvo príbehov o ľuďoch, ktorí prichádzajú k Ježišovi s pociťovanými potrebami. Žena pri studni potrebovala vodu (Jn 4:1-29), muž narodený chcel vidieť (Jn 9:1-7), a ochrnutý muž túžil chodiť (Mk 2:1-12). Ježiš im všetkým ukázal ich ultimátnu potrebu spasenia.
Keď postkresťanskí priatelia čítajú Písmo, stretávajú sa aj s nespočetnými príbehmi, v ktorých Ježiš ukazuje ľuďom ich hriech bez použitia toho samotného slova. Nikodémovi hovorí: „Musíte sa znovu narodiť“ (Jn 3:7). Pomáha bohatému bláznovi pochopiť, že ten, kto „zhŕňa poklady pre seba… nie je bohatý v Bohu“ (Lk 12:21). Na inom mieste Ježiš hovorí podobenstvo tým, ktorí „boli presvedčení, že sú spravodliví a ostatnými pohŕdali“ (Lk 18:9).
Práve vtedy, keď sa odhalí naša veľká potreba spasenia, pochopíme nevyhnutnosť Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania ako jedinej cesty späť k Bohu. Biblické rozprávania pomáhajú odhaliť túto potrebu. Robia to jazykom, s ktorým sa mnohí veriaci prvýkrát stretli už ako deti, a robia to spôsobom, ktorý môže pomôcť aj postkresťanským ľuďom pochopiť biblické pojmy. Ktoré biblické naratíva mali trvalý vplyv na vaše chápanie evanjelia?
3. Používajte analógie.
Ježiš používal stromy, vtáky a kvety na ilustráciu duchovných právd. Nie každý príbeh, ktorý použijeme na vysvetlenie pravdy našim nekresťanským priateľom, musí pochádzať priamo z Biblie. Ak však budeme nasledovať Ježišov model rozprávania príbehov, môžeme im pomocou analógií pomôcť pochopiť aj biblické pojmy. Tu je príklad.
Predstavme si, že jednu sobotu s manželkou upratujeme dom. Nerád upratujem, a tak jej poviem: „Mám geniálny nápad. Čo keby som išiel surfovať a ty by si pokračovala v upratovaní. Potom večer sa môžeme ísť von najesť. Pôjde to?“ Čo povie moja žena? Odpovie mi: „Môžeš ísť, ak chceš.“ Na prvý pohľad to môže znieť ako „áno“, ale v skutočnosti je to „nie“. V skutočnosti je to: „Choď, ak sa odvážiš.“ A v tejto analógii nepôjdem surfovať, pretože sa neodvážim. Vedel by som, že bez ohľadu na to, aké príjemné by bolo surfovanie, by som sa mal mizerne, pretože by som bol v rozpore so svojou manželkou.
Táto analógia mi pomáha vysvetliť nekresťanským priateľom, prečo dobré veci, ktoré si užívame – ako víno, olej na skvejúcu sa tvár a chlieb (Ž 104:15)-, plne neuspokojujú, pretože si ich nedokážeme užívať, ak ich neprežívame s Bohom. Aké prirovnania by ste mohli použiť, keď sa s veriacim priateľom rozprávate o evanjeliu?
Neviem, či nájdem príbeh, ktorý by vám vysvetlil radosť, ktorú nachádzam v rooibose. Som však presvedčený, že čítanie a rozprávanie príbehov a prirovnaní (z Biblie aj z nášho vlastného života) môže pomôcť postkresťanským ľuďom vidieť ich konečnú potrebu odpustenia, zmierenia a spasenia v Ježišovi.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
