Orpa pobozkala svokru a vrátila sa, ale Rút zostala s ňou. Noémi povedala: Pozri, tvoja švagriná sa vracia k svojmu ľudu a k svojim bohom. Vráť sa a choď za ňou! Rút však povedala: Nenúť ma, aby som ťa opustila a odvrátila sa od teba. Kamkoľvek pôjdeš ty, ta pôjdem i ja, a kde budeš bývať ty, budem bývať i ja. Tvoj ľud bude mojím ľudom a tvoj Boh bude mojím Bohom.
Rút 1:14-16
Kto je vlastne Rút? V kolónke „národnosť“ má Rút napísané: Moábänka. V kolónke „náboženstvo“ má napísané: pohanka. Takže na začiatku, keď sa Rút stala nevestou Noémi platilo, že Noémi ako Izraelitka mala svojho Boha a ona ako Moábänka mala zas svojho. Ale čo vedie Rút k tomu, že po desiatich rokoch spoločného života s Noémi vyznáva: Tvoj Boh, Boh Izraelov je i mojím Bohom? Ako viedla cesta od „tvoj“ k tomu „môj“? Cesta, na ktorej sa zrodila jej osobná viera?
Tá cesta viedla cez vieru Noémi. Boh do života Rút poslal veriacu svokru. A svedectvo jej života muselo Rút veľmi osloviť. Noémi mala ťažký životný údel. V cudzine pochová svojho muža i svojich synov. Ale s nimi nepochová i svoju vieru. I v pohanskej zemi žije vierou v Boha Izraela. A čím dlhšie spolu žijú vedľa seba, tým viac sa v Rút prebúdza túžba veriť v takého Boha, v akého verí i Noémi, patriť takému Bohu, akému patrí i Noémi, slúžiť takému Bohu, akému slúži i jej svokra.
To je vlastne zmysel svedeckého života. Aby sa ľudia pri pohľade na nás začali zaujímať o Boha. Aby náš život – naše konanie, naše postoje, naše správanie boli smerovkou, ktorá ukazuje na Boha. Boh použije ťažký životný údel jednej starej izraelskej vdovy, aby cez jej bolesť pritiahol pozornosť jej nevesty na seba. Noémi nepremrhala svoju bolesť v sebaľútosti, ale spôsob, ktorým ju niesla, bol pre Rút svedectvom o Bohu. A tak keď v živote Rút udrie hodina rozhodnutia, vyznáva svoju osobnú vieru, keď hovorí: Tvoj Boh sa stal aj mojím Bohom.
Sú to tie najkrajšie slová, ktoré môže veriaca svokra počuť z úst svojej neveriacej nevesty. Alebo veriaci svokor z úst neveriaceho zaťa. Tá cesta od „tvoj Boh“ k „môj Boh“ môže byť niekedy veľmi dlhá a ťažká. Ale keď raz k tomu dôjde, radosť na konci dá zabudnúť na všetko trápenie na ceste.
Pane, pomôž nám svojím životom ukazovať na Teba!
