Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Kiežby ste dnes počuli jeho hlas: Nezatvrdzujte si srdcia ako v Meribe, ako na púšti v deň Massy, kde ma vaši otcovia pokúšali a skúšali, hoci videli moje činy. Štyridsať rokov sa mi protivilo toto pokolenie. Povedal som: Je to ľud, čo blúdi srdcom, nepozná moje cesty. V hneve som prisahal: Nevojdú do môjho pokoja!
Žalm 95:7b–11
Po pozvaní k oslave Hospodina a ku klaňaniu sa Hospodinovi (v. 1 – 7a) zaznie v žalme pozvanie k počutiu jeho hlasu: Kiežby ste dnes počuli jeho hlas. Boží ľud má nielen otvárať svoje ústa a zvučne velebiť svojho Boha žalmami. (v. 2) Ešte dôležitejšie je, aby otváral svoje uši a počul, čo Boh hovorí. Boh tu vysloví vážne varovanie, aby generácie synov nezopakovali hriechy svojich otcov. Lebo kto sa nepoučí z minulosti, je odsúdený na to, aby ju zopakoval.
Čím sa previnila generácia otcov? Svojou rebéliou a neverou, ktorou zatvrdila svoje srdcia voči Bohu. Príkladom takéhoto postoja je udalosť z putovania po púšti. Niekoľko týždňov po vyjdení z Egypta sa Izrael utáboril pri Refidim, kde však nebolo vody. Ľud reptal a obviňoval Mojžiša. Mojžiš sa modlil, na Boží rozkaz udrel palicou skalu a z nej vytryskla voda. Potom nazval to miesto Meriba, čiže Zvada a Massa, čiže Pokušenie. To bolo len jedno z miest, kde ma vaši otcovia pokúšali a skúšali, hoci videli moje činy, hovorí Boh. Napriek všetkým slávnym skúsenostiam pri vyvedení z Egypta Izrael svojím reptaním opakovane spochybňoval Božiu dobrotu a lásku. A keď už toho bolo priveľa, Boh povedal: Dosť. V hneve som prisahal: Nevojdú do môjho pokoja. Aj Boh sa hnevá. A to vtedy, keď má do činenia s hriechom človeka. (Rim 1:18)
Autor epištoly Hebrejom adresuje slová tohto žalmu kresťanom: Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure v deň pokušenia na púšti, kde ma skúšali vaši otcovia, hoci videli moje skutky štyridsať rokov… A tak som vo svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho odpočinku (Heb 3:7-11). Zaznie tu to isté varovanie, ktoré kedysi zaznelo v Starej zmluve. Prečo? Lebo aj naše srdce je ohrozené tým istým hriechom, ktorého sa dopustil Izrael: Bratia, dávajte si pozor, aby nikto z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha…, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu (Heb 3:12). Smutný príklad Izraelitov nie je ojedinelý. Čo sa stalo im, môže sa i nám. A koľkým sa už stalo, keď zatvrdili svoje srdce voči Bohu!
Pane, keď počujeme tvoj hlas, stráž naše srdce, aby sa nestalo Tebe neverným!
