Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
V Jeruzaleme vtedy žil človek menom Simeon. Bol to človek spravodlivý a bohabojný, očakával potechu Izraela a Duch Svätý bol s ním. Duch Svätý mu zjavil, že nezomrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo predpisoval zákon, aj on si vzal dieťa do náručia a velebil Boha slovami: Teraz, Pane, prepustíš v pokoji svojho služobníka podľa svojho slova, lebo moje oči videli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov; svetlo na zjavenie pre pohanov a slávu pre tvoj ľud Izrael.
Lukáš 2: 22 – 32
Simeon je zbožný muž, ktorého dni, týždne, mesiace a roky života sú naplnené očakávaním: … očakával potechu Izraela. Pritom celý čas žije Božím sľubom, že nezomrie bez toho, aby sa jeho očakávanie nenaplnilo. A ono sa skutočne naplní. Jedného dňa dostane „signál“ od Svätého Ducha, že má ísť do chrámu. A vtedy sa to stane! Práve vo chvíli, keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo predpisoval zákon, príde aj Simeon, aby si aj on vzal dieťa do náručia. Toto je tá chvíľa, na ktorú už dávno čakal. Jeho srdce muselo priam „praskať vo švíkoch“ od nesmiernej radosti a šťastia!
Ale nielen jeho srdce, aj jeho ústa spievajú. V ďakovnej piesni vyspieva, aké požehnanie prišlo v Ježišovi a s Ježišom. Čo narodenie Mesiáša znamená pre neho osobne: Teraz, Pane, prepustíš v pokoji svojho služobníka… Simeon bol doteraz ako vojak na stráži, celý čas v pozore, celý čas „na špičkách“. Ale teraz si už môže dať „pohov“. Ba viac. Teraz už môže bez strachu a v pokoji zomrieť. Tu vidíme, kto je pripravený zomrieť. Len ten, kto spolu so Simeonom môže povedať: … moje oči videli tvoju spásu. On v dieťati Ježiš vidí spásu, lebo v Ňom vidí Spasiteľa. Nič lepšie a väčšie jeho oči už vidieť nemôžu.
Kto má Simeonovu vieru, ten tvárou v tvár smrti môže mať aj Simeonov pokoj. Lebo spasenie prináša pokoj, zmierenie s Bohom, odpustenie hriechov. Prináša istotu, že Boh už nič proti mne nemá. Lebo všetko, čo proti mne mal, Boží Syn vyniesol na kríž. Najväčšou tragédiou človeka je, keď zomrie bez toho, aby jeho oči videli Božie spasenie. Aby prežil ten zázrak, keď mu Boh udelí milosť spasenia. Ale práve tak je najväčším požehnaním človeka, keď z tohto sveta môže odísť v pokoji, zmierený s Bohom.
Pane, ďakujeme, že nemusíme zomrieť v strachu, ale v pokoji, ktorý je darom tvojej spásy.
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
