Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Zvelebovať budem Hospodina v každom čase, ústami ho budem ustavične chváliť, Hospodinom sa budem chváliť, pokorní to počujú a zaradujú sa. Oslavujte so mnou Hospodina, spoločne vyvyšujme jeho meno!
Žalm 34:1–4
Skôr ako Dávid vyzve druhých k spoločnej oslave, povie nám niečo o tej svojej. A síce, že nebude len príležitostná, ale neprestajná:… budem ustavične chváliť. Veď Boh nie je hoden našej chvály len príležitostne, z času na čas. Raz áno a inokedy nie. Oslava Boha nemá byť závislá ani od našej nálady, ani od okolností nášho života. Lebo On je hoden našej chvály ustavične. Veď je napísané:Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes i naveky (Heb 13:8). On nepodlieha zmenám. Čas nič neuberie z dôvodov, pre ktorý je hoden našej oslavy. Všetky dôvody, pre ktoré bol hoden chvály včera, platia i dnes. A rovnako všetky dôvody, pre ktoré je hoden našej chvály dnes, budú platiť aj zajtra. Budú platiť celú časnosť i celú večnosť. Tak prečo Ho potom nechváliť ustavične?
Dávid ďalej hovorí, že jeho oslava Boha nebude len skrytá, tichá radosť v duši, hoci aj to: V Hospodinovi sa bude chváliť moja duša (Ž 34:3). Zároveň však bude hlasná v jeho ústach: …ústami ho budem ustavične chváliť. Nestačí len v srdci plesať a radovať sa. Aj druhí majú počuť, čo pre nás učinil Hospodin, aby boli tým sami povzbudení:… pokorní to počujú a zaradujú sa. Radosť jedného sa má stať radosťou i ďalších. Preto sa s ňou máme deliť s druhými. Aby sa tak mohli radovať s radujúcimi. (Rim 12:15)
Teraz však Dávid pokračuje a hovorí to tretie o svojej oslave Boha. A síce, že jeho oslava nechce byť len osobná, ale spoločná:Oslavujte so mnou Hospodina, spoločne vyvyšujme jeho meno! Dávid od jednotného čísla prechádza k množnému číslu. Mám dôvod oslavovať Hospodina, pripojte sa ku mne. Nechcem spievať ako sólista, spievajme spoločne ako zbor, hovorí Dávid. Nech oslava jednotlivca strhne a zapáli k oslave celé spoločenstvo. Veď tu nie som len ja a môj Boh. Sme tu my a náš Boh. Dnešné individualistické kresťanstvo potrebuje nanovo objaviť tento stratený rozmer duchovného života, rozmer spoločenstva. K nemu patrí aj to, k čomu nás Dávid vyzýva: … spoločne vyvyšujme jeho meno! Len keď sme spolu, môžeme tak robiť spoločne.
Pane, Ty si slávny Boh. Pomôž nám, aby tomu zodpovedala aj naša oslava Teba!
