Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno nad každé meno, aby pri mene Ježiš pokľaklo každé koleno tých, čo sú na nebi, na zemi aj v podsvetí a aby každý jazyk vyznával na slávu Boha a Otca: Ježiš Kristus je Pán.
Filipanom 2:9-11
Ježišovo poníženie sa stalo základom pre jeho povýšenie. Syn sa ponížil, Otec Ho povýšil. Syn sa ponížil do najväčších hlbín, Otec Ho povýšil do najvyšších výšin. To je Otcova odpoveď na Synovu poslušnosť. Poníženého povýšil, toho, ktorý sa stal sluhom všetkých, urobil Pánom všetkých. Syn sa pokoril pod Otcovu autoritu, Otec Ho obdaril svojou autoritou. Zahrnul Ho tou najvyššou poctou, keď Mu dal meno nad každé meno. To znamená, že Mu udelil autoritu nad každú autoritu. Táto autorita je vyjadrená menom Pán. To je meno i titul i funkcia zároveň. Boh učinil svojho Syna Pánom celého vesmíru. Ale prečo to Boh urobil?
Ježiš bol preto Otcom povýšený, aby bol nami uctievaný. Keď je v Písme reč o sklonenom kolene a vyznávajúcom jazyku, je reč o božskej úcte. Takáto úcta v Starej zmluve však patrila jedine Bohu (Iz 54:23). Odteraz už patrí i Ježišovi. My nemôžeme urobiť Ježiša Pánom. To urobil Otec. Ale my máme vyznávať Ježiša Krista ako Pána a uznať jeho panstvo v každej oblasti nášho života. To neznamená, že odteraz uctievame Syna miesto Otca. Uctievanie Syna nenahrádza uctievanie Otca, lebo ctiť Syna znamená zároveň ctiť i Otca. Veď naše uctievanie Ježiša slúži na slávu Boha a Otca. Keď Otec povýšil Syna, potom spôsob ako osláviť Otca, je osláviť Syna. Ak máme uctievať Otca, musíme uctievať Syna, lebo kto nectí Syna, nectí Otca (Jn 5:23).
Pri mene Ježiš však nemá pokľaknúť len naše koleno, ale každé koleno. Nielen náš jazyk má vyznávať jeho panstvo, ale každý jazyk. Keď je Ježiš Pánom všetkých, patrí Mu úcta všetkých. Príde deň, keď sa tieto slová naplnia. Tí, ktorí svoje kolená nesklonili dobrovoľne, budú tak musieť urobiť nedobrovoľne. Zástupy vykúpených padnú pred Ním na kolená s jasavým chválospevom. Jeho nepriatelia padnú pred Ním so zdesením a strachom. Dovtedy však máme byť ovládaní túžbou a úsilím, aby bolo čím viac tých, ktorí pred Ježišom pokľaknú ešte v tomto živote. Urobia tak dobrovoľne, z vďačnosti a úcty k Nemu.
Pane, skláňame svoje kolená pred Tebou a chválime Ťa, lebo si toho hoden!
