Kresťanský život

5 princípov výchovy detí

Predtým než som mala svoje deti, roky som pracovala ako psychologička na táboroch a ako učiteľka na veľkej štátnej strednej škole. Na oboch týchto pozíciách som sa veľa naučila o tom, akú dôležitú úlohu vo vývoji dieťaťa má disciplína. Bez štruktúry a pravidiel by sa z letného tábora veľmi rýchlo stala kapitola z knihy Pán múch. Bez poriadku v triede by sa moji študenti nikdy nemali šancu niečo naučiť.

Počas rokov mojej práce s deťmi mi ako psychologičke, učiteľke, no najmä ako mame, pomohlo päť hlavných princípov. Aj keď nie všetky metódy fungujú na všetky deti, zistila som, že tieto princípy fungujú na rôzne typy detí, bez ohľadu na ich vek, pohlavie či povahu.

1. Učte proaktívne, nie reaktívne

Deti sa potrebujú naučiť, čo je správne, úplne rovnako ako potrebujú, aby sme ich naprávali. Biblické príbehy, udalosti dňa a chyby ponúkajú množstvo príležitostí opýtať sa v rôznych situáciách: „Čo by bolo teraz správne urobiť?“ Keď svojmu dieťaťu dovolíte, aby vám vysvetlilo, čo je v danom momente to, čo treba urobiť, pomôžete mu porozumieť veciam lepšie, ako keby to počulo iba z vašich úst.

Keď boli moje deti malé, vždy som sa ich predtým, než sme vošli do potravín, tak trochu akoby zo srandy spýtala: „Budeme sa v obchode správať ako chuligáni?“ Samozrejme, vždy zareagovali: „Nie!“ Potom som sa spýtala: „A ako sa chuligáni správajú v obchode?“ Napadlo im množstvo odpovedí, napríklad: behajú po obchode, nepočúvajú svoju mamu, vozia sa vo vozíku, žobrú o sladkosti, vykrikujú a ešte robia kopu iných hlúpostí.

Proaktívne rozobrať, čo môžeme v potravinách čakať, ešte predtým než sme do nich vošli, veľmi napomohlo poslušnosti mojich detí. Deti potrebujú, aby sme im každodenne pripomínali, ako byť priateľmi, ako sa správať na verejnosti, ako reagovať na to, keď vidia, že sa niekto správa neláskavo alebo ako sa ospravedlniť. Ak strávime celý čas tým, že budeme deťom hovoriť: „To nerob!“ bez toho, aby sme im vysvetľovali aj to, čo robiť majú, naše deti budú neustále frustrované z toho, že nevedia, ako vyzerá to správne rozhodnutie, ktoré by mali spraviť.

2. Dávajte deťom pocítiť následky, aj ich odmeňujte

Keď Boh uzavrel zmluvu so svojím izraelským národom, povedal im o požehnaniach aj o kliatbach (Deuteronómium 30). Veľmi jasne im ukázal, aké požehnanie dostanú, keď ho budú poslúchať, aj aké následky bude mať ich neposlušnosť. Keď vychovávame svoje deti, pomôže, ak to budeme robiť podobne.

Niektorí rodičia sa boja deťom dávať odmeny, lebo to považujú za niečo podobné podplácaniu. Odmeny a podplácanie sú však kategoricky rozdielne v tom, čo komunikujú. Odmeny povzbudzujú a chvália dobré správanie. Podplácanie odmeňuje a povzbudzuje nesprávne správanie. Často však vyzerajú veľmi podobne, tak si to skúsme vysvetliť na konkrétnom príklade.

18-mesačné dieťa nevie obsedieť vo vozíku počas nákupu. Podplácanie by vyzeralo asi takto: Mama s dieťaťom vojdú do obchodu. Mama sa pokúsi posadiť svoje dieťa do vozíka. Dieťa vykrikuje, hádže sa o zem, kope svoju mamu. Mama skúša znovu, no deje sa to isté. Frustrovaná sa pozrie do kabelky, kde nájde lízatko, ktoré dá svojmu dieťaťu, aby ho prinútila sadnúť si do vozíka.

Odmena by vyzerala takto: Predtým, než vystúpia z auta, sa mama pozrie dieťaťu do očí a hovorí: „Viem, že niekedy je ťažké obsedieť v nákupnom vozíku. Takže, ak to pekne zvládneš, mám pre teba malé prekvapenie. Myslíš, že to dnes dokážeš?“ Dieťa odpovie: „Áno,“ a teší sa na prekvapenie. Vojdú do obchodu, dieťa si pokojne sadne do vozíka a mama mu ukáže lízatko. Potom dieťaťu sľúbi, že ak zvládne zostať vo vozíku celý čas, môže si v polovici nákupu to lízatko zjesť.

V prvej situácii má všetku kontrolu v rukách dieťa. V princípe dostáva odmenu za krik, kopance a vzdor. V druhom prípade má situáciu pevne pod kontrolou mama a dieťa dostáva odmenu za dobré správanie. Odmeny našim deťom pomáhajú pochopiť dobrotu Božích ciest a to, že odmení naše činy (Kolosanom 3:23-24).

3. Uplatňujte pravidlá, ktoré ste zaviedli

Keď som začala učiť, niektorí z mojich žiakov boli len o päť rokov mladší, než som bola ja sama. Uvedomila som si, že na to, aby som si získala rešpekt, potrebujem uplatňovať pravidlá, ktoré som zaviedla. Museli mi veriť, že keď poviem, že niečo platí, bude to skutočne platiť a keď niečo zakážem, tak to tak naozaj myslím. To bola moja jediná šanca, ako si v triede udržať poriadok.

To isté platí aj pre naše deti. Ak svojmu dieťaťu poviete, že odídete z ihriska, ak niekoho udrie, tak to aj naozaj musíte urobiť, ak sa to stane. Ak svojmu synovi poviete, že nebude môcť ísť do kina, ak si neustelie posteľ, tak to musíte dodržať, ak vás neposlúchne. Naše deti potrebujú vedieť, že si budeme stáť za svojím slovom – aj keď je to ťažké.

Jedna vec, ktorú k tomu treba dodať: keď deťom hovoríte o následkoch, ktoré ich neposlušnosť bude mať, musia to byť veci, ktoré ste ochotní naozaj uplatniť. Ak ste veľmi chceli svoje dieťa zobrať do kina na ten film alebo zostať na ihrisku, vymyslite si nejaký následok, ktorý je v danej situácii vhodnejší.

Všetci musíme prijať, že vychovávať naše deti väčšinou pre nás nie je veľmi pohodlné. Veľmi často neposlúchajú, keď potrebujeme robiť iné veci, no namiesto toho si musíme nájsť čas na to, aby sme ich láskavo napomenuli. No ovocie vernej a konzistentnej výchovy za tú obeť, ktorú si to vyžaduje, skutočne stojí. Sľubujem.

4. Metóda vašej výchovy musí byť efektívna

Rôzne rodiny používajú na výchovu svojich detí rôzne metódy. Dokonca aj v tej istej rodine, rôzne deti potrebujú rozdielne výchovné prístupy. Bez ohľadu na metódu, ktorú použijete, z listu Hebrejom 12:11 sa dozvedáme: „Pravda, nijaká prísna výchova v tej chvíli sa nezdá radostná, ale trpká; neskôr však prináša ovocie pokoja a spravodlivosti tým, ktorých vycvičila“.

Bez ohľadu na to, akú metódu výchovy použijete, musí to byť pre vaše dieťa niečo nepríjemné. Aby som ale vysvetlila, čo tým myslím, neznamená to, že akékoľvek tresty sú v pohode a že nevadí, keď sa rodič „vyzúri“ na svojom dieťati. Výchova je niečo, čo robíte pre dobro daného dieťaťa, nie je to miesto, kam má rodič smerovať svoj hnev. Ak sa hneváte alebo ste frustrovaní, mali by ste počkať, kým sa ukľudníte predtým, než začnete svoje dieťa naprávať.

V našej rodine začína prvá fáza trestu prísnym napomenutím a pripomenutím následkov daného správania. Dieťa odstránime z krízovej situácie, znížime sa na jeho úroveň a jasne mu povieme, že to, ako sa správa nie je správne. Ak nezvládne zareagovať na naše varovanie, väčšinou mu na pár minút zakážeme hrať sa, v závislosti od veku. Ak odmietne pokojne sedieť počas času, keď sa nesmie hrať alebo po uplynutí tohto času ďalej neposlúcha, nasleduje bitka.

Ako deti rastú, tieto metódy prestávajú byť efektívne a potrebujeme situáciu prehodnotiť. Zákaz určitých aktivít, finančný trest (keď niečo zničili) alebo povinnosti navyše sú lepšími trestami pre staršie deti. Čokoľvek robíte, musí to byť pre to dané dieťa efektívne.

Realita rodičovstva je veľmi ťažká. Milujem, keď sú moje deti šťastné a je veľmi bolestivé, keď im spôsobujem bolesť. No prísľub z Hebrejom 12:11 upokojuje náš strach. Pre tých, ktorých vycvičila prísna výchova, príde žatva ovocia pokoja a spravodlivosti. Keď naše deti milujeme tak veľmi, že sme ochotní ich vychovávať, prinášame im požehnanie.

5. Prichyťte ich pri poslušnosti

Zistila som, že veľmi silnou metódou výchovy je povzbudzovanie. Často v zbore učím štvorročné deti. Najrýchlejší spôsob, ako dosiahnuť, aby všetci sedeli potichu je povedať: „Pozrite sa! Veľmi sa mi páči, ako Sára potichu sedí a je pripravená počúvať biblický príbeh!“ Ako švihnutím čarovného prútika zrazu všetkých 15 detí sedí a sú pripravené počúvať biblický príbeh.

Chvála je veľmi mocný nástroj a požehnanie pre deti. Pomáha im uvedomiť si, čo je správne a komunikuje im to aj fakt, že vám na nich záleží. Každý z nás by sa potešil, keby náš šéf videl dobré veci, ktoré robíme a pochválil nás namiesto toho, aby len naprával naše chyby. Rovnakým spôsobom aj naše deti potrebujú, aby sme si všímali aj ich dobré správanie, s úplne rovnakou pozornosťou, s akou naprávame ich neposlušnosť.

Takýto typ povzbudzovania je výnimočne dôležitý pre deti, ktoré majú problém so správaním alebo deti, ktoré prechádzajú výrazným obdobím neposlušnosti. Ich ušká zareagujú aj na najmenší náznak pochvaly. Nachytajte ich ako robia niečo – hocičo – dobré. Tak často, ako to len dokážete.

Najdôležitejší princíp

Tieto výchovné princípy pomohli môjmu manželovi aj mne, no majú isté obmedzenia. Iba Boh dokáže zmeniť srdcia našich detí. Ani tá najmúdrejšia výchova na svete nedokáže zachrániť, či zmeniť naše deti. To dokáže len Ježiš.

Pri našej snahe hľadať tie najmúdrejšie výchovné techniky, tá najdôležitejšia vec, ktorú potrebujeme robiť, je tráviť čas čítaním Slova a modlitbou, v ktorej budeme Boha prosiť, aby nás viedol. On načúva, rozumie a sľubuje, že nám bude verne dávať všetku múdrosť, ktorú potrebujeme (Jakubov 1:5). Hľadajme ho teda a prosme ho, aby pracoval v srdciach našich detí.

Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. https://www.thegospelcoalition.org/article/5-principles-disciplining-children/

Melissa Kruger

Melissa Kruger

je manželkou, matkou, vyhľadávanou rečníčkou a spisovateľkou. V Spoločenstve evanjelia (USA) riadi sekciu služby ženám.

Melissa Kruger tiež napísal