Ako môže byť pre nás dobré, že sa vzdávame svojich najlepších ľudí?
Presne túto otázku si kladú mnohé zbory, keď sa stretnú s myšlienkou zakladania zborov. Rozumiem otázke a obavám, ale chcem spochybniť základné myslenie, ktoré za nimi stojí.
Posielajte tých najlepších
Mentalita „nemôžeme poslať preč svojich najlepších ľudí“ sa podobá skôr na bejzbalového generálneho manažéra, ktorý nechce vymeniť svojich najlepších hráčov, než na novozmluvný model služby. Pavol a Barnabáš boli vyslaní z cirkvi v Antiochii (Sk 13:1-3); a keď išlo o našu záchranu, Otec pre nás poslal to najlepšie z neba (Jn 17:18).
Zbory, ktoré nie sú na misii, budú chudokrvné vo svojom učeníctve a budú postrádať zdravý rast. Nielenže sme posvätení pre misiu; sme posvätení skrze ňu.
Ako teda zakladanie zborov požehnáva vysielajúci zbor? Tu je šesť spôsobov.
1. Udržuje zameranie ľudí na Veľké poverenie.
Konzumerizmus je v Amerike (a v mnohých iných častiach sveta) veľkým problémom. Keď však táto realita prenikne do zboru, problém je obrovský. Zameranie sa na zakladanie zborov pomáha bojovať proti konzumizmu v zbore.
Tým, že sa zapájate do zakladania zborov, pripomínate ľuďom, že skutočné členstvo v cirkvi nie je ako návšteva kina. Je to skôr ako vstup do armády. Zbor nie je miesto, kde sa dá „jesť popcorn“, zatiaľ čo pastor káže. Je to skôr miesto, kde sa zhromažďujeme, aby sme uctievali Boha a boli spoločne vyslaní na misiu. Keď sa zbory prestanú zameriavať na Veľké poverenie, prichádza smrť. Cirkev, ktorá nevysiela, končí.
2. Spôsobuje, že ľudia žijú ako občania neba.
Zakladanie zborov spôsobuje, že ľudia podstupujú veľa „evanjeliových rozlúčok“ – sú to bolestné rozlúčky, ktoré sú vedené evanjeliovými cieľmi.
To je ťažké. Nechceme stratiť svojich najlepších ľudí. Bolí to. Ale robíme to kvôli tomu, čo je v stávke, a pretože Kristus je toho hoden. Ako kresťania vieme, že nás čakajú miliardy rokov, ktoré spolu strávime v sláve, takže rozlúčka na niekoľko desaťročí teraz stojí za to. Je to súčasť toho, ako vyzerá život vo svetle nášho nebeského občianstva (Flp 3:20). Neexistuje bolesť, ktorú teraz trpíme v službe Kristovi a ktorá by nestála za to, keď ho uvidíme tvárou v tvár.
3. Nastavuje vysokú latku pre učeníctvo.
Učeníctvo sa nesmie zredukovať na obyčajné odovzdávanie informácií (akokoľvek je to dôležité). Skôr ide o to, že učíme ľudí pravdám Božieho Slova, aby mohli byť zmenení a žiť na misii ako Boží ľud. Ľudí musíme učeníkovať s ohľadom na misiu. Zakladanie zborov zdôrazňuje misiu ako súčasť procesu učeníctva.
4. Podporuje kultúru štedrosti a jednoty.
Keď má zbor v centre pozornosti evanjelium a misiu, potom (všeobecne povedané) mnohé drobné hádky nebudú takým veľkým problémom, pretože sa sústredíte na to, čo je ústredné. Jednota sa pestuje tam, kde sú ľudia zameraní na hlavné veci.
Zakladanie zborov tiež podporuje štedrosť. V našom zbore 74-ročný majiteľ firmy pravidelne prispieva na misiu, vrátane priamych darov pre jedného z našich mladých zakladateľov zborov vo Francúzsku. Vždy sa poteším, keď vidím, ako títo dvaja navzájom komunikujú vždy, keď náš zakladateľ zboru navštívi zbor. Je to krásny obraz štedrosti a evanjeliového partnerstva naprieč generáciami.
5. Núti ľudí premýšľať o kontextualizácii.
Keď zbory vysielajú ľudí zakladať zbory v rôznych častiach sveta, títo zakladatelia zborov sa vracajú s rôznymi bláznivými – a smutnými – príbehmi o modlárstve národov. Teraz môže byť ľahké sedieť a súdiť takýchto ľudí, kým si neuvedomíme, že aj my sme národ a máme rôzne vlastné modly (často sme k nim len slepí).
Pozitívnou stránkou toho, že sme vystavení modlárstvu iných, však je, že to môže ľudí vo vysielajúcej cirkvi prinútiť pýtať sa: Aké sú moje modly? A čo moji susedia? V čo dúfajú oni? Tým, že sme v cirkevnej kultúre, ktorá neustále premýšľa o tom, ako uplatňovať evanjelium „medzi národmi“, budeme nevyhnutne uvažovať o tom, ako uplatňovať to isté evanjelium „medzi našimi susedmi“.
6. Zdôrazňuje modlitbu.
Vyslanie tímu na zakladanie zborov môže intenzívne zamerať modlitebný život zboru, pretože zvyšuje pocit zúfalstva každého z nás. Je bežné počuť tímy zakladateľov zborov ako hovoria, že keď sa vydali založiť zbor, ich modlitebný život sa otvoril ako nikdy predtým (niečo, čo sa stalo aj Timovi Kellerovi, keď sa rozhodol založiť zbor Redeemer).
Oživenie modlitebného života však nezažíva len zakladajúci tím, ale zvyčajne aj vysielajúci zbor. Vždy keď prichádzajú správy o zakladaní zborov, sa zbor modlí. Keď pastori vedú spoločné modlitby, zbor sa modlí za toto nové dielo.
A je úžasné byť svedkom toho, ako modlitba za pokrok evanjelia na celom svete podnecuje ďalšie modlitby medzi Božím ľudom. Takže chcete, aby sa váš zbor modlil? Začnite sa vážne zaoberať zakladaním zborov.
Nesmierne požehnanie
Zakladanie zborov nesmierne požehná váš zbor. Bude to nákladné? Áno. Budú evanjeliové rozlúčky ťažké? Určite. Budú to výzvy? Určite. Je to „zaručený recept na rast cirkvi“? Nie. Ale potrebujeme rozptýliť spoločenstvá svetla medzi temnotu sveta. Tak sa do toho dajme.
A keď sa púšťame do zakladania zborov, nech nezabúdame, že Boh si ich použije aj na posvätenie a požehnanie vysielajúceho zboru.
