Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Raz prehovoril Boh, dvoje som z toho vyrozumel: Bohu patrí moc, u teba, Pane, je milosť, lebo ty odplácaš každému podľa jeho skutkov.
Žalm 62:12–13
Prečo nemáme dúfať v človeka a spoliehať sa na neho? Nielen pre to, čo platí o ľuďoch: Ľudskí synovia sú ako dych, ľudia sú len klam. Na váhach sú všetci spolu ľahší ako dych (v. 10). Ale najmä pre to, čo platí o Bohu: Bohu patrí moc, u teba, Pane, je milosť… Inak povedané: Boh je mocný a Boh je milostivý.
Bohu patrí moc… Naozaj? Niekedy pri pohľade na dianie vo svete sa zdá, že moc patrí mocným tohto sveta. A že Boh sa neraz len bezmocne prizerá tomu, čo sa deje. Odkiaľ teda Dávid berie istotu, že opak je pravdou? Že Bohu patrí moc? Lebo to povedal Boh: Raz prehovoril Boh… Všetko, čo o Bohu vieme, vieme len vďaka tomu, že Onprehovoril. Že sa dal poznať skrze svoje slovo. A viera sa opiera o Božie sebazjavenie. Verí všetkému, čo Boh povedal a čo o sebe zjavil.
Aké potešujúce je vedieť, že nie mocným tohto sveta, ale Bohu patrí moc! On svoju moc dokáže dvoma smermi. Voči tým, ktorí popierajú jeho moc. Raz zistia, ako veľmi sa mýlili! Lebo na vlastnej koži pocítia, že Boh zadosťučiní svojej spravodlivosti: … lebo ty odplatíš každému podľa jeho skutku (Rim 2:6). Boh dokáže svoju moc aj voči tým, ktorí očakávajú na jeho pomoc, aby ich spasil, zachránil, pomohol. A On sa dokáže ako mocný voči jedným aj voči druhým.
… u teba, Pane, je milosť… Moc môže naháňať strach. Ale moc v kombinácii s milosťou napĺňa potešením. A to je kombinácia, akú nikde inde nenájdeme, jedine u Boha a v Bohu. Milosť (hesed, hebr.) je Božia verná, stála a nemenná láska k jeho ľudu. Je to jeho postoj ľútosti, milosrdenstva a zľutovania voči tým, ktorí Mu patria. Keďže Bohu patrí moc, On je mocný, aby splnil všetko to, čo sľúbil. Keďže u Neho je milosť, On je verný, takže splní to, čo sľúbil. Ako dobre!
Pane, ďakujeme, že si nielen mocný, ale aj milostivý!
