Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Tieto slová, ktoré ti dnes prikazujem, budeš mať na srdci. Budeš ich vštepovať svojim synom a budeš o nich hovoriť, či budeš sedieť vo svojom dome, či pôjdeš po ceste, či budeš líhať alebo vstávať. Priviažeš si ich na ruku ako znamenie a budeš ich mať ako pripomienku na čele medzi očami. Napíšeš ich na veraje svojho domu a na svoje brány.
Deuteronómium 6:6 – 9
Mojžiš už skôr oznámil Izraelu: Pre vás sa Hospodin rozhneval na mňa a prisahal, že neprejdem cez Jordán a nevojdem do dobrej krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, do vlastníctva (Dt 4:21). Preto ak doteraz on učil Izrael Božím prikázaniam (Dt 6:1), tak odteraz to majú robiť otcovia (rodičia) v Kanaáne: A budeš im dôrazne učiť svojich synov a budeš o nich hovoriť… (5M 6:7a).
To znamená, že rodina je tým priestorom, pôdou, kde sa má odohrávať duchovná výchova. Nie náhodou je hodnota rodiny a rodinného života najviac zdôrazňovaná v židovstve. Keď v novozmluvnej dobe Rimania zničili jeruzalemský chrám, centrum náboženského života Izraela, a židovský národ bol rozptýlený do celého sveta, židovstvo prežilo práve vďaka svojmu dôrazu na rodinu, v ktorej sa zachovávali a odovzdávali náboženské hodnoty a tradície. Mnohí kresťania však prenechávajú duchovnú výchovu svojich detí cirkvi. Tá sa však nesmie stať náhradou za rodinu. Učitelia nedeľnej besiedky nemôžu zastúpiť, ale len doplniť rodičov. Lebo čo sa doma zanedbá, to zbor, ani besiedka nezachráni.
Výchova však nezačína deťmi, ale rodičmi. Preto Mojžiš ukazuje, aké miesto má mať Božie slovo v živote rodičov. Má byť v ich vnútri, napísané na srdci. A čo je v srdci, má potom ovládať ich život aj navonok, viditeľne. Slovo má kontrolovať aktivitu rúk, preto, obrazne povedané, má byť priviazané na ruke. Má kontrolovať našu životnú perspektívu, na čo sú zahľadené naše oči. Preto má mať miesto, obrazne povedané, na čele medzi očami. A nielen to. Napíšeš ich na veraje svojho domu na svedectvo, že tam býva rodina, ktorá stojí pod autoritou Božieho slova.
Ako má potom vyzerať proces odovzdávania Božích prikázaní deťom? Má mať formálnu i neformálnu podobu. Napr. prostredníctvom domácich pobožností. … budeš o nich hovoriť, či budeš sedieť vo svojom dome… Ale zároveň máme využívať aj bežné, denné okolnosti života na neformálne svedectvo o Bohu, či pôjdeš po ceste, či budeš líhať alebo vstávať. Boh má byť predmetom našich rozhovorov. Preto sa musíme naučiť prirodzene hovoriť o Bohu s našimi deťmi. A zároveň zrkadliť Boha pred nimi. Lebo deti sa viac učia očami ako ušami. Viac tým, čo vidia na rodičoch ako tým, čo od nich počujú. Výchovou je tak vlastný život ich rodičov. Všetko, čo hovoria i robia. Alebo i nerobia. Aké zodpovedné!
Pane, odpusť nám, že sme v tomto zostali našim deťom veľa dlžní!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
