Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
Nato Ježiš začal rozprávať: Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a dostal sa do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel touto cestou kňaz, ktorý ho síce videl, no obišiel ho. Takisto aj levita; keď prišiel na to miesto a uvidel ho, obišiel ho.
Lukáš 10: 25 – 32
Ozbíjaný, doráňaný polomŕtvy muž leží na ceste. Predstavte si, že tým mužom ste vy. Koho by ste si priali, aby šiel okolo? Bol by to váš kňaz, farár, kazateľ, alebo niektorý iný cirkevník? Alebo by ste si radšej priali niekoho iného? A keby tým zraneným bol váš sused alebo kolega z práce? Prial by si, aby ste okolo šli práve vy? Alebo radšej ktokoľvek iný, len nie vy?
Šokujúce na tomto príbehu je to, že práve tí, od ktorých by sa najviac čakalo, najviac zlyhali. Aj od kňaza, vysväteného, ordinovaného Božieho služobníka, aj od levitu, laického pomocníka v chráme, by sa čakalo, že to budú práve oni, ktorí sa v tejto situácii dokážu. Obaja sa vracajú z Jeruzalema do Jericha, teda z chrámu domov. Vracajú sa z výkonu svojej služby, z bohoslužieb. Ale keď uvidia zraneného muža, ukáže sa, že obaja boli v chráme úplne zbytočne. Lebo to, či sme boli na bohoslužbách zbytočne alebo nie, sa neukáže v chráme, ale na ceste domov. Nie v cirkevnom či sakrálnom prostredí, ale v civilnom, svetskom prostredí. Lebo tam na nás čakajú zranení ľudia. Zranení telesne, duševne, psychicky, morálne. O kňazovi aj levitovi však čítame: … uvidel ho, no obišiel ho.
Prečo ho obišiel kňaz? Možno si povedal: Za mnou ide levita, ten mu pomôže. Prečo ho obišiel levita? Možno si povedal: Predo mnou šiel kňaz. Keď mu on nepomohol, prečo by som mal ja? Alebo si obaja povedali: My sme si už svoje odslúžili v chráme. Nech sa teraz o neho postarajú iní. Niekedy sa aj služba Bohu v chráme môže stať náhradou za službu núdznym ľuďom na ulici.
Ale služba Bohu bez služby blížnym je duchovná schizofrénia, ktorou trpia mnohí veriaci. Kto sa tu vyhne zraneným, núdznym, ten sa nevyhne Ježišovmu obvineniu na poslednom súde: Bol som hladný a nedali ste mi jesť, bol som smädný a nedali ste mi piť, prišiel som ako cudzinec a neprichýlili ste ma, bol som nahý a nepriodeli ste ma, bol som chorý a vo väzení a nenavštívili ste ma (Mt 25:42-45). Kňaz a levita to tiež neurobili. A čo my?
Pane, len Ty vieš, koľkých zranených sme už v živote obišli! Odpusť nám!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
