Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Boli tvoji a dal si ich mne a oni zachovali tvoje slovo.
Ján 17:6
Ježiš hovorí o svojich učeníkoch ako o tých, ktorých Mu Otec dal zo sveta. Skôr, než sme sa stali kresťanmi, platilo o nás to isté a síce, že sme boli zo sveta. Svet je v Biblii duchovné a morálne označenie vzbúreného ľudstva, ktoré žije bez Boha a v opozícii voči Bohu.
Keď sa niekto stane kresťanom a príde do spoločenstva Božieho ľudu, tak povieme, že prišiel zo sveta. Ale kde sú hranice sveta? Sú viditeľné či neviditeľné? Končia tam, kde začínajú hranice viditeľnej cirkvi? Ak sa niekto narodil veriacim rodičom a od detstva chodil do zhromaždenia, bol vôbec vo svete či nie? Až do chvíle, kým sa niekto neobráti a nenarodí z Boha, patrí do sveta a je vo svete, aj keby pritom chodil do zhromaždenia. Preto aj o Ježišových učeníkoch pôvodne platilo, že boli zo sveta. Hoci pritom skoro všetci boli zbožní Židia. Ale zbožný človek rovnako patrí na stranu protibožského sveta ako bezbožný človek. Až kým sa z neho nestane Boží človek.
Ježiš však o svojich učeníkoch hovorí, že už nie sú zo sveta (v.14). V ich živote nastala bytostná zmena, zmena duchovnej totožnosti, ku ktorej dochádza v prípade každého, kto sa stane kresťanom. Predtým o nás platilo, že ťažisko nášho života ležalo v tomto svete. Náš život bol určovaný týmto svetom. Myslenie sveta bolo i naším myslením. Hodnoty sveta boli i našimi hodnotami. Životný štýl sveta bol i naším životným štýlom.
Teraz však ťažisko nášho života leží mimo tohto sveta. Leží v Bohu, z ktorého sme sa narodili. Jeho myslenie sa stáva naším myslením, jeho hodnoty sa stávajú našimi hodnotami. Jeho záujmy sa stávajú našimi záujmami. Nebyť zo sveta znamená celé ťažisko svojho života preniesť z tohto sveta do Božieho sveta. Naša nová totožnosť je tak daná naším novým pôvodom. Narodili sme sa z Boha a pre Boha.
Pane, pomôž nám žiť ako ľuďom, ktorí už viac nie sú zo sveta!
