Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Nepokradneš!
Exodus 20:14
Možno sme sa doteraz v ôsmom prikázaní ešte nenašli. Nedopustili sme sa ani pasívnej, ani aktívnej formy krádeže. Voči štátu aj voči zamestnávateľovi si poctivo plníme svoje povinnosti. Ale robíme tak aj voči Bohu? Lebo okrádať môžeme nielen ľudí, ale aj Boha. Boh v dobe proroka Malachiáša na adresu Židov hovorí: Smie človek okrádať Boha? Vy ma okrádate (Mal 3:8). Vtedy to okrádanie Boha malo veľmi konkrétnu podobu: Pýtate sa: O čo ťa okrádame? O desiatky a pozdvihované obetné dary. Preto vás stíha kliatba, lebo ma okrádate, celý tento národ. Prinášajte celé desiatky… (Mal 3:9-10). Národ okrádal Boha tým, že Bohu nedával, čo Mu podľa Mojžišovho zákona patrilo. Ale čo patrí Bohu? Ježiš hovorí: Čo je cisárovo, dajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu (Mk 12:17).
Ale čo je Božie? V prípade cisára je to jasné. Cisárovo je to, čo nesie jeho obraz. Sú to peniaze, dane. Ale čo nesie Boží obraz? Človek. Ja, ty, my nesieme na sebe obraz Boha, lebo sme boli stvorení na jeho obraz. Preto môj život nepatrí mne, ale Bohu. Ak Bohu nedám, čo je jeho, okrádam Ho. Privlastňujem si niečo, čo mi nepatrí. Hovorím o niečom ako o svojom, ale nie je to moje, ale Božie. Hovorím o niečom, že to patrí mne, ale v skutočnosti to patrí Bohu. Dať Bohu, čo je Božie znamená dať Mu seba so všetkým, čo som a čo mám.
Ale ak mám vlastnícky vzťah k svojmu životu s tým, že môj život, môj majetok, môj čas, moja rodina patrí mne, tak okrádam Boha o to, čo je jeho. Na medziľudskej rovine síce platí, že toto je moje a toto zas tvoje. Ale na rovine medzi nami a Bohom to už neplatí. Tam nič nie je moje a všetko je Božie. Potom otázka neznie tak, koľko mám zo svojho dať Bohu. Ale znie, koľko si môžem z toho Božieho nechať pre seba.
Ak kradnúť neznamená len vziať, čo mi nepatrí, ale aj nedať druhému, čo mu patrí, tak aj v prípade tohto prikázania stojíme ako ľudia pristihnutí pri čine. Ježiš aj tu ruší povrchnú hranicu medzi čestnými, poctivými a nečestnými, nepoctivými. Medzi tými, ktorí zachovávajú ôsme prikázanie a tými, ktorí ho nezachovávajú. Veď už len tým, keď si privlastníme slávu, ktorá patrí Bohu, dopúšťame sa najväčšej krádeže. Svätokrádeže. A to je viac ako vážne.
Pane, aj v prípade tohto prikázanie prosíme: Zmiluj sa nad nami a odpusť nám!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
