Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Keď nastala polnoc, Hospodin usmrtil všetkých prvorodených v Egypte, od faraónovho prvorodeného syna, ktorý mal sedieť na jeho tróne, až po prvorodeného zajatca, ktorý bol v žalári, ako aj všetko prvorodené z dobytka. V tú noc vstal faraón a všetci Egypťania, lebo v Egypte nastal veľký nárek; nebol totiž dom, v ktorom by nebol mŕtvy. Faraón ešte v noci zavolal Mojžiša a Árona a povedal im: Vstaňte! Odíďte spomedzi môjho ľudu, vy aj Izraeliti! Choďte slúžiť Hospodinovi podľa svojej žiadosti! Vezmite si svoje ovce a dobytok, ako ste žiadali, a choďte! Vyproste požehnanie aj pre mňa! Aj Egypťania naliehali na ľud, aby čím skôr odišiel z krajiny, lebo hovorili: Všetci pomrieme.
Exodus 12:29 – 33
V Egypte nastal veľký nárek; nebol totiž dom, v ktorom by nebol mŕtvy. Teraz sa plní slovo, ktoré Hospodin skrze Mojžiša oznámil faraónovi: Po celom Egypte sa bude ozývať veľký nárek, akého dosiaľ nebolo a ani nebude (Ex 11:6). Stalo sa len to, čo bolo Bohom predpovedané. Lebo Boh nie je ako človek. Nevyhráža sa trestom, ktorý by potom neuskutočnil. Svoje hrozby myslí smrteľne vážne. Splní, čo povedal: O polnoci prejdem Egyptom. V Egypte zomrú všetci prvorodení… (Ex 11:4-5). A tak sa aj stalo: Keď nastala polnoc, Hospodin usmrtil všetkých prvorodených v Egypte. Všetkých, okrem prvorodených Izraela.
A predsa platí, že nebol dom, v ktorom by nebol mŕtvy. Mŕtvy bol v tú noc v každom dome a v každej rodine. Rozdiel bol však v tom, že niekde to bol mŕtvy syn, inde to bol mŕtvy baránok. Veľká noc v Egypte totiž zvestuje, že niet spásy bez súdu. Ten súd prebehol v každej rodine, aj v egyptskej, aj v izraelskej. Výsledkom súdu v egyptskej rodine bol však mŕtvy syn, zatiaľ čo výsledkom súdu v izraelskej rodine bol mŕtvy baránok. Lebo spása nespočíva v tom, že Boh ušetrí hriešnika svojho súdu. Spása spočíva v tom, že súd miesto hriešnika nesie niekto iný. V Egypte to bol veľkonočný baránok, ktorý v každej izraelskej rodine zomrel ako náhrada za prvorodeného syna. Na Golgote to bol Baránok Boží, Boží Syn, ktorý niesol Boží súd za náš hriech na sebe.
Keď Boh vykoná svoj súd nad Egyptom, udalosti naberú rýchly spád: Faraón ešte v noci zavolal Mojžiša a Árona a povedal im: Vstaňte! Odíďte… Choďte slúžiť Hospodinovi podľa svojej žiadosti! Nielen faraón, ale aj Egypťania naliehali na ľud, aby čím skôr odišiel z krajiny. Čo sa to vlastne deje? Plní sa stáročný sľub, ktorý dal Boh Abrahámovi: … tvoji potomci budú prišelcami v cudzej krajine, zotročia ich … No ja budem súdiť aj národ, ktorému budú otročiť. Potom vyjdú… (Gn 15:13-14). A tak sa aj stalo. Božie sľuby totiž na rozdiel od liekov nemajú expiračnú dobu. Nikdy im neuplynie doba platnosti. O tom sa presvedčil Izrael v Egypte. O tom sa raz presvedčíme aj my sami.
Pane, ďakujeme, že čas nič neuberá, ani neuberie na platnosti tvojich sľubov!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
