Priletel ku mne jeden zo serafov, v ruke mal žeravý uhlík, ktorý vzal kliešťami z oltára. Dotkol sa mi perí a povedal: Hľa, toto sa dotklo tvojich perí, zmizla tvoja vina a tvoj hriech je odstránený.Potom som počul hlas Pána, ktorý povedal: Koho mám poslať, kto ta pôjde? Povedal som: Hľa, tu som, pošli mňa!
Izaiáš 6:7-8
Anjel zvestuje Izaiášovi odpustenie. V jeho ušiach to muselo znieť ako rajská hudba. Čo viac si môže priať ten, kto v zdesení volá: Beda mi, som stratený?! Uistením o odpustení by mohlo Izaiášovo videnie skončiť. Ale ono pokračuje Izaiášovým povolaním do služby vo forme otázky: Koho mám poslať, kto ta pôjde? Izaiáš tak spoznáva, že Božia milosť nielen obdarúva, ale i zaväzuje.
Obdarúva odpustením, spásou a zaväzuje k službe. Niekto Bohu prináša iba svoje hriechy, aby mu boli odpustené. Ale už Mu neprináša i svoj život, aby ho použil. Ale očistený život patrí Bohu. Veď Boh nechce len naše hriechy očistiť. On chce i náš očistený život použiť. Otázka: Koho mám poslať, kto ta pôjde? nie je adresovaná len Izaiášovi, ale i nám. V jeho prípade ide o špecifické povolanie do prorockej služby. V našom prípade ide o to byť Bohu k dispozícii, nech už nás poverí akoukoľvek službou.
Izaiášova odpoveď je jednoznačná: Hľa, tu som, pošli mňa! My sme možno svoju odpoveď zostali Bohu ešte dlžní. Ak áno, v tom prípade dlhujeme Bohu svoju vďačnosť. Lebo služba nie je ničím iným ako prejavom vďačnosti za milosť odpustenia. Službou nerobíme Bohu milosť. Službou len odpovedáme na Božiu milosť.
Dôležité je však poradie. Otázka: Koho mám poslať, kto ta pôjde?, zaznieva až potom, čo Izaiáš stál predesený v prítomnosti Božej svätosti a premožený v prítomnosti Božej milosti. Len ten, kto najprv volal: Beda mi!, a kto počul: …tvoj hriech je odstránený, môže odpovedať: Hľa, tu som, pošli mňa! Svedčiť o očisťujúcej moci Kristovej obeti môže len ten, kto má s ňou osobnú skúsenosť. Kto denne prežíva závislosť na Božom odpustení.
Pane, nechceme Ti zostať dlžní našu vďačnosť. Použi si i nás!
