Ako Kristovi nasledovníci sme povolaní napodobňovať ho v spôsobe, akým žijeme (Mk 8:34; 1Kor 11:1). O tomto príkaze zvyčajne premýšľame v súvislosti s tým, ako konáme, hovoríme a myslíme. Ale čo spôsob, akým čítame Bibliu?
Ak je Ježiš Kristus najplnším zjavením Boha, dáva zmysel, že práve on bude osobou, u ktorej hľadáme návod, ako čítať Bibliu. Nielenže by sme mali mať rovnaký pohľad na Bibliu ako Ježiš, ale mali by sme ju čítať tak, ako ju čítal on.
Ako teda Ježiš čítal Bibliu? Čítal ju ako prostriedok na naplnenie dvoch najväčších prikázaní a ako príbeh, ktorý ukazuje na neho.
Naplnenie dvoch najväčších prikázaní
V 22. kapitole Matúšovho evanjelia sa istý znalec zákona patriaci k farizejom pýta Ježiša, ktoré je najväčšie prikázanie v zákone. Ježiš odpovedá:
Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou. To je veľké a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. (Mt 22:37-39)
Namiesto toho, aby Ježiš uviedol len jedno prikázanie, uvádza dve – obe citácie zo Starej zmluvy. Prvým je Deuteronómium 6:5, ktoré bolo súčasťou Šemy, ústredného vyznania židovskej zbožnosti v prvom storočí. Druhým je Levitikus 19:18, ktorý vyzýva Izrael, aby svoje vzájomné vzťahy riadil láskou. Všimnite si však, čo Ježiš hovorí ďalej: „Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci“ (Mt 22:40).
Ježiš rozširuje rozsah otázky z najväčšieho prikázania v zákone na celú Starú zmluvu. Sloveso preložené ako „spočíva“ má význam „visí“. Tak ako dvere visia na pántoch, čo im umožňuje pohybovať sa tam a späť a plniť svoj účel, tak aj tieto dve prikázania sú pántmi, na ktorých sa pohybuje celá Stará zmluva, aby splnils svoj účel – umožniť Božiemu ľudu milovať Boha celým svojím životom a milovať svojho blížneho ako seba samého.
Zamyslime sa nad tým, čo Ježiš hovorí. Všetko v Biblii je dané preto, aby sme mohli milovať Boha a nášho blížneho. Nezáleží na tom, či čítate Levitikus, Náreky alebo Lukáša. Je jedno, či čítate Jozuu, Sudcov, Jóba, Jeremiáša alebo Jána. Nezáleží na tom, či čítate Kroniky, list Korinťanom alebo Kolosanom. Každý úryvok v každej knihe je daný Bohom, aby sme rástli v láske k nemu a k druhým. Takto čítal Bibliu aj Ježiš.
Príbeh, ktorý ukazuje na neho
Pre Ježiša nebolo Písmo len zbierkou zákonov, príbehov, prísloví a žalmov. Čítal Bibliu ako ucelené rozprávanie o tom, kto je Boh, kto sme my ako ľudské bytosti a aké sú Božie zámery so svetom. A vyslovil ohromujúce tvrdenie, že to všetko nejakým spôsobom poukazuje na neho samého. Hoci to vidíme naprieč všetkých evanjelií, Levitikus 24 je pravdepodobne najjasnejším príkladom. To, ako Ježiš čítal Písmo, bolo pre Lukáša tak dôležité, že rozpráva dva príbehy po zmŕtvychvstaní, aby to zdôraznil.
Prvý príbeh sa nachádza na konci Ježišovho zjavenia dvom učeníkom na ceste do Emauz. Títo učeníci, ktorí Ježiša nespoznávajú, mu vysvetľujú udalosti uplynulého týždňa, ktoré vyvrcholili Ježišovým ukrižovaním, a aké boli ich očakávania od neho. Ich nádeje, že Ježiš bude Ten, ktorý vykúpi Izrael, boli zmarené (Lk 24:21). Napriek tomu však vysvetľujú, že jeho hrob bol teraz prázdny (Lk 24:22-24). Ježišova odpoveď im musela spôsobiť šok: Karhá ich, že si neuvedomujú, že celé Písmo ukazuje na neho.
Keby to bolo všetko, čo Lukáš k tejto téme povedal, mali by sme dostatok materiálu na diskusiu. Lukáš sa však k tomu druhýkrát vracia neskôr v kapitole. Tentoraz je Ježišovým publikom celé zhromaždenie učeníkov. Ukazuje svojim nasledovníkom, že on je vzkriesený Kristus, a potom rozprávanie pokračuje:
Potom im hovoril: „Toto sú moje slová, ktoré som vám povedal, kým som bol ešte s vami: Musí sa vyplniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, Prorokoch a Žalmoch.“ Vtedy im otvoril myseľ, aby chápali Písma, a povedal im: „Tak je napísané, že Kristus bude trpieť, tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami. (Lk 24:44-48)
Správny spôsob čítania Písma je čítať ho ako ako príbeh, ktorý poukazuje na to, kto je Ježiš, čo urobil pre svoj ľud, a zvestovanie tejto dobrej správy až po končiny zeme. Nehovorí, že len určité časti Starej zmluvy poukazujú na neho; hovorí, že všetko nejakým spôsobom na neho poukazuje. V časoch Rímskej ríše sa hovorilo, že všetky cesty vedú do Ríma, a podobným spôsobom môžeme tvrdiť, že celé Písmo vedie ku Kristovi.
Niektoré starozmluvné pasáže sa nachádzajú na diaľniciach, ktoré vedú priamo ku krížu, napríklad Izaiáš 53. Iné pasáže sa nachádzajú ďalej v krajine a môžu si vyžadovať, aby ste cestovali po poľnej ceste, po okresnej ceste, po rýchlostnej ceste a nakoniec po diaľnici, ktorá vás dovedie ku Kristovi.
Ak naozaj veríme, tak ako Ježiš, že „Človek bude žiť nielen z chleba, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst“ (Mt 4:4; Dt 8:3), potom záleží na tom, ako Bibliu čítame. Mali by sme čítať Bibliu tak, ako ju čítal Ježiš: ako prostriedok na naplnenie dvoch veľkých prikázaní milovať Boha celou svojou bytosťou a milovať svojho blížneho ako seba samého a ako príbeh, ktorý ukazuje na Krista.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
