Minulý rok na jar zaujal množstvo ľudí príbeh Heleny Kirschner o jej detranzícii. Helena detailne vysvetľovala, čo ju nalákalo podstúpiť tranzíciu pohlavia – a ako sa z tohto miest dostala späť. Cítila množstvo neistôt ohľadom svojho tela a trápila ju porucha prijímania potravy. Odcudzila sa od svojej rodiny a priateľov. Niekoľko klikov na Googli jej otvorilo cestu k online komunite, ktorá bola pripravená prívitať a prijať ju. Nakoniec zistila, že otázky ohľadom jej pohlavia jej online sociálny status ešte zlepšili. Zmenila svoj štýl obliekania, začala si obväzovať hrudník a keď dosiahla 18 rokov, začala brať silné dávky testosterónu.
Počas celého tohto obdobia počúvala od sociálnych pracovníkov, psychológov a priateľov stále ten istý refrén a to, že tranzícia pohlavia nakoniec spôsobí, že jej depresia zmizne. Helena teraz píše o tom, že skutočným výsledokom bola „ešte väčšia neschopnosť pochopiť, čo vlastne viedlo k jej smútku, strachu a zármutku.“
Koľké z našich detí vyjadrili podobné neistoty a trápenia, aké mala aj Helena? A teraz si predstavte, že keď vaše dieťa tieto veci cítilo, niekto mu sľúbil, že zmena pohlavia mu alebo jej pomôže zameniť trápnu osamelosť za prijatie. Cítite tú silu? Naše deti sú v tomto období života a v tejto dobe výnimočne zraniteľné. Čo môžeme ako rodičia robiť?
Otázky pohlavia a sexuality sú v sociálnom vesmíre dnešných tínedžerov každodennou súčasťou života. Či už prostredníctvom sociálnych médií alebo príbehov kamarátov, všetky podporujú to isté klamstvo: V centre tvojej identity je tvoja identita v otázke pohlavia. Ty sám si pánom toho, kým si.
Otázkou pre kresťanských rodičov nie je či, ale ako hovoriť o transrodovej ideológii so svojimi deťmi. Chceli by sme navrhnúť niekoľko špecifických spôsobov, ako rodičia môžu konfrontovať nesprávne spôsoby myslenia, ktoré možno formujú to, ako ich dieťa rozumie otázkam pohlavia.
1. Problémy počas dospievania sú normálne.
Súčasná rodová ideológia sa ľahko dostáva do psychiky našich detí tým, že zdôrazňuje a zneužíva problémy, ktoré väčšina deti zažíva počas dospievania (a vďaka Bohu na ne väčšinou po čase zabudnú).
Ako rodičia môžeme našim deťom pomôcť tým, že budeme brať vážne akékoľvek znaky úzkosti, depresie, osamelosti alebo sebapoškodzovania. Táto generácia zažíva problémy v oblasti mentálneho zdravia alarmujúco často a preto potrebujú, aby sme im venovali našu pozornosť, čas a aby sme vedeli zasiahnuť – naopak nepotrebujú falošné sľuby o tom, že všetka ich bolesť pominie, ak sa im podarí začať život ako osoba opačného pohlavia.
Naše deti potrebujú uistenie, že ich prežívanie neistoty, nepohody vo vlastnom tele a pocity spoločenskej nešikovnosti sú normálne pre väčšinu detí všade na svete. Rodičia by im mali často opakovať: „Nie si jediný/jediná. Pamätám si, že som sa cítil podobne. Takto sa človek cíti, keď má 15. Sľubujem ti, že sa to zlepší.“
Zdieľajte so svojimi deťmi príbehy o tom, kedy ste sa vy cítili zraniteľní, keď sa z vás vaši priatelia smiali alebo keď sa vaši rodičia neustále hádali alebo keď si chlapec, ktorý sa vám páčil, vybral vašu najlepšiu kamarátku, alebo ako ste sa pozerali do zrkadla a túžili vidieť niekoho iného.
Ľahko sa nám stáva, že strácame nádej, ak si myslíme, že nejaký problém sa nikdy nezmení. Deti a tínedžeri dokážu uvažovať iba veľmi krátkodobo. Deti potrebujú pomôcť vidieť, že Boh pre nich vytvára novú cestu tam, kde to vyzerá ako slepá ulička.
Napokon, naše deti potrebujú vedieť, že ak sa cítia zvláštne ohľadom svojho pohlavia (pohlavná dysfória), aj tento problém sa pre väčšinu ľudí časom vyrieši. Bolesť ustúpi. Vyrastieme a budeme sa cítiť viac doma v našom tele ako muži alebo ženy, ktorými sme. Používanie hormónov, ktoré zastavujú pubertu, je ako streliť sa do nohy, lebo trénovať na preteky je príliš ťažké.
2. Oslavujte ženskosť a mužskosť.
Rodová ideológia (snaha zmeniť ľudské telo tak, aby bolo v súlade s tým, ako sa človek cíti) je vo svojej podstate prázdna. Je postavená na vratkých nohách. Oddelenie „pohlavia“ od biológie nás priviedlo na miesto, kde ktokoľvek môže „byť“ mužom alebo ženou jednoducho tak, že sa nimi rozhodnú byť. Je toto svet, v ktorom chceme žiť?
Ako kresťanskí rodičia môžeme svojim deťom priniesť lepší príbeh o ich pohlaví. Naša viera spája naše telo a našu dušu do integrovaného celku. Tam, kde „rodová ideológia“ oddeľuje „človeka“ od jeho či jej tela, kresťanstvo tvrdí, že telo má svoj význam a účel ako integrálna časť toho, čo to znamená, že sme stvorení na Boží obraz (Gn 1:27). Ľudská biológia pohlavia (mužského alebo ženského) je zámerne navrhnutá tak, aby zjavovala Božiu dobrotu. Túto skutočnosť by sme mali svojim deťom neustále zdôrazňovať.
Dalo by sa tu toho povedať ešte oveľa viac, ale toto sú omrvinky na stope, ktorá nás vedie k nádhernému tajomstvu: Ježiš je náš Ženích a my sme Nevestou, ktorú tak veľmi miluje. Boh stvoril naše telá tak, aby niečo znamenali nielen z biologického hľadiska, ale aj z teologického. Keď im budeme správne rozumieť, naša mužskosť a ženskosť nám budú šepkať o evanjeliu.
Na tomto pozadí môžeme primerane veku vnášať do bežnej konverzácie Boží zámer týkajúci sa pohlavia. Môžeme klásť otázky, ako sú napríklad tieto:
- V čom vyzerajú a znejú tvoji rodičia odlišne? V čom máš pocit, že sa tvoja mamina a ocino líšia?
- Čo sa ti páči na tom, že si chlapec alebo dievča?
- Aké jedinečné veci vieš povedať o ženách, alebo mužoch vo svojom okolí a ako sa ich rozdiely vzájomne dopĺňajú?
- Aké veci môžu spolu robiť muži a ženy spoločne, čo nemôžu robiť iba v skupine mužov alebo žien bez tých druhých?
Tieto jednoduché rozhovory môžu otvoriť dvere k oslave rodových rozdielov bez toho, aby sme akokoľvek naznačili, že jedni z nich majú väčšiu či menšiu hodnotu, ako tí druhí. V iných situáciách nám môžu priniesť šancu odmietnuť stereotypy, ktoré používajú aktivisti rodovej ideológie, ktoré sa snažia deťom naznačiť, že sa nachádzajú v nesprávnom tele. Ak dievča miluje loziť po stromoch, alebo chlapec rád tancuje, neznamená to, že to dievča by malo byť chlapcom a naopak. Znamená to jednoducho, že to dievča je dievčaťom, ktoré miluje loziť po stromoch a ten chlapec je chlapcom, ktorý rád tancuje. Ako o tom hovorí Nancy Pearcey, odmietaj stereotypy, nie svoje telo.
Keď sa vaše deti blížia k puberte, hovorte s nimi o romantickej túžbe, manželstve a sexe a o plodení ako prirodzenom účele sexu. Ak to neurobíte, Google, TikTok, učitelia a kamaráti prevezmú hlavnú úlohu pri formovaní vnímania vášho dieťaťa. Tu je niekoľko z množstva rôznych spôsobov, ako začať rozhovor na tieto témy:
- Aké veci sa dievčaťu páčia na chlapcovi, pretože sú na ňom iné? Ktoré veci, ktoré chlapec nemá, sa mu páčia na dievčati?
- Keď sa muž a žena zoberú, odovzdajú si navzájom svoje životy. Čo ti to hovorí o Božej zmluvnej láske k nám? (Pozri Iz 62:5, Oz 2:19-20, Zj 19:7.) V čom je to iné od toho, ako mnohí ľudia dnes pristupujú ku vzťahom?
- Antikoncepcia priniesla modernú kultúru, v ktorej sa sex vzďaľuje – alebo dokonca stavia do protikladu ku krásnemu zámeru, pre ktorý Boh stvoril sex: rodenie detí. Dnešná kultúra vidí tehotenstvo ako nechcené prekvapenie alebo „problém“. Nie je to zvláštne? Ako nám biblický príkaz, aby sme sa „plodili a množili“ (Gn 1:28) osvetľuje dôvod, prečo Boh stvoril ľudí ako „muža a ženu“ (Gn 1:27)?
Pomôcť našim deťom (aj nám samým), aby sme o týchto veciach premýšľali do hĺbky, je veľmi dôležité, pretože rodová ideológia prináša alternatívne evanjelium. Naše deti cítia túžbu, ktorú cítili všetci ľudia od pádu – túžbu po znovuzrodení a po zjednotení s inými. Uver a prijmi nové meno, novú identitu, nové telo a novú, milujúcu komunitu. Transrodová ideológia prináša túto „dobrú správu“ našim deťom, no nedokáže naplniť to, čo sľubuje.
3. Prepojte láskavosť a pravdivosť
Príslovia 3:3 spájajú láskavosť a pravdivosť takýmto spôsobom: „Milosrdenstvo a pravda nech ťa neopustia.“ V dnešnej dobe je to veľmi relevantné spojenie z časti preto, lebo ľudia z Gen Z nepočujú pravdu, ak nie je povedaná láskavo. V ich konverzáciách s priateľmi, súcit vo všeobecnosti znamená bezpodmienečné prijatie: „Buď sám sebou.“ Empatia je hlavná hodnota tejto generácie. Ako hovorí obľúbený nápis: „Láskavosť je všetko, čo potrebuješ.“
Ako otec tínedžerov som si to dlho neuvedomil. V rozhovoroch s mojimi deťmi som sa dlho snažil prinášať v prvom rade pravdu a potom ju okoreniť láskavosťou. Ale jeden môj priateľ, ktorý je pastorom pre mladých mi pomohol uvedomiť si, že pre túto generáciu pravda neznie pravdivo, ak neznie láskavo. Teraz sa učím začínať s láskavosťou a následne hovoriť o tom, ako Božia pravda vedie k ešte väčšej láskavosti. Dá sa to robiť napríklad takto:
- Štúdie ukazujú, že väčšina detí s pohlavnou disfóriou z nej vyrastú, no dnešná kultúra tlačí deti do pozície, že byť trans je permanentný stav. Nie je kruté tlačiť deti do škatule, z ktorej nemôžu uniknúť?
- Je mi veľmi ľúto, že tvoj spolužiak má depresiu. To je veľmi ťažké. Potrebuje ľudí, ktorí mu pomôžu odhaliť hlboké korene jeho ťažkostí, lebo zmena pohlavia symptómy depresie väčšinou nezlepší.
- Ako môžeme pomôcť ľuďom, ktorí nie sú spokojní so svojím pohlavím spôsobom, ktorý im prinesie dlhotrvajúce benefity bez toho, aby si permanentne zničili svoje telá?
- Ako si myslíš, že sa cíti plavkyňa, ktorá celý život trénovala, aby sa dostala do vrcholovej súťaže, kde potom musí súťažiť s biologickým mužom, ktorý sa identifikuje ako žena, no má mužskú postavu?
Snažím sa vždy podeliť o jednu jasnú myšlienku a potom potichu odstúpiť (tínedžeri potrebujú čas, aby nad vecami premýšľali). Potom neskôr hľadám ďalšie príležitosti vrátiť sa k danej konverzácii alebo položiť ďalšie otázky.
Viete, koho ešte počúvajú?
Hoci by sme ako kresťanskí rodičia mali hľadať príležitosti začínať s našimi deťmi rozhovory o pohlaví, potrebujeme vedieť aj to, koho ešte naše deti počúvajú. Helena Kirschner je jednou z rastúceho počtu tých, ktorí odhalili, akí lákaví a agresívni vedia byť pro-trans influenceri online, najmä pre tínedžerov.
V rozhovore s Rodom Dreherom, Kirschner hovorí, že rodičia sa pýtajú množstvo otázok, keď dieťa ide niekam na prespávačku. Kde to je? Kto tam bude? No dieťa môže sedieť v tej istej miestnosti s rodičom a četovať online s niekým cudzím, kto ho bude presviedčať, že potrebuje hormóny blokujúce pubertu, či podporujúce zmenu pohlavia a rodič to nemusí vôbec tušiť. Helena nás núti pýtať sa, či vieme, kde sú naše deti?
Možno to je práve ten najdôležitejší dôvod, prečo sa s našimi deťmi potrebujeme začať rozprávať o pohlaví. Je dôležité vedieť, o čom rozmýšľajú a kde sú medzery v ich brnení, vďaka čomu by mohli byť zraniteľní voči rodovej ideológii. Ale ešte pozitívnejšie je, že chcete dať svojim deťom víziu stať sa niekým, koho najhlbšia identita je zakorenená v silnej a krásnej realite toho, že je stvorený na Boží obraz, či už ako muž alebo žena.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
