Bola to tmavá a búrková noc – skutočne. V našom susedstve sa konala veľká opekačka a my sme pozvali niekoľko susedov v nádeji, že budeme viesť duchovné rozhovory. Kvôli zlému počasiu sa však rozhodli neísť. Bol som sklamaný a vážne som uvažoval, že zostanem doma, kde budem v suchu a pohodlí.
Vytiahol som si však bundu do dažďa a šiel som aj tak.
Božou prozreteľnosťou som nakoniec viedol dobrý duchovný rozhovor s ďalším susedom, ktorého som potom pozval do zboru – a to všetko len preto, že som sa s evanjelizačným úmyslom objavil na mieste, kde boli zhromaždení moji susedia.
Nepovažujem sa za najväčšieho evanjelizátora na svete. Ale snažil som sa byť verný a za tie roky som sa naučil niekoľko vecí o oslovovaní susedov evanjeliom. Na úvod mi dovoľte, aby som sa s vami podelil o niekoľko myšlienok o tom, ako ich neoslovíme.
Ako neoslovíme našich susedov
Našich susedov neoslovíme pomocou zbožných želaní
„Ak to postavíte, prídu.“ To platilo pre Kevina Costnera vo filme Ihrisko snov a možno to platilo aj pre mnohé generácie kresťanov na Západe. Ak postavíte novú nablýskanú budovu kostola, ľudia prídu.
Ale dnes to už neplatí. Tim Keller napísal: „Tisíc rokov vychádzal základný model služby západnej cirkvi zo sociálnej reality, že ľudia budú prichádzať, budú pripravení a pozitívne naladení a my im jednoducho budeme kázať naše zdravé biblické kázne. Čoraz častejšie to tak nie je.“[1]
V postkovidovom západnom svete sa ľudia už necítia byť povinní chodiť do kostola, aby si udržali zdanie kresťanstva. Pravdou je, že ak ho postavíte, aj tak pravdepodobne neprídu. Zbožné želania našich blížnych neoslovia.
Našich susedov neoslovíme špeciálnymi programami
Aspoň nie zvyčajne. Na vianočných či veľkonočných predstaveniach nie je vo svojej podstate nič zlé. Niektorí ľudia (možno aj vy!) prišli k viere v Krista práve prostredníctvom takýchto podujatí.
Z historického hľadiska však majú špeciálne programy mizivú návratnosť. Len málo ľudí uvádza, že vďaka nim prišlo k viere, napriek vysokým nákladom. Mnohí nekresťania sa pochopiteľne obávajú všetkého, čo vyzerá ako taktika návnady a podvodu. Špeciálne programy miestnych cirkví (zvyčajne) neoslovia našich susedov.
Našich susedov neoslovíme mentalitou pevnosti
Spomeňte si na vlastnosti mnohých moderných domov: ploty na ochranu súkromia, monitorované poplašné systémy, kamery namierené na každé dvere. Aj keď nie je nič zlé na tom, že chceme udržať naše rodiny v bezpečí, možno tieto bezpečnostné opatrenia odrážajú niečo, čomu sme začali veriť. Ak použijeme jazyk Rosarie Butterfieldovej, začali sme vnímať svoje domovy ako pevnosti určené na to, aby sme ľudí udržali vonku, a nie ako misijné stanovištia určené na to, aby sme ľudí pozývali dovnútra. Mentalita pevnosti neosloví našich susedov.
Ak sa k našim susedom nedostaneme pomocou zbožných želaní, špeciálnych programov alebo mentality pevnosti, čo by sme mali robiť?
Ako oslovíme našich susedov
Našich susedov oslovíme pokáním
Vieme, že Ježiš nám prikázal získavať učeníkov a že získavanie učeníkov si vyžaduje zdieľanie evanjelia s nekresťanmi. Problémom je, že mnohí kresťania to nerobia.
Don Whitney tvrdí, že evanjelizácia je duchovná disciplína. Napísal: „Budete musieť praktizovať sebadisciplínu, aby ste sa svojich susedov opýtali, ako sa za nich môžete modliť alebo kedy ich môžete pozvať na večeru. Budete sa musieť praktizovať sebadisciplínu, aby ste sa stretávali so svojimi kolegami mimo pracovného času. Mnohé takéto príležitosti na evanjelizáciu sa nikdy neuskutočnia, ak budete čakať, že sa vyskytnú spontánne“[2].
Evanjelizácia si skutočne vyžaduje disciplínu a všetci kresťania sú k nej povolaní. Svojich blížnych neoslovíme svojou teológiou evanjelizácie; svojich blížnych oslovíme len s kajúcnymi srdcami, ktoré nás vedú k tomu, aby sme praktizovali to, čo hlásame.
Našich susedov oslovíme modlitbou
Biblia učí, že našou úlohou je ísť k strateným, verne im ohlasovať dobrú správu evanjelia a vyzývať ich, aby odpovedali pokáním a vierou. Obrátenie je Božím dielom.
Preto sa musíme modliť. Ježiš učil, že žatva je hojná, ale robotníkov je málo (Mt 9:37-38). Takže prvá vec, ktorú musíme urobiť, je modliť sa za to, aby Boh poslal na žatvu viac robotníkov. Potom sa musíme modliť, aby nám Boh udelil evanjelizačné príležitosti, aby sme ich rozpoznali, aby sme mali vieru a odvahu využiť ich a aby si Boh použil naše úsilie na uskutočnenie zázraku obrátenia.
Oslovíme našich susedov úsilím poháňaným Duchom
Pravda, že Boh je zodpovedný za obrátenie, nám zďaleka nebráni v evanjelizácii, ale oslobodzuje nás, aby sme vynaložili všetko úsilie na zdieľanie evanjelia a výsledky zverili jemu. Tu je niekoľko príkladov úsilia poháňaného Duchom:
1. Pozvite susedov na večeru.
Dokonca aj vtedy, ak roky bývate vedľa seba a nikdy ste neprehovorili ani slovo, stačí povedať: „Je mi ľúto, že sme sa ešte nestretli. Chceli by ste sa k nám pridať na večeru niekedy tento mesiac?“ Navrhujem začať s grilovačkou na záhrade a požiadať ich, aby priniesli niečo na jedenie. Pobyt vonku je pre väčšinu ľudí menej zastrašujúci a keď prispejú nejakým pokrmom, budú mať pocit, že sa na večeri podieľajú.
2. Využite sviatky a špeciálne udalosti.
Počas niektorých sviatkov sa stáva, že susedia sú vonku viac ako inokedy a rozprávajú sa medzi sebou. My si zvykneme prenajať skákací hrad, na dvore pred domom rozložíme hry a koláče, aby sme rodiny povzbudili k tomu, aby zostali a spoznali nás a ostatných členov nášho zboru. Na Vianoce sme premietali filmy na dverách našej garáže a zdobili koláčiky na príjazdovej ceste, v Deň nezávislosti sme grilovali. Pokiaľ ide o evanjelizačné príležitosti, sviatky a špeciálne udalosti sú „ľahko využiteľné”.
3. Pozvite svojich susedov do zboru.
Keď spoznáte svojich susedov, spýtajte sa ich, či by chceli navštíviť váš zbor. Aj keď vaše pozvanie spočiatku neprijmú, aký zbor podľa vás pravdepodobne navštívia, ak si to rozmyslia? Presne tak – váš. Naši susedia sa dozvedia pravdu o Ježišovi, ak prídu do zboru, a je oveľa pravdepodobnejšie, že prídu, ak ich pozve niekto, koho poznajú.
Záver
Každý kresťan chce vidieť svojich susedov, ako prichádzajú k spásnej viere v Krista, a nepochybujem, že aj vy. Evanjelizácia našich susedov sa začína pokáním a pokračuje modlitbou, poháňanou Duchom. Nech Pán žatvy pošle dnes na svoju žatvu viac robotníkov, počnúc vami a mnou.
[1] Keller, How to Reach the West Again: Six Essential Elements of a Missionary Encounter (New York, NY: Redeemer City-to-City, 2020), 17-18.
[2] Whitney, Spiritual Disciplines for the Christian Life (Colorado Springs, CO, Navpress: 1991), 109.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: 9Marks
