V predošlom článku som načrtol pár myšlienok o možnom inštitučnom kolapse hnutia atrakčnej cirkvi. Tu sú zhrnuté dôvody:
1. Mladšiu generáciu menej zaujíma atrakčný produkt.
2. Toto hnutie pripravuje členov zborov na to, aby zbory nepotrebovali.
3. Zrejúci veriaci prerastú zbory tohto hnutia.
4. Toto hnutie stráca širšiu zákaznícku základňu pre širšie kultúrne zmeny.
Tieto hlavné myšlienky s náležitými nuansami (a pár ďalších, ktoré tu nespomínam) formujú moje uvažovanie o potenciálnom atrakčnom bode zlomu. Môže však platiť aj to, že netuším, o čom hovorím, a preto tu je táto reakcia na seba samého.
Dôvody, prečo atrakčná cirkev môže ešte nejaký čas byť v poriadku
Pred pár rokmi som obedoval s pár spolu-služobníkmi z Nashvillu. Načrtol som im pracovnú verziu mojich úvah o nastávajúcom kolapse atrakčnej cirkvi. V prvej časti je základné zhrnutie mojich tvrdení. V tom čase som dokonca spomenul konkrétneho vodcu v atrakčnom svete ako príklad povrchného učiteľa, ktorý má zarobené na zlyhanie. Dotyčný skutočne zlyhal, morálne sa diskvalifikoval zo služby a dostal výpoveď. Hoci jeho zbor trpí istými očividnými následkami tejto udalosti, toto „upadnutie do nemilosti“ zdanlivo nevyvolalo veľa sebareflexie medzi tými, u ktorých jeho slovo malo váhu. Oni jednoducho pokračovali, ako keby sa nič nestalo. V atrakčnom svete došlo za posledné dva roky k pádom viacerých vysokoprofilových osôb. Zdá sa, že to nikoho netrápi.
Moji priatelia na mňa pozreli, ako keby som na niečo neprišiel. Ich reakcie spolu s tými od iných, ktorých som sa posledných niekoľko rokov pýtal, sú zhrnuté nižšie. Tu je niekoľko dôvodov, prečo atrakčný bod zlomu možno vôbec nie je blízko:
1. Učenícky nevedeným sliepkam nezáleží na tom, kde hniezdia
Tento týždeň Jonathan Merritt uverejnil svoj najnovší traktát proti trúfalej evanjelikálnej ortodoxii, v ktorom nazval tých, čo chcú strážiť učenie, „zbabelými” (jeho slová) za to, že upozornili na falošných učiteľov (moje slová) za ich „odlišné chápanie vzťahov osôb rovnakého pohlavia” (jeho slová). V jeho texte sa nachádza tento šikovný oddiel:
Pre tých konzervatívnych kresťanov, ktorí veria, že Jen [Hatmakerová] je výnimkou, dovoľte mi prasknúť vašu bublinu. Hatmakerová nie je jediná, ktorá má takýto pohľad na vzťahy osôb rovnakého pohlavia. Veľa evanjelikálov s ňou súhlasí. Nie, nemám na mysli Matthewa Vinesa či Davida Gusheeho či Julie Rogersovú ani žiadneho iného evanjelikála, ktorý nahlas vyjadruje svoj súhlasný postoj. Hovorím o mnohých, ktorí potajme súhlasia s Hatmakerovou, ale príliš sa boja, aby to povedali. Za posledných pár rokov som sa rozprával s desiatkami a desiatkami evanjelikálnych vodcov, ktorí dôverne priznali, že tiež zmenili názor v tejto veci. Patria k nim kazatelia z niektorých amerických najväčších evanjelikálnych zborov, kazatelia, ktorých kázne sa vysielajú po celom svete, autori kresťanských bestsellerov, obľúbení blogeri a vodcovia veľkých organizácií založených na viere. Nemôžu si dovoliť prísť o zamestnanie alebo mať prázdny prednáškový itinerár, preto sa tejto téme vyhýbajú, alebo, čo je ešte horšie, vyslovene klamú o tom, čomu veria.
Praskne tá bublina? Myslím, že hej.
Vtedy, keď som sa rozprával s priateľmi z Nashvillu, predostrel som im túto tému. Všetci sme videli, ako sa bežný postoj ľudí, ktorí presadzujú normalizáciou sobášov osôb rovnakého pohlavia a posvätením homosexuálneho správania, zmenil z „Neovplyvní vás to“ na „Budete to musieť riešiť.“ Tvrdil som, že v istom momente všetci títo nerozhodní atrakční vodcovia už nebudú môcť ostať ticho. Niekto sa bude uchádzať o prácu, niekto sa bude chcieť zosobášiť, niekto položí otázku pri interview, niekto bude chcieť učiť alebo kázať alebo byť vedúcim nejakej služby. Atrakční lídri vybudovali svoje platformy prevažne na tom, že ľudí nedráždia a k rozdeľujúcim témam sa vyjadrujú čo najnepriamejšie. Toto, samozrejme, viedlo k výraznému tichu vo veciach, o ktorých Biblia hovorí hlasno.
Ak má Merrit pravdu, že existujú „desiatky a desiatky“ týchto vysokoprofilových lídrov, ktorí uznávajú, čo Biblia popiera – a nemám dôvod myslieť si, že sa Merrit mýli – ale sú príliš zvyknutí na peniaze a priazeň svojho publika, aby to pripustili, tak ako dlho vydržia (oni alebo ich publikum) znášať to ticho? Keď na chvíľu dáme bokom falošnosť, ktoré pozostáva z čičíkania ľudí, ktorí uprednostňujú pokrytecký život, a zároveň nazývania ľudí, ktorí o svojich presvedčeniach hovoria otvorene, „zbabelcami“, máme tu veľmi vratkú stavbu z presvedčení. A nie sú veci, ktoré nie sú pevné, odsúdené na kolaps?
Svojim priateľom som povedal: „Nemyslíte, že keď títo ľudia raz začnú“ – ospravedlňujem sa za výraz – „prekonávať sami seba ako tí, čo uznávajú manželstvo osôb rovnakého pohlavia“ (napríklad) „alebo popierajú inšpirovanosť Biblie (alebo niečo iné), že ich ríše sa zrútia?“
„Nie je to nevyhnutné,“ povedali moji priatelia. Prečo? Pretože väčšina ľudí, ktorí boli učenícky pod ich vedením, nemala dôkladné vyučovanie Biblie alebo sa neučili biblické presvedčenia. Inými slovami boli, učeníckí od-vedení. Nič iné nepoznajú. Vyrástli v tom, čo Christian Smith nazýva „moralistický terapeutický deizmus“, takže nebiblické učenie nevyhnutne nerozpoznajú ako nebiblické. Vlastne im pravdepodobne bude znieť ako učenie veľmi v duchu moralistického terapeutického deizmu. Myslím, že to vysvetľuje príťažlivosť takzvaného „progresívneho kresťanstva“ ako hnutia pre toľkých ľudí z mojej generácie. Vyrástli sme v atrakčnom svete a desaťročia dostávali kúsočky biblického učenia orientovaného na seba. Potom prišli intelektuálni a kreatívni vodcovia-myslitelia a my nevieme rozpoznať, v čom sú heterodoxní. Ich postoje nám pripadajú ako biblická zrelosť.
Nikdy sme neboli náležite ukotvení, preto sa necháme ľahko zviesť. Okrem toho sme si zvykli na chodenie s davom a na učenícke vedenie podľa kresťanstva, ktoré papagájuje kultúru, takže keď prídu kazatelia a učitelia, ktorí spájajú kresťanstvo s pohľadmi okolitej kultúry na sexualitu, ľahko a radi si zapchávame uši.
Myslím, že ak by niektorý z chlapíkov z atrakčných megazborov zajtra vyhlásil, že naplno podporuje manželstvo osôb rovnakého pohlavia, zniesla by sa naňho istá vlna kritiky, aj od jeho obdivovateľov. Niektorí ľudia by sa cítili podvedení a zradení a odčlenili by sa. Stavím sa však, že by sa preňho od jeho kmeňa našlo množstvo podpory, ako aj od hlavných vodcov, ktorým na týchto veciach veľmi nezáleží, a taktiež od ľudí z jeho vlastného zhromaždenia, ktorí o nich vlastne nič nevedia. Toto nové učenie sa bude vnímať ako milosrdné a naopak tradičné učenie sa bude vnímať ako niečo zákonnícke. Atrakčná cirkev si svoju zákaznícku základňu totiž nevybudovala na poctivom biblickom učení.
2. Tradície umierajú ťažko, obzvlášť na miestach ako Bibliový pás
Dokonca aj moja teória, že Bibliový pás (oblasť na juhu USA) smeruje k ruinám post-kresťanstva, je terčom kritiky. Isté nedávne štatistické dáta ukázali, že trendy návštevnosti kostolov nie sú až také vážne, obzvlášť na miestach, ktoré sú už tradične silné. Predpokladal by som, že Bibliový pás postihne rovnaký osud ako Severovýchod alebo Severozápad, keď staré generácie vymrú a prídu mladšie generácie, ktoré viera zaujíma menej. Tradície však umierajú ťažko.
Zistil som, že toto je pravda, dokonca i keď som bol vo Vermonte, najmenej náboženskom štáte v celej krajine. Sú tam ľudia, ktorí by nikdy nevstúpili do dvier môjho kostola, ktorí však mali sentimentálny vzťah ku kostolu samotnému. Mnohí južanskí zakladatelia zborov prišli do Nového Anglicka – konkrétne vidieckeho Nového Anglicka a predpokladali, že „hľadajúci“ chcú nejakú novú modernú verziu viery s novou estetikou, a zistili, že nové štýly majú radi zákazníci dole na Juhu. Druh vašej budovy alebo štýl vašej hudby nie je skutočne to, čo odrádza obyvateľov Nového Anglicka od vášho novozaloženého zboru. V skutočnosti tým je vaše posolstvo (zvyčajne). Obyvateľom Nového Anglicka všeobecne veľmi nezáleží na biblickom kresťanstve, ale vo všeobecnosti nemajú averziu voči cirkevnej architektúre a tradíciám. Tieto veci patria k základom ich kultúry.
Domnievam sa, že kresťanstvo Bibliového pásu by mohlo byť dosť rovnaké. Myslím, že čím ďalej, tým menej sa bude explicitne ohlasovať evanjelium a stane sa evanjelikálnym len podľa názvu (ak vôbec), ale neprekvapilo by ma, keby zhromažďovanie ešte nejaký čas pokračovalo bez úpadku, plne zabezpečené a kompletne inšpiratívne. Je ťažké z kultúry odstrániť tradíciu a atrakčná cirkevná scéna sa stala súčasťou kultúry Bibliového pásu (nie iba na Juhu, ale aj v regionálnejších „Bibliových pásoch“ po celej krajine) rovnako, ako ňou bola fundamentalistická cirkevná scéna pred 50 rokmi.
3. Američania majú radi šou
Stopy vplyvu atrakčnosti sa dajú nájsť po celom svete, obzvlášť na Západe, ale v Amerike udáva smer, pretože Američania sú iní. Máme radi veľké veci, máme radi hlasné veci a mám radi šou. Sme ľudia závislí na zábave a kým máme chuť na duchovno, budeme mať radi našu spiritualitu na štýl predstavenia. Vo svojich predpovediach o konci atrakčnej cirkvi som pravdepodobne podcenil lásku Američanov k predstaveniam. Vlastne kým som premýšľal, že čím viac sa zbory budú podobať na koncerty, tým pravdepodobnejšie padnú, rovnako môže platiť presný opak. Počet megazborov v skutočnosti rastie. Nie všetky megazbory majú atrakčnú metodológiu, ale väčšina áno.
Tu by som mohol zahrnúť veľa skúmania dôsledkov médií na americké hodnoty a postoje, citovať Marshalla McLuhana atď. Namiesto toho len poviem, že sme sa stali národom divákov a všetky ukazovatele v evanjelikálnom svete hovoria, že cirkev prijala – a nespochybnila či nepoprela – kultúrny smer v týchto veciach. Divácke kresťanstvo je veľký biznis a asi ešte dlho bude.
4. Vágna spiritualita nikdy nevyjde z módy
Pozrite sa na najobľúbenejšie náboženské knihy, televízne programy a podcasty s kázňami. Sú to tie teologicky najzdravšie a najbiblickejšie? Nie. To nám niečo hovorí. Hovorí nám to, že veľké percento kresťanských konzumentov duchovného obsahu uprednostňuje veci, ktorými je známa atrakčná cirkev – individualistické, „Bibliou inšpirované“ učenie. Tento šváb nikdy nezomrie. Ak zasvietite, schová sa. Kultúrne nukleárna kataklizma, ako tá, ktorú sledujeme posledných niekoľko rokov pri zmene morálnych hodnôt v Spojených štátoch, ho nedokáže zabiť. Sivú, sentimentálnu, vágnu spiritualitu tu budeme mať stále. Prežije nás všetkých.
Nie, atrakčná cirkev je z hľadiska konzumu a kultúry na tom veľmi dobre. Čím sa stáva nejasnejšou a menej založenou na presvedčeniach, tým väčší má zrejmý dosah. Ako sa svet stáva menej kresťanským, možno uvidíme nárast „duchovných, ale nenáboženských“ respondentov. Táto paradigma mnohým z nich veľmi vyhovuje. „Duchovný, ale nenáboženský“ je v podstate raison d’etre atrakčného modelu. V tomto móde, bez ohľadu na kultúrne posuny, možno vôbec nestratí veľa ľudí ani kultúrny vplyv, teda aspoň v bezprostrednom miestnom kontexte, ale možno ani v širšom a čím ďalej, tým viac kmeňovom svete náboženského trhoviska (publikácií, konferencií, internetu, sociálnych médií).
Prestane však byť evanjelikálnym v akomkoľvek reálnom zmysle slova. A či už kolaps nastane, či nie, prorocká reformácia a duchovné obživenie stále zúfalo potrebujeme.
Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čo jej dodá slanosť? Už nie je na nič súca, len ju vyhodiť von, aby ľudia po nej šliapali.
-Matúš 5:13
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
