Cirkev a služba

Prečo je pre zmysluplné kázanie rozhodujúce poznať svoje stádo

Kazateľ kráčal po pódiu a s plnou vážnosťou hľadel na zhromaždenie. Nastal čas na jeho každotýždenné pozvanie. Požiadal respondentov, aby zdvihli ruky. Nezdvihla sa ani jedna ruka. Nemohol to však vedieť, pretože sa nachádzal na videoobrazovke.

Nachádzal som sa na jednom z viacerých miest, kde sa stretáva tento viacmiestny cirkevný zbor a to na základe poverenia od samotného kazateľa. Ten si ma nedávno najal, aby som pre neho urobil nezávislý výskum. Návšteva jednej z jeho mnohých dištančných bohoslužieb mi mala pomôcť získať „cit“ pre jeho službu. To sa určite podarilo. Ale nemohol som sa ubrániť pocitu, že tento spôsob služby nemohol kazateľovi pomôcť získať „cit“ pre jeho zhromaždenie.

Neviem, čo si vo všeobecnosti myslíte o online zboroch alebo o modeli rastu cirkevného zboru, ktorá sa stretáva na viacerých miestach, ale táto skúsenosť a mnohé ďalšie ma len utvrdili v niektorých mojich obavách z odlúčenia kazateľa od stáda. Je to čoraz väčšia dilema vo všetkých druhoch cirkevných zborov, veľkých aj malých.

Táto dilema sa neobmedzuje len na zbory, ktoré sa stretávajú na viacerých miestach a online zbory. Kazatelia rastúcich zborov všetkých veľkostí budú neustále zápasiť s tým, aby zostali v kontakte so svojimi spoločenstvami. A pokušenie byť stále viac izolovaný je tým väčšie, čím zložitejší je rastúci zbor.

Samozrejme, nie je možné, aby kazateľ aj malého zboru bol najlepším priateľom každého vo svojom zbore, a nie je možné, aby kazatelia väčších zborov všetkých dobre poznali. Ale kazateľ, ktorého služba je čoraz viac o kázaní a čoraz menej o pastierstve, kazateľ, ktorý sa čoraz menej angažuje vo svojom zbore, vlastne podkopáva úlohu, ktorej sa snaží venovať viac svojho času! Dobré kázanie si vyžaduje pastierstvo zblízka.

Službu kázania nemožno oddeliť od služby starostlivosti o duše; v skutočnosti je kázanie vlastne rozšírením starostlivosti o duše. Existuje množstvo dôvodov, prečo je dôležité, aby pastieri, ktorí chcú zmysluplne kázať, čo najlepšie poznali svoje stádo. Tu sú tri najdôležitejšie.

1. Zmysluplné kázanie má na zreteli idoly ľudí.

Keď idem kázať na bohoslužby a konferencie, jedna z prvých otázok, ktoré zvyčajne kladiem kazateľovi, ktorý ma pozval, je: „Aké sú modly vašich ľudí?“ Nechcem tam len tak vpadnúť a „robiť svoje veci“, ale chcem slúžil tomuto kazateľovi a jeho zboru tým, že budem čo najlepšie hovoriť o všetkých nádejach a snoch, ktoré dokáže identifikovať vo svojom zbore a ktoré nie sú spojené s Kristom ako najväčším zdrojom uspokojenia. Je smutné, že niektorí kazatelia ani nevedia odpovedať na túto otázku.

Keď Pavol vošiel do Atén, videl, že mesto je plné modiel (Sk 17:16). To znamená, že to nepovažoval len za filozofický problém, ale za duchovný problém, ktorý ho osobne zarmucoval. A keď ho adresoval, bol veľmi konkrétny, pričom spomenul ich oddanosť „neznámemu bohu“ (Sk 17:23). A vždy, keď sa Pavol vo svojich listoch obracal na konkrétne cirkvi, uvidíte, že druhy hriechov a lží, ktorým sa venoval, boli veľmi konkrétne. Nehovoril vo všeobecných pojmoch. Vedel, čo sa v týchto zboroch deje.

To, samozrejme, neznamená, že z kazateľnice začnete ľudí zahanbovať alebo odhaľovať ich hriechy. Znamená to však, že ste ponorení do zborového života natoľko hlboko, aby ste mohli hovoriť im známou rečou.

Kým nebude kazateľ tráviť kvalitný čas s ľuďmi vo svojom zbore, modly, proti ktorým musí jeho kázanie bojovať evanjeliom, budú len teoretické. Všetci ľudia majú niekoľko spoločných univerzálnych modiel. Ale komunity, v ktorých sa zbory nachádzajú, samotné zbory ako subkultúra sama o sebe a dokonca aj špecifické partie ľudí a demografické skupiny v rámci zborov majú tendenciu si pestovať špecifickejšie modly a vzorce hriechu.

Poznanie pokrivených finančných, kariérnych a rodinných nádejí vášho stáda z prvej ruky vám pomôže vedieť, ako kázať. Pomôže vám to zvoliť správne texty a správne dôrazy pri vysvetľovaní týchto textov. Práve to robí z kázania službu, a nie iba cvičenie.

2. Zmysluplné kázanie má na srdci utrpenie ľudí.

Z prvej ruky vám môžem povedať, že moje kázanie sa zmenilo po tom, čo som začal držať ruky ľudí, keď umierali, a počúvať srdcia ľudí, keď plakali. Kým nebudete počuť dostatok ľudí, ktorí sa zdieľajú o svojich hriechoch, obavách, starostiach a zraneniach, vaše kázanie môže byť vynikajúce a vášnivé, ale nebude všetkým tým, čím by mohlo byť – rezonujúcim.

Mnohí kazatelia si na kazateľnicu nesú bremeno Božieho slova, a to je dobrá vec. Prijať ťažký plášť kázania rozpálený Kristovou slávou, byť zaťažený ohlasovaním Pánovej priazne v evanjeliu je vznešená, dôstojná, nádherná úloha. Kazateľ však musí na tej kazateľnici cítiť aj ťarchu svojho ľudu. Na kazateľňu musí vystúpiť z údolia, v ktorom bol so svojimi ľuďmi. Jeho rukopis by mal byť pokropený slzami jeho ľudu.

Keď bude kazateľ vedieť, aké utrpenie pravidelne postihuje jeho ľud, zabráni tomu, aby sa stal hluchým k svojmu zhromaždeniu. Nebude ľahkovážny na nesprávnych miestach. Ovplyvní to druhy ilustrácií, ktoré používa, typy príbehov, ktoré rozpráva, a – čo je najdôležitejšie – spôsob, akým narába so Slovom. Videl som kazateľov, ktorí vtipkovali o veciach, s ktorými ľudia v jeho zbore skutočne zápasili. Ja sám som bol takým kazateľom. Prichádzame, aby sme dvíhali bremená, ale svojimi neopatrnými slovami ich nakoniec ešte zväčšujeme.

Kazateľ, máš úprimné srdce pre svojich ľudí? Nemám na mysli: „Máš rád ľudí?“ Mám na mysli, či vieš, čo sa deje v živote tvojho zboru, a či ťa to dojíma, zarmucuje? Plačeš s plačúcimi? Ak nie, tvoje kázanie to časom ukáže.

Spomeňte si na Mojžišov zármutok nad hriechmi jeho ľudu (Ex 32:32). Alebo na Pavlove mnohé slzy (Sk 20:31; 2Kor 2:4; Flp 3:18; 2Tim 1:4). Pomyslite aj na Kristov súcit, keď videl do sŕdc ľudí (Mt 9:36). Možno sa domnievate, že tieto pocity môžete vyvolať aj bez toho, aby ste skutočne poznali svoj zbor, ale nie je to to isté, najmä nie pre nich. Nie je to pre nich to isté tak, podobne ako keď počujete podnecujúce slová od svojho vzoru, nie je to isté ako keď počujete podnecujúce slová od svojho otca. Kazatelia, nepúšťajte sa do svojho textu bez toho, aby ste v srdci niesli skutočné bremená svojich ľudí.

3. Zmysluplné kázanie nesie v modlitbe mená ľudí.

Každý verný kazateľ sa nad svojou kázňou modlí. Modlí sa, aby sa Božie slovo nevrátilo prázdne (Iz 55:11). Modlí sa, aby ľudia boli vnímaví. Modlí sa, aby boli duše zachránené a životy zmenené. To sú dobré modlitby. Ešte lepšia je však kázeň pripravená a zostavená s modlitbami na perách kazateľa za Jána Kováča a Júliu Tomsonovú a rodinu Kunigamovú. A ešte lepšia je premodlená kázeň s prosbami za spasenie Tomáša Jonsona, pokánie Braňa Lejsa a uzdravenie Márie Alickej.

Pavol opakovane hovorí ľuďom, ktorí sú v jeho starostlivosti, že na nich pamätá vo svojich modlitbách (Ef 1:6; 2Tim 1:3; Flp 1:4). A keďže často menuje mená, vieme, že to nemyslí len všeobecne. A hoci Pavol nemal jeden zbor, ktorý by pásol zblízka, ale slúžil prevažne ako misionár zakladajúci zbory, napriek tomu sa usiloval poznať ľudí, ktorým slúžil na diaľku, a snažil sa ich navštevovať tak často, ako mohol. O čo viac by mal kazateľ miestneho zboru rozvíjať vzťahy so svojimi ľuďmi! Mal by poznať ich mená a mal by ich v modlitbe prinášať do neba.

Je dôležité vedieť, komu kážete. Je dôležité vedieť, že Sestre Takej a Takej sa vaše kázanie nepáči. Je dôležité vedieť, že Bratovi Nafukovačovi sa to páči až príliš. Je dôležité vedieť, že muž vzadu so založenými rukami a zvrašteným čelom sa na vás v skutočnosti nehnevá – tak len počúva. Je dôležité vedieť, že usmievavá, prikyvujúca dáma vpredu má tendenciu nepamätať si nič z toho, čo ste povedali. Keď o týchto veciach viete, môžete sa za svojich ľudí modliť hlbšie, osobnejšie a pastoračnejšie. A vaše kázanie bude lepšie. Bude skutočnejšie. Nebude vychádzať len z vašej mysle a úst, ale z vášho srdca, z vašej duše, z vášho vnútra.

To všetko, samozrejme, predpokladá, že máte záujem o tento druh kázania. Ak kázanie vnímate len ako poskytovanie „duchovného zdroja“ pre zainteresované mysle alebo ako povzbudenie pre nábožensky založených ľudí, a nie ako prinášanie prorockého svedectva zo zjaveného Božieho slova do sŕdc ľudí, potom môžete pokojne ignorovať všetky vyššie uvedené body.

Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: 9Marks

Jared C. Wilson

je riaditeľom obsahovej stratégie na Midwestern Seminary, šéfredaktorom For The Church a autorom viac ako desiatich kníh, vrátane Gospel Wakefulness, The Pastor’s Justice, The Margot Church a The Gospel According to Satan.