Prikazuje Biblia kresťanom odvádzať desiatok, a ak áno, je základom 10 percent, ako je to vyjadrené v Starej zmluve? Domnievam sa, že odpoveď je áno. Desiatok je nevyhnutný pre svätosť, životne dôležitý pre pokračujúcu prácu Kristovej cirkvi a vyžaduje sa na prijatie Božieho požehnania.
Môj argument je v skratke takýto: Požiadavka odvádzať desiatok predchádzala Mojžišovmu zákonu, bola v ňom kodifikovaná s pridaním obradných aspektov a Ježiš ju potvrdil ako záväznú pre svojich nasledovníkov.
Desiatky pred Mojžišom
Prvé výslovné zmienky o desiatku sa objavujú v Genezis 14, kde Abrahám dáva desiatok Melchizedechovi, a v Genezis 28, kde Jakub sľubuje, že dá Bohu „celú desatinu“. Odkiaľ sa však vzala myšlienka odvádzať desiatky? Mnohí tvrdia, že Abrahám a Jákob jednoducho nasledovali zvyky okolitých národov. Písmo však ukazuje iným smerom. V Genezis 26:5 Boh hovorí: „Abrahám poslúchol môj hlas a zachovával moje nariadenia, príkazy, ustanovenia a zákony.“ Tento jazyk je takmer totožný s neskoršími pokynmi týkajúcimi sa Mojžišovho zákona. Táto pasáž naznačuje, že Boh dal svojmu ľudu aj ďalšie zákony okrem tých, ktoré sú napísané v Genezis.
Zo 4. kapitoly knihy Genezis je zrejmé, že prvá rodina vedela, že má povinnosť vrátiť Bohu časť toho, čo im Boh dal. Boli dokonca zodpovední za to, akú obetu dali. Boh prijal Ábelovu obetu a odmietol Kainovu. Okrem toho, keďže Stará zmluva neskôr spája obetu „prvorodených“ a „prvotín“ s desiatkom, je možné, že Ábelova obeta bola prijatá práve preto, že to bol desiatok. Stará zmluva jasne hovorí, že Boží ľud mu mal vrátiť – a že dal pokyny, čo to znamená.
Niektorí sa domnievajú, že Jákob v Genezis 28 ponúkol jednorazový desiatok. Ako však poznamenáva John Currid, sloveso „dávať desiatok“ opisuje časté, viacnásobné konanie. Zdá sa, že Jákob „prijíma celoživotný záväzok voči Hospodinovi vo veci desiatku“.
Prečo Mojžiš zaznamenáva tieto udalosti? Keďže neskôr zaznamenáva Boží príkaz o desiatkoch, nesnažil by sa ukázať, ako sa Abrahám a Jákob prispôsobili zvykom národov. Skôr to zaznamenal, aby poukázal na ich zbožnosť.
Okrem toho autor listu Hebrejom poukazuje na správnosť Abrahámovho desiatku, pretože bol daný „kňazovi Najvyššieho Boha“ (Heb 7:1). V Hebrejom 7 je prítomný zmysel kontinuity, ktorý spája Abrahámov desiatok s desiatkami, ktoré dostávali (a dávali) leviti podľa Mojžišovej zmluvy. Je to zarážajúce v liste, ktorého zámerom je poukázať na aspekty starej zmluvy, ktoré už neplatia pre veriacich novej zmluvy. List Hebrejom však zďaleka neodhaľuje diskontinuitu, ale zanecháva dojem, že kresťania budú tiež dávať desiatky svojmu večnému veľkňazovi.
V týchto úryvkoch teda zjavná požiadavka desiatku prichádza pred vydaním Mojžišovho zákona a nie je s ním spojená. Takže hoci sa desiatok stáva kodifikovaným v starej (Mojžišovej) zmluve, nemožno ho odmietnuť ako súčasť starej zmluvy, ktorá sa naplnila v Kristovi a pre veriacich v novej zmluve už neplatí. Tieto pasáže ukazujú zbožnosť patriarchov a stanovujú, čo Boh očakáva od svojho ľudu.
Všetko patrí jemu
Keď sa dostaneme k zákonu, je jasné, že desiatok je Božím štandardom pre dávanie. Desiatok dokonca nepatrí darcovi, ale Hospodinovi (Lv 27:30). Boží ľud nemal ani myslieť na to, že desiatok je jeho, aby s ním naložil podľa vlastného uváženia. Patril Hospodinovi a oni mu ho mali automaticky vrátiť.
Podľa Mojžišovho zákona boli zrejme tri desiatky: pravidelný desiatok, ktorý sa dával na podporu kňazov a chrámovej práce; „sviatočný desiatok“ na slávenie predpísaných sviatkov (porov. Dt 12:17-19); a „milodarný desiatok“, ktorý sa dával každý tretí rok levitom, cudzincom, sirotám a vdovám (Dt 14:28-29). Ak je to pravda, Izraeliti museli v skutočnosti dávať 23,3 % zo svojich príjmov, nie 10 %.
Mnohí starozmluvní učenci ich nepovažujú za tri samostatné desiatky, ale za tri použitia jedného. Avšak aj keby boli desiatky tri, čo je pravdepodobné, nie je prekvapujúce, že ich výška by sa zvýšila, ak by sa spojila s obradným zákonom, najmä s prikázanými sviatkami – z ktorých všetky sa naplnili v Kristovi.
Vidíme to na sobote – večnom morálnom zákone, ktorý má svoje korene v stvorení -, ktorá v Mojžišovom zákone nadobudla rôzne obradné aspekty (napríklad obrady spojené s predkladaním chleba). Práve o tom hovorí Pavol v Kolosanom 2:16, keď zakazuje, aby niekto vynášal súdy v otázkach soboty. Podľa novej zmluvy obradné aspekty odpadajú, zatiaľ čo morálny zákon soboty zostáva.
To isté platí aj o desiatku. Základný desiatok, ktorý podporuje dielo služby, zostáva, aj keď obradné aspekty odpadajú. Desiatok je však minimum; kresťania majú vždy dávať chudobným a podporovať iné diela, ktoré rozširujú Božie kráľovstvo (porov. 2Kor 8-9). Základný desiatok sa má dávať cirkvi na podporu jej práce a poslania, ako to vidíme v Malachiášovi 3.
Božie pokarhanie svojho ľudu v Malachiáš 3:6-12 je skutočne pozoruhodné prinajmenšom z troch hľadísk.
- Boh obviňuje svoj ľud z toho, že ho „okráda“, keď neodvádza desiatky (Mal 3:8). To odráža biblické učenie, že desiatok patrí Bohu.
- Boh takmer bezprecedentným spôsobom vyzýva svoj ľud, aby ho skúšal. Desiatok je vždy skúškou viery. Je dosť veľká na to, aby bolela, a núti nás dôverovať Bohu, že sa postará. Nie je však dosť veľká na to, aby trápila Boží ľud, ktorý žije v rámci svojich možností a využíva svoje zdroje na jeho slávu.
- Boh sľubuje, že na svoj ľud vyleje hojné požehnanie, keď bude dávať desiatky (porov. 2Kor 9:6). Žiadny iný obradný aspekt Mojžišovho zákona nevyvoláva odsúdenie takýmto spôsobom, s výnimkou prinášania skazených obetí. Boh považuje nedostatok desiatkov za opovrhnutiahodný.
Ježiš učí o desiatku
Ježiš podporuje dávanie desiatku v Matúš 23:23 (porov. Lk 11:42). Odsudzuje farizejov za ich oddanosť jednej časti Božieho zákona, desiatku, pričom zanedbávajú „to, čo je závažnejšie v Zákone: spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť“. Potom hovorí: „Toto bolo treba robiť, ale tamto nezanedbávať.“
Grécke slovo, ktoré je v Slovenskej ekumenickej Biblii preložené ako „treba” (dei), je silné a označuje nevyhnutnosť. Mohli by sme ho preložiť takto: „Musíš robiť tieto veci a nesmieš ich zanedbávať.“
Celá 23. kapitola Matúšovho evanjelia je venovaná nesprávnym praktikám a učeniu zákonníkov a farizejov. Kapitola sa začína objasnením, že Ježiš učí „zástupy a svojich učeníkov“. Tí, ktorí neveria, že desiatok je určený pre dnešok, tvrdia, že Ježiš sa obracia len na znalcov zákona a farizejov, ktorí sú ešte pod starou zmluvou. Tým však uniká kontext. Tieto slová sú určené Ježišovým nasledovníkom. Na inom mieste sa nevyhýba tomu, aby odložil nabok tie časti zákona, ktoré sa už na jeho učeníkov nevzťahujú (porov. Mk 7:19). Ale pri vyučovaní svojich učeníkov Ježiš desiatok potvrdzuje.
Boh je verný
S manželkou sme sa zaviazali platiť desiatky počas celého manželstva. V období, keď sme vychovávali šesť detí a ja som vyučoval na kresťanskej vysokej škole a neskôr v seminári, to bolo náročné. Obzvlášť ťažké to bolo, keď sme žili na severnom pobreží v Bostone, v jednej z najdrahších oblastí v Amerike. Nielenže sme dávali desiatky, ale každý rok sme dávali aj nad rámec desiatku na podporu misie.
Veríme, že desiatok by mal pochádzať z nášho hrubého príjmu – že Boh dostane svoj desiatok skôr, ako vláda dostane svoj podiel. Pán neustále uspokojuje všetky naše potreby a poskytuje nám viac, než by sme kedy mohli očakávať.
V dobe, keď nám štúdie hovoria, že evanjelikálni kresťania dávajú menej ako 3 % svojho príjmu na cirkev alebo akúkoľvek službu, by som chcel všetkých vyzvať, aby prijali Božiu výzvu. Zaviažte sa k biblickému desiatku. Boh nesľubuje, že vás urobí bohatými, ale zabezpečí vaše potreby a vyleje na vás požehnanie.
Ako hovorí staré príslovie, Boha neprekonáš v dávaní.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
