Satan cituje Bibliu, ale vykladá ju nesprávne.
V neslávne známej scéne v Matúšovi 4 Satan používa Písmo, aby pokúšal Ježiša, nech zoskočí z veže chrámu:
Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu. Veď je napísané:
Svojim anjelom prikáže o tebe,
a vezmú ťa na ruky,
aby si si neudrel nohu o kameň.“ (Mt 4:6, porov. Ž 91:11-12)
Nie je prekvapivé, že Ježiš mu na tento trik nenaletel. Áno, Satan citoval žalm, ktorý sľubuje, že Boh poskytne anjelov na pomoc svojmu služobníkovi. Ježiš však tiež odpovedal biblickým veršom: „Napísané je však aj: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.“ (Mt 4:7; porov. Dt 6:16).
V tomto príbehu Ježiš aj Satan citujú Bibliu. Rozdiel? Správny výklad. Žalm 91 hovorí, že Boh pošle anjelov uprostred chválenia Boha za jeho majestát a lásku. Žalmista tu nikde netvrdí, že Boží ľud by sa mal vrhnúť z vysokých budov, aby zistil, či to Boh myslí naozaj vážne. Keby sa Ježiš vrhol z chrámu, pokúšal by Boha, bol by to bezohľadný čin pýchy, a nie závislej pokory.
Nemôžeme len tak vytrhávať biblické verše, vytvárať biblické tvrdenia na základe niekoľkých veršov, ktoré sú vytrhnuté od ich bezprostredných a širších biblických súvislostí. Bibliu musíme vykladať správne.
Problém s vytrhávaním veršov
Satan nám ukazuje, že citovanie fráz a viet vytrhnutých z kontextu, ktoré sa nám v danej chvíli hodia, môže byť nebezpečnou hrou. Je zrejmé, že bol podlý, ale aj keby verš citoval úprimne, jeho aplikácia by bola nevhodná. Človek nepotrebuje vyštudovať seminár, aby tento problém videl.
Vytrhávanie veršov je odveký problém a v dejinách cirkvi bolo zdrojom nespočetného množstva heréz.
- Markión oddelil Starú a Novú zmluvu, pretože vnímal nesúlad medzi „rozhnevaným starozmluvným Bohom“ a láskavým Ježišom.
- Árius poprel Ježišovo božstvo, pretože sa zdalo, že Príslovia 8 a iné pasáže podporujú jeho podriadenosť Otcovi.
- Fausto Sozzini použil zbierku nesúvislých pasáží Písma, aby poprel prvotný hriech a Ježišovu predexistenciu.
V každom prípade dospeli k herézam. Je možné rozsiahlo citovať Bibliu, a pritom ju vyučovať nesprávne.
Medzi moderné príklady patria príspevky na Instagrame a hrnčeky na kávu, ktoré citujú Filipanom 4:13 alebo Jeremiáš 29:11. V oboch prípadoch tieto verše sľubujú materiálne, fyzické alebo dokonca večné požehnanie od Boha. V oboch prípadoch však kontext pasáže odhaľuje, že tieto verše sú prísľubom zabezpečenia uprostred utrpenia.
Vytrhávanie týchto veršov môže byť pre niekoho nevinné, ale zároveň je koreňom nebezpečného evanjelia prosperity, ktoré preniklo do svetovej cirkvi. Vytrhávanie veršov trápi cirkev a prináša nespočetné negatívne dôsledky už od čias Ježišovej služby až dodnes.
Kľúče k biblickému výkladu
Najlepší biblický výklad v každom období cirkevných dejín môžeme zhrnúť do dvoch kľúčových výkladových presvedčení – jedno je teologické a druhé je kánonické.
1. Biblia je v prvom rade ucelená teologická kniha.
Cirkev vždy považovala Bibliu za Božie zjavenie, a preto je to jednotný, nerozporuplný príbeh. Keď Irenej bojoval proti herézam, ako bola Markiónova, tvrdil, že jednota Boha zahŕňa jednotu jeho zjavenia. Markión vrazil klin medzi dve zmluvy, pretože ich nedokázal zosúladiť, ale Irenej tvrdil, že zložitejšie pasáže Písma by sme mali vykladať podľa tých jasnejších.
Namiesto toho, aby Irenej považoval Bibliu za rozporuplnú alebo sa držal len niekoľkých veršov a budoval nesprávnu alebo skreslenú teológiu, učil, že Biblia je ako krásna mozaika, v ktorej každý kúsok do seba nejako zapadá – nejako, nejakým spôsobom – pretože jednotný Boh usporiadal celé stvorenie vrátane Písma jednotne. Samozrejme, v niektorých prípadoch je možné vysloviť jasné doktrinálne tvrdenia na základe jedného verša alebo pasáže, ale vždy by sme sa mali uistiť, že nie sú v rozpore s inými časťami Písma.
2. Biblia je kánon – súbor 66 kníh, ktoré slúžia ako pravidlo alebo meradlo našej teológie.
Tento bod vyplýva z prvého. Jeden jednoduchý spôsob ako vidieť jednotný príbeh Biblie, je všimnúť si, že je úplne autoreferenčná. Málokedy sa stane, že človek dlho číta Bibliu a nenarazí na nejakú citáciu alebo odkaz na inú časť Písma. Či už ide o Mojžišove odkazy na stvorenie alebo exodus v Tóre alebo o neustále odkazy novozmluvných autorov na Starú zmluvu, Biblia núti čitateľov vnímať ju ako jednotný príbeh. Ak je to tak, potom nás samotní bohom inšpirovaní biblickí autori učia vykladať Bibliu ako celok. Vytrhávať biblické verše alebo dokazovať svoje osobné teologické predpoklady znamená ísť proti Písmu.
Biblický výklad pre uctievanie a život
Boha uctievame správne, keď správne čítame jeho Slovo. Vytrhávanie biblických veršov môže byť až satanistické, ako nám ukazuje Matúš 4. Väčšina ľudí nepoužíva Bibliu podlo ako Satan, ale napriek tomu je tento príklad pre nás poučný.
Ježiš nám v tej chvíli ukázal správny výklad. Keď počul Žalm 91, zamyslel sa nad Satanovým porozumením textu predtým, ako by ho považoval za správne. Žalm 91 by sám o sebe mohol naznačovať, že Boh pošle anjelov v akejkoľvek situácii. Keď ho dáme do kánonickej jednoty s Deuteronóniom 6, jeho význam a aplikácia sa vyjasnia. Boh sa o nás postará, ale jeho starostlivosť nie je hra, ktorú môžeme manipulovať alebo ju prekrúcať.
Nie sme dokonalým Božím Synom ani Slovom. Ale napriek tomu je on naším vzorom v porozumení Písma. On je ten, kto vo svojej dobe pripomínal čitateľom Biblie, že Biblia je jednotný príbeh, ktorého stredobodom je on (Jn 5, Lk 24). Mocou Ducha sme schopní porozumieť tomuto Božiemu zjaveniu, aby sme mohli uctievať a správne žiť v poslušnosti jeho slovu (1Kor 2).
Dovoľme Ježišovi, aby bol naším božským učiteľom, aby nás Boh poučil a aby sme spolu s apoštolmi povedali: „Pane, ku komu by sme šli? Ty máš slová večného života“ (Jn 6:68).
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
