Buďte adventným darom povzbudenia

Prvý advent bol určite všetko, len nie pokojný. Začal sa úvahami o rozvode, sprevádzalo ho množstvo zmätočných, neplánovaných obchádzok a zavŕšil sa v stajni plnej zúfalstva. Knieža pokoja so sebou pri svojom príchode priniesol veľa zmätku. A myslím si, že z toho vyplýva, že podľa Božieho názoru možno na Vianoce nepotrebujeme menej zmätku, ale viac dôvery.

Krásna zaneprázdnenosť lásky

Je naozaj krásne, že obdobie adventu je obdobím dávania. A ako Ježiš ukázal svojím životom a svojou smrťou, pravé dávanie, také dávanie, ktoré sa rodí z lásky, je nákladné. Robí život komplikovanejším, chaotickejším a rušnejším. Ale to je v poriadku, pretože v zaneprázdnenosti lásky je hlboké požehnanie: „blahoslavenejšie je dávať, ako brať“ (Sk 20:35). A Boh miluje radostného darcu a sľubuje, že nám rozhojní všetku milosť, keď budeme radostne dávať milosť iným (2K 9:7-8).

Čo darovať tieto Vianoce

To je to, čo chceme najmä tieto Vianoce darovať druhým: milosť. A jednou z osobitných milostí, na ktorú sa pri našom tohtoročnom vianočnom obdarovaní zameriame, je povzbudenie. Čo ak by sme sa nepýtali len na to, čo by náš blízky alebo sused chcel, ale čo by ho najviac povzbudilo?

Odvaha je naše odhodlanie čeliť strašnej hrozbe. A odvaha pramení z nádeje — nádeje v niečo silnejšie ako je to, čoho sa bojíme. Skľúčenosť prichádza vtedy, keď sa vytráca nádej. Je to odovzdanie sa našim obavám. Keď dôjde k znechuteniu, a to sa stáva často, potrebujeme prílev nádeje. Práve to je povzbudenie — infúzia nádeje, ktorá nám pomáha pokračovať v boji viery (1Tim 6:12). Darovať druhému dar povzbudenia znamená rozšíriť naňho láskavosť, ktorá sa ho snaží nasmerovať k Bohu nádeje (R 15:13).

Darovať tento dar nie je jednoduché

Darovať dar povzbudenia však nie je jednoduché. Pravdepodobne nám pridá na vianočnom strese, pretože je to duchovný boj. Ak chceme povzbudiť niekoho iného, musíme bojovať so satanom a vlastným hriechom, aby sme to dokázali.

Diabol sa nás neustále snaží odradiť. Je to „žalobca našich bratov… čo na nich dňom i nocou žaloval pred naším Bohom“ (Zj 12:10). A jeho prisluhovači na nás často vrhajú „ohnivé šípy“ odsúdenia, žiarlivosti a nevraživosti (Ef 6:16). Vzoprite sa im (1Pt 5:9)!

A naša hriešna prirodzenosť chce často odradiť druhých. Túži po sebapovyšovaní viac než po čomkoľvek inom. Preto sa z arogancie alebo závisti s pôžitkom zameriava na slabosti, chyby a hriechy druhých. Pýcha je dôvodom, prečo je tak veľa z toho, čo si myslíme, hovoríme, interpretujeme alebo počujeme o druhých, negatívne a nemilosrdne kritické.

Ale „Boh… útechy“ (R 15:5) nám dal zbraň, ktorá je určená na porazenie týchto nepriateľov: „meč Ducha, ktorým je slovo Božie“ (Ef 6:17). Biblia bola „napísaná nám na poučenie, aby sme… skrze útechu Písem mali nádej“ (R 15:4). A keď máme nádej, máme odvahu a sme schopní dávať milosť povzbudenia iným, ktorí ju potrebujú.

Takto povzbudení ľudia nasávajú a uchovávajú Božie slovo (Ž 119:11) a vďaka tomu sú schopní lepšie kráčať podľa Ducha (G 5:16). A keď hovoria, snažia sa hovoriť „len dobré, aby budovalo, kde treba, a poslucháčom prinášalo požehnanie“ (Ef 4:29).

Buďte štedrým darcom povzbudenia!

Nebolo by úžasné darovať milosť povzbudenia každému, koho stretneme v tomto adventnom období? Nie, nebude to dokonalé. Ale ak si túto formu lásky dáme za cieľ (1Tim 1:5), je možné, že by sme mohli rozdať dvakrát alebo trikrát viac povzbudenia ako inokedy. Prečo sa o to nepokúsiť?

Boh miluje povzbudenie, štedrosť a radostné dávanie. Buďme teda v tomto advente štedrými, radostnými darcami povzbudenia, aj keď to znamená ďalšiu zaneprázdnenosť láskou. Hľadajme tých, ktorí potrebujú nádej. A prosme Otca o rozlišovanie posilnené Duchom a pripomínanie si Písma, aby každý, s kým v tomto období prichádzame do kontaktu, od nás odchádzal o čosi viac povzbudený.