1. Božie meno
Svedkovia Jehovovi veria, že jediné pravé Božie meno – meno, pod ktorým ho treba identifikovať – je Jehova.
Z biblického hľadiska je však Boh identifikovaný mnohými menami, napr:
V novozmluvných časoch Ježiš označoval Boha ako „Otca“ (gr. Patēr; Mt 6:9), rovnako ako apoštoli (1Kor 1:3).
2. Trojica
Svedkovia Jehovovi veria, že Trojica je nebiblická, pretože toto slovo sa v Biblii nenachádza a pretože Biblia zdôrazňuje, že je len jeden Boh.
Z biblického hľadiska je síce pravda, že je len jeden Boh (Iz 44:6; Iz 45:18; Iz 46:9; Jn 5:44; 1Kor 8:4; Jk 2:19), ale zároveň je pravda, že v Písme sa Bohom nazývajú tri osoby:
Každá z týchto troch osôb má atribúty božstva – vrátane
Navyše, každá z týchto troch osôb sa podieľa na konaní božských skutkov – napríklad na stvorení vesmíru:
Biblia naznačuje, že v božstve sú traja v jednote (Mt 28:19; porov. 2Kor 13:13).
Doktrinálna podpora Trojice je teda presvedčivo silná.
3. Ježiš Kristus
Svedkovia Jehovovi veria, že Ježiš bol stvorený Jehovom ako archanjel Michal ešte pred vznikom fyzického sveta a je menším, hoci mocným bohom.
Z biblického hľadiska je však Ježiš večný Boh (Jn 1:1; Jn 8:58; porov. Ex 3:14) a má presne tú istú božskú prirodzenosť ako Otec (Jn 5:18; Jn 10:30; Heb 1:3).
Porovnanie SZ a NZ skutočne prirovnáva Ježiša k Jahvemu (porov. Iz 43:11 s Tít 2:13; Iz 44:24 s Kol 1:16; Iz 6:1-5 s Jn 12:41).
Ježiš sám stvoril anjelov (Kol 1:16; porov. Jn 1:3; Heb 1:2,10) a je nimi uctievaný (Heb 1:6).
4. Vtelenie
Svedkovia Jehovovi veria, že keď sa Ježiš narodil na zemi, bol obyčajným človekom, a nie Bohom v ľudskom tele.
To porušuje biblické učenie, že vo vtelenom Ježišovi „telesne prebýva celá plnosť božstva“ (Kol 2:9; porov. Flp 2:6-7).
Slovo „plnosť“ (gr. plērōma) nesie v sebe myšlienku súhrnu. „Božstvo“ (gr. theotēs) sa vzťahuje na prirodzenosť, bytie a vlastnosti Boha.
Vtelený Ježiš bol teda súhrnom Božej prirodzenosti, bytia a vlastností v telesnej podobe.
Ježiš bol skutočne Emanuel, čiže „Boh s nami“ (Mt 1:23; porov. Iz 7:14; Jn 1:1,14,18; Jn 10:30; Jn 14:9-10).
5. Zmŕtvychvstanie
Svedkovia Jehovovi veria, že Ježiš bol vzkriesený z mŕtvych duchovne, ale nie fyzicky.
Biblicky však vzkriesený Ježiš tvrdil, že nebol len duchom, ale mal telo z mäsa a kostí (Lk 24:39; porov. Jn 2:19-21).
Pri viacerých príležitostiach jedol jedlo, čím dokázal, že po vzkriesení mal skutočné fyzické telo (Lk 24:30, Lk 24:42-43; Jn 21:12-13).
Potvrdili to aj jeho nasledovníci, ktorí sa ho fyzicky dotýkali (Mt 28:9; Jn 20:17).
6. Druhý príchod
Svedkovia Jehovovi veria, že druhý príchod bol neviditeľnou, duchovnou udalosťou, ktorá sa stala v roku 1914.
Z biblického hľadiska však ešte len budúci druhý príchod bude fyzický, viditeľný (Sk 1:9-11; porov. Tít 2:13) a bude sprevádzaný viditeľnými vesmírnymi nepokojmi (Mt 24:29-30). Uvidí ho každé oko (Zj 1:7).
7. Duch Svätý
Svedkovia Jehovovi veria, že Duch Svätý je neosobná Božia sila, a nie samostatná osoba.
Z biblického hľadiska má však Duch Svätý tri základné atribúty osobnosti:
-
- myseľ (Rim 8:27),
- emócie (Ef 4:30) a
- vôľu (1Kor 12:11).
Okrem toho sa vo vzťahu k nemu používajú osobné zámená (Sk 13:2). Taktiež robí veci, ktoré môže robiť len osoba, vrátane:
Duch Svätý je treťou osobou Trojice (Mt 28:19).
8. Spasenie
Svedkovia Jehovovi veria, že spasenie si vyžaduje vieru v Krista, spojenie s Božou organizáciou (t. j. ich náboženstvom) a poslušnosť voči jej pravidlám.
Z biblického hľadiska však vnímanie poslušnosti voči pravidlám ako požiadavky na spasenie ruší evanjelium (Ga 2:16-21; Kol 2:20-23). Spasenie je založené výlučne na nezaslúženej Božej priazni (milosti), nie na výkone veriaceho.
Dobré skutky sú ovocím alebo výsledkom, nie základom spasenia (Ef 2:8-10; Tít 3:4-8).
9. Dva vykúpené národy
Svedkovia Jehovovi veria, že existujú dva Božie národy: (1) trieda Pomazaných (144 000) bude žiť v nebi a vládnuť s Kristom; a (2) „ostatné ovce“ (všetci ostatní veriaci) budú žiť navždy v rajskej zemi.
Z biblického hľadiska však nebeský osud čaká všetkých, ktorí uveria v Krista (Jn 14:1-3; Jn 17:24; 2Kor 5:1; Flp 3:20; Kol 1:5; 1Tes 4:17; Heb 3:1) a tí istí ľudia budú bývať aj na novej zemi (2Pt 3:13; Zj 21:1-4).
10. Žiadna nehmotná duša
Svedkovia Jehovovi neveria, že ľudia majú nehmotnú prirodzenosť. „Duša“ je jednoducho životná sila v človeku. Pri smrti táto životná sila opúšťa telo.
Z biblického hľadiska je však slovo „duša“ mnohovýznamové. Jeden z kľúčových významov tohto pojmu je nehmotné „ja“ človeka, ktoré vedome prežíva smrť (Gn 35:18; Zj 6:9-10). Neveriaci sú vo vedomom nešťastí (Mt 13:42; Mt 25:41,46; Lk 16:22-24; Zj 14:11), kým veriaci sú vo vedomej blaženosti v nebi (1Kor 2:9; 2Kor 5:6-8; Flp 1:21-23; Zj 7:17; Zj 21:4).
11. Peklo
Svedkovia Jehovovi veria, že peklo nie je miestom večného utrpenia, ale skôr spoločným hrobom ľudstva. Zlí sú anihilovaní – navždy vyradení z vedomej existencie.
Podľa Biblie je však peklo skutočným miestom vedomého, večného utrpenia (Mt 5:22; Mt 25:41,46; Júd 1:7; Zj 14:11; Zj 20:10,14).
Niekoľko ďalších zdrojov, ktoré môžu byť užitočné:
- Evanjeliový traktát, ktorý napísal bývalý svedok Jehovov (anglicky)
- Ako použiť zadnú stranu servítky na to, aby ste Svedkovi Jehovovmu dokázali, že Ježiš je Boh (anglicky)
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
