Služba je ťažká. Služba na plný úväzok je ťažká a služba laika je ťažká. Čo vás drží pri živote, keď je služba ťažká? Počas náročného obdobia služby som si položil presne túto otázku. Toto som sa naučil.
Odpoveďou na túto otázku nemôže byť: „pretože som potrebný“.
Triezva pravda je, že Boh nepotrebuje mňa, aby jeho cirkev rástla. Je pravda, že ak by som náhle skončil so službou, zbor by mohol dočasne trpieť mojou náhlou neprítomnosťou. Je tiež pravda, že niektorí ľudia, ktorí sú v určitých oblastiach nadanejší ako iní, a preto ich stratu možno pocítime intenzívnejšie. Ale vo svojej podstate, ak veríme, že Boh je dobrý a zvrchovaný, a ak dôverujeme jeho zasľúbeniam, že vybuduje svoju cirkev (Mt 16:18), môžeme tiež dôverovať, že Boh nepotrebuje žiadneho jednotlivca, aby jeho cirkev rástla.
To znamená, že keď je služba ťažká, nemôžem byť hnaný pocitom viny, že som sklamal iných. Nemôžem sa tiež nechať poháňať len pocitom zodpovednosti. Aby bolo jasné, je dobré a správne mať zmysel pre zodpovednosť a lásku k ovciam, ktoré máte v starostlivosti. Ale pocit zodpovednosti a lásky, hoci je dobrý a správny, sa nesmie stať pascou, ktorá mi bráni dôverovať, že Boh je ten, kto nesie konečnú zodpovednosť a lásku za svoje ovce. Pocit, že sme „potrební“, sa môže tak ľahko stať jarmom, ktoré vedie k vyhoreniu a dokonca k zatrpknutosti, pretože sa cítime uväznení a neschopní odstúpiť, aj keď vieme, že by sme mali.
Odpoveďou na túto otázku tiež nemôže byť: „pretože potrebujem (alebo chcem) byť v službe“.
Toto je obzvlášť dôležité pre tých z nás, ktorí pracujú v službe na plný úväzok a ktorých príjem závisí od práce v službe cirkvi. Ale je to dôležité aj pre tých z nás, ktorí si možno vybudovali svoju identitu okolo svojej služby ako laickí vedúci alebo ako pracovníci v službe na plný úväzok. Niektorí z nás majú problém odísť zo služby, najmä ak sme v službe už dlho, pretože si nevieme predstaviť život bez toho, aby sme boli v pozícii konkrétnej služby.
Ak však veríme, že Boh sa postará o všetky naše potreby (Mt 6:33) a že naša identita, istota a hodnota sú založené na pravdách evanjelia, a nie na našom vlastnom konaní alebo úlohe v službe (Ef 2:10; 1Jn 3:1), môžeme tiež veriť, že naše finančné zabezpečenie, identita a pohodlie nezávisí od toho, či sme v konkrétnej službe.
Odpoveďou nemôže byť len „pretože taká je služba“.
Musíme si to ujasniť. Služba je ťažká a skutočnosť, že je ťažká, by sama osebe nemala byť dostatočným dôvodom na to, aby sme od služby odstúpili. Ak veríme, že Boh môže a chce všetko konať na dobré (Rim 8), a veríme, že Boh môže a chce použiť utrpenie na náš rast (Heb 12:11), môžeme tiež veriť, že ťažkosti, ktorým v službe čelíme, nie sú dostatočným dôvodom na odchod.
Avšak ani skutočnosť, že služba je ťažká, nie je sama osebe dostatočným dôvodom na to, aby sme v službe zostali, pretože skutočnosť, že niečo je ťažké, nie je dostatočným dôvodom na to, aby sme to robili. V skutočnosti môžu byť ťažkosti, ktorým v službe čelíte, príležitosťou na zhodnotenie toho, či ste na správnom mieste.
Zotrvávanie v Božej vôli pre môj život
Po tom, čo som strávil veľa času skúmaním, aká odpoveď nemôže byť, som sa pristavil pri Žalme 27:4. Píše sa v ňom: „Len jedno som žiadal od Hospodina, len o to sa snažím, aby som smel bývať v jeho dome po všetky dni svojho života, aby som mohol rozjímať o dobrote Hospodina a obdivovať jeho chrám.“
Prostredníctvom mnohých modlitieb a úvah nad týmto veršom som si uvedomil, že to, čo ma drží nad vodou, keď je služba ťažká, by malo byť to isté, čo ma drží pri živote. Žalm 27:4 jasne hovorí, čo by tou vecou malo byť: prebývať v radosti z Pána, keď žijem podľa jeho vôle.
Čo ma drží, keď je služba ťažká? Je to to, že chcem prebývať v Pánovej radosti, keď žijem podľa jeho vôle pre svoj život. Pokračujem, keď je služba ťažká, pretože chcem žiť podľa Božej vôle pre svoj život, a tak pokračujem v službe, pretože sa cítim byť Bohom povolaný byť v tejto konkrétnej službe v tomto čase a na tomto mieste.
Boh ma nepotrebuje na budovanie svojej cirkvi, ale z dôvodov, ktoré sú známe len jemu, pripravil pre mňa prácu, ktorú mám robiť na základe konkrétnych darov a skúseností, ktoré mi dal, a potrieb tejto konkrétnej služby. Preto aj keď je služba ťažká, pokračujem v nej, pretože je jedinečnou radosťou zotrvávať v Bohu a v jeho vôli pre môj život (Jn 15), robiť to, k čomu ma Boh povolal, spoliehať sa na neho, že sa postará o každú moju potrebu, spočívať vo svojej identite v evanjeliu a dôverovať, že aj keď je služba ťažká, som presne tam, kde ma chce mať.
Odkiaľ (a od koho) dostávame odpovede?
Žalm 27:4 s vami možno nebude rezonovať tak silno ako so mnou, pretože Boh často odpovedá každému z nás v našich zápasoch inak. Avšak hoci nám môže odpovedať rôzne, dáva nám rovnaké miesta a ľudí, ku ktorým môžeme všetci ísť po odpovede, keď je služba ťažká. Na záver mi dovoľte navrhnúť tri takéto miesta a ľudí, ktorých Boh poskytuje.
1. Povzbudenie z Božieho povolania do vášho života
Strávte čas prosením Boha, aby vám pomohol spomenúť si, prečo ste sa vôbec dali do služby. Spomeňte si, čo vás prvýkrát tak nadchlo pre službu. Spomeňte si na Božiu vernosť, s ktorou sa postaral o vás v minulých ťažkostiach, a na jeho zasľúbenie, že sa postará aj v súčasných ťažkostiach (Mt 6). Tí z vás, ktorí ste v službe na plný úväzok, spomeňte si na to, kedy ste si prvýkrát pomysleli: „Predstavte si, že by som mohol stráviť zvyšok svojho života sústredením sa na túto činnosť.“
2. Povzbudenie od Božieho ľudu
Keď je služba ťažká, často strácame perspektívu a potrebujeme ľudí, ktorí nám pomôžu napraviť náš pohľad. Raz, keď som v službe zápasil s problémami, mi jeden dobrý priateľ poslal úryvok z kázne, ktorú som mal, aby ma povzbudil k vytrvalosti. Boh si ho použil, aby mi pripomenul, že mám žiť podľa toho, čo hovorím a uplatňovať na sebe pravdy, ktoré som kázal z kazateľnice iným. Je veľmi dôležité obklopiť sa múdrymi, zbožnými radcami a požiadať ich, aby hovorili pravdu do vášho života (Prís 12:15). Pýtajte sa ich, či ste na správnej ceste. Požiadajte ich, aby opravili váš pohľad na vec. Spýtajte sa ich, či máte pokračovať alebo či potrebujete korekciu smeru.
3. Povzbudenie z Božieho Slova
Božie Slovo je pokladnicou dobra, ktoré nás má vybaviť a povzbudiť, keď mu slúžime. Strávil som nejaký čas zhromažďovaním veršov od tímu zamestnancov nášho zboru, ktoré ich držia, keď je služba ťažká. Podelili sa o biblický návod na to, ako nariekať pred Bohom, keď je služba ťažká (Ž 42). O vzácnosti Božieho povolania, aby sme slúžili v službe, ktorú pre každého z nás pripravil (Sk 20:24). Radosť, ktorú máme vďaka Božiemu Duchu (Rim 5:1-5). Uistenie, že všetko sa obráti na dobré (Rim 8). Zasľúbenie, že naša práca v Pánovi nebude márna (1Kor 15:28). Nádej, že budeme opäť s Ježišom (Zj 21-22).
Pravda, pokiaľ ide o môj život, neprikladám tomu nijakú cenu. Záleží mi len na tom, aby som dokončil svoje poslanie a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša: vydať svedectvo o evanjeliu Božej milosti. (Sk 20:24)
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
