Boží ľud vždy tvorili ľudia, ktorí vyznávali svoju vieru a vytvárali krátke zhrnutia svojej viery a presvedčení o tom, kto je Boh a čo spravil. Základné vyznanie Izraelitov, známe ako Šema, je zaznamenané v Deuteronómium 6:4: „Počuj, Izrael, Hospodin je náš Boh, Hospodin jediný.“ Nová zmluva tiež obsahuje krátke výňatky kresťanského vyznania, napríklad v poetických chválospevoch (Kolosanom 1:15-20 alebo Filipanom 2:6-11) alebo keď sa píše, „spoľahlivé je toto slovo“ (1. Timotejovi 1:15 a iné časti v pastierskych listoch).
Od prvého storočia cirkev poznačili mnohé nezhody a kontroverzie, ktoré nevyhnutne prispeli k vytvoreniu vyznaní viery – od Apoštolského vyznania až po Nicejské vyznanie a Konštantínovo vyznanie, Chalcedónske vyznanie viery, mutliplikáciu vyznaní počas reformácie spolu s Belgickým vyznaním, ďalej Westminsterské vyznanie a Londýnske baptistické vyznanie, a až po dnešné dokumenty, ako napríklad vyznanie viery Spoločenstva evanjelia. Moja inštitúcia, Bethlehem College & Seminary, zdieľa rovnaké vyznanie so zborom Bethlehem Baptist Church a inými podobnými spoločenstvami. Boží ľud už od začiatku vytváral rôzne vyznania viery a presvedčenia.
Ale mali by sme aj my? Jedna vec je vyznávať slová Písma. Šema a Pavlov chválospev Kristovi vo Filipanom 2 spolu s jeho výrokom „spoľahlivé je toto slovo“ sú v poriadku a dobré. Ale nezdá sa vám, že tieto krátke biblické vyznania sa výrazne odlišujú od dlhých, podrobných zhrnutí doktrín vo Westmisterskom a Betlehemskom vyznaní viery?
Ak máme Písmo, potrebujeme tieto dodatočné vyznania? Ak áno, musia byť také dlhé? Šema sa skladá z jedenástich slov; iné vyznania viery majú jedenásť strán. Existujú dobré dôvody na to, aby boli také dlhé?
Na tieto otázky je nepochybne možné dať veľa odpovedí. Chcem sa venovať dvom z nich. Po prvé, vyznania zhŕňajú a objasňujú pravdu pre nové kontexty. Po druhé, vyznania napomáhajú k jednote cirkvi.
Ujasnenie pravdy
Vyznania sú v najlepšej a najzákladnejšej podobe verné zhrnutia viery Božieho ľudu. Samotná Šema je jedným z nich. Izraeliti verili, že Hospodin je viac než len jediný. Vyznanie, že Boh je iba jeden, zhŕňalo celú škálu presvedčení a vyhlásení o Bohu.
Šema nie je jediný príklad. Mojžišov zákon môžeme do istej miery zostručniť do desiatich Božích prikázaní. Neskôr Ježiš sám zhrnul Zákon do dvoch prikázaní: Milovať budeš Boha celým svojím bytím a svojho blížneho ako seba samého (Matúš 22:37-40). Podobným spôsobom aj písomné vyznania viery zhŕňajú presvedčenie cirkvi o Bohu, človeku, Kristovi a spôsobe spásy.
Vyznania viery sú ako kufre; umožňujú nám zbaliť si veľa obsahu do malého priestoru. Vychádzajú z uvedomenia si, že ako ľudské bytosti nedokážeme vždy všetko povedať. Preto musíme niektoré veci vyňať a zostručniť. Naše doktríny musíme preložiť do jasne definovaných vyjadrení a vložiť ich do našich vyznaní viery. Vďaka nim dokážeme zhrnúť učenie Biblie a dať ho do použiteľnej podoby.
Odvodená autorita
Je dôležité si uvedomiť, že hoci sú zhrnutia odvodené z Písma, nie sú identické ako Písmo. Biblia je jedinečná. Jedine Biblia je Bohom inšpirovaná, bezchybná a neomylná. A preto má Písmo najvyššiu a konečnú autoritu nad tým, čo je pravdivé a správne. Na druhej strane vyznania viery majú odvodenú a závislú autoritu. To znamená, že vyznanie viery musí obsahovať verné zhrnutie a zostručnenie toho, čo sám Boh povedal v Biblii.
Úlohou vyznaní však nie je len zhrnúť to, čo hovorí Biblia. Majú tiež objasniť, čo Biblia učí. Písmo je autoritatívne, pretože je to Božie Slovo. Boh odhaľuje seba a svoje zámery cez slová biblických autorov. Toto je kľúčové – Božie zámery sú odhalené prostredníctvom zámerov ľudských autorov.
Inými slovami, aby sme pochopili, čo hovorí Boh, musíme rozumieť tomu, čo povedali Pavol, Peter, Izaiáš a Mojžiš. Ak pochopíme zámer ľudských autorov Biblie, porozumieme aj Božiemu zámeru. Ide o verejný fakt – nemennú, objektívnu a historickú skutočnosť. Zámer je to, čo autori vyjadrujú slovami na verejnosti. Pavol opisuje udalosti, pýta sa otázky, prikazuje a napomína, vyjadruje túžby a ciele slovami. Ak pochopíme Pavlov zámer, porozumieme aj Božiemu zámeru.
Odhaliť Boží zámer nie je jednoduché. Vyžaduje si to úsilie, dôkladnú, pokornú, spoločnú snahu a modlitby. Musíme sa zaoberať jazykom, pochopiť gramatiku, syntax, slovnú zásobu, rozumieť poézii, próze, metaforám a analógiám. A čo je ešte dôležitejšie, potrebujeme vedenie Ducha Svätého, ktorý prekoná naše ľudské obmedzenia, kultúrne domnienky a náš osobný hriech, aby sme správne pochopili, čo Boh hovorí v Biblii.
Skrátená teológia
Akonáhle sme (aspoň čiastočne) zistili, čo Boh hovorí v Biblii, môžeme to vyjadriť mnohými spôsobmi. Môžeme použiť veľa slov, aby sme odhalili, vyjadrili a aplikovali jeho význam. Knižnice môžeme zaplniť kázňami a knihami, ktoré popisujú nevyčerpateľné bohatstvo v Písme. Na druhej strane, môžeme vytiahnuť niektoré časti, zhrnúť ich a objasniť to, čo nájdeme v Biblii v rámci nových súvislostí. Skrátime Božie Slovo zo 66 kníh na niekoľko kratších častí, aby viac ľudí mohlo spoznať a milovať pravdu.
To je prvý dôvod, prečo cirkev spisuje svoje presvedčenia a vyznanie viery. Pravda je nevyčerpateľná. Božie Slovo je tak hlboké a bohaté, že ho budeme skúmať celý život. Keď zhrnieme biblické doktríny do stručnej podoby, vyznania viery nám objasnia, kto je Boh a čo pre nás vykonal v Kristovi. Vyznania zhŕňajú doktríny do použiteľnej podoby.
Napomáha jednote v cirkvi
To nás privádza k druhému dôvodu, prečo existujú vyznania viery (aj k dôvodu, prečo sú Apoštolské vyznanie a Westminsterské vyznanie odlišne dlhé). Vyznania viery slúžia na zjednotenie cirkvi a umožňujú nám vidieť podstatné veci.
Prečo je to dôležité?
Keď povieme, že je niečo dôležité, mali by sme sa pýtať, prečo je to dôležité? Existujú rôzne spôsoby, ako premýšľať o tom, čo je podstatné. Niektoré doktríny sú dôležité pre život cirkvi; ak nevyznávaš túto doktrínu, chýba ti život; si mimo kresťanskej viery. Iné doktríny sú dôležité pre zdravie cirkvi; popieranie takej doktríny neznamená, že ste duchovne mŕtvi, ale možno ste duchovne chorí. A nakoniec, niektoré doktríny sú dôležité pre vyznanie viery cirkvi, témy, na ktorých sa členovia cirkvi musia zhodnúť, pretože sú úzko spojené s tým, ako vedieme naše zbory.
Otázka: „Prečo je to dôležité?“, vysvetľuje prečo sú niektoré vyznania viery dlhšie ako iné. Mnohé z kratších vyznaní – od Apoštolského vyznania viery až po Nicejské vyznanie viery a členské sľuby väčšiny zborov – sa snažia zistiť, čo je dôležité pre život a spásu. Dlhšie vyznania – ako Belgické vyznanie viery, Westminsterské vyznanie viery a Betlehemské vyznanie viery – zvyčajne neurčujú len to, čo je dôležité pre spásu, ale aj zdravie a prax. To znamená, že nie všetko je rovnako dôležité v dlhých vyznaniach; niektoré veci sú „životne dôležité.“
A predsa sú dlhšie vyznania viery hodnotné. Často definujú hranice vyučovania v cirkvi, škole alebo službe. Členovia zboru alebo študenti na vysokej škole možno majú isté odchýlky v tom, čomu veria, ale kazatelia a vyučujúci na fakulte musia byť plne presvedčení o celom vyznaní viery. Takéto hutné vyznania posilňujú cirkev k misii a službe, pretože ukazujú, čomu kresťania veria a pozývajú ostatných, aby sa pridali.
Láska cez plot
Ako tieto dlhé vyznania viery napomáhajú jednote cirkvi? Zdá sa, že kratšie vyznania na to úplne postačia, určujú minimum, ktorému musíme veriť, aby sme boli kresťanmi. A tak zjednocujú všetkých kresťanov, ktorí majú rovnaké presvedčenia. Lenže dlhé vyznania viery nás skôr rozdeľujú v rámci denominácií. Tak ako dlhé vyznania viery zjednocujú cirkev?
Umožňujú nám vidieť, že rozličné vyznania majú rôzne využitia. Naša základná jednota je duchovná jednota v Kristovi skrze vieru. Duch Svätý nás zjednocuje v Kristovi a jedného s druhým ako jednu všeobecnú cirkev. Táto jednota je vyjadrená v našom základnom vyznaní viery v trojjediného Boha a v osobe a službe Boha-človeka, Ježiša Krista.
Avšak v rámci tej väčšej duchovnej jednoty je priestor na rôzne ploty. Niektoré sú geografické, národné alebo jazykové (americká cirkev, írska cirkev, čínska cirkev). Iné ploty sú doktrinálne. Ako sa hovorí: „Dobré ploty robia dobrých susedov.“ Ak správne rozumieme vyznaniam viery, napomáhajú jednote v cirkvi, pretože ponúkajú spôsob, ako milovať jeden druhého aj napriek doktrinálnemu plotu.
Toto je teda duálna funkcia vyznaní. Dôležitosť pravdy sa prejavuje existenciou doktrinálnych hraníc a jednota sa preukazuje tým, ako milujeme iných aj napriek akýmkoľvek prekážkam. Je to možné len, ak správne rozumieme Písmu a vyznaniam viery. Písmo je naša jediná a konečná autorita. Vyznania viery sú služobníci Božieho slova a jeho cirkvi, zhŕňajú a objasňujú nám pravdu a zjednocujú cirkev v misii.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: DesiringGod.org
